„Evanjelické gymnázium“ - pod týmto pojmom si mnohí ľudia predstavujú školu, ktorá je plná zbožných študentov a učiteľov, kde sa učí prevažne náboženstvo, kde sa nekradne, nie je tam problém s alkoholom a o záškoláctve už ani nevravím. Keď som ja počul o evanjelickom gymnáziu, tiež som si myslel niečo podobné, aj keď možno nie až tak úplne prehnane, ale veľmi podobné tomu prvému opisu.
Keď som vo ôsmom ročníku rozmýšľal, kam pôjdem ďalej na školu, tak som sa rozhodol práve pre tento typ školy, čiže evanjelické gymnázium a ešte k tomu to, ktoré som si vybral, bolo aj bilingválne (anglické), čo znamená, že v prvom ročníku sa učí prevažne angličtina, aby sa v ďalších ročníkoch dalo pokračovať v iných predmetoch aj po anglicky. Práve preto je to päťročné gymnázium a dá sa tam dostať už z ôsmeho ročníka. Po úspešnom spravení prijímačiek som sa tam teda ocitol.
Zistil som však, že to, pod akým pojmom som to mal zadefinované, nebolo celkom to, aká bola realita. Trochu vám to teraz priblížim. Hneď v prvý deň, keď som tam prišiel, sa začínal službami Božími, čo ma celkom príjemne prekvapilo. Dokonca učitelia nám prvákom pripravili aj zoznamovací večierok. Bolo na nich vidieť ústretovosť. Tým prvým dňom si ma celkom získali. Táto ústretovosť sa však pomaly čím ďalej, tým viac vytrácala. Dokonca som zistil, že nie všetci učitelia sú veriaci a len malé percento mojich spolužiakov je veriacich, práve naopak, väčšina z nich sú presvedčení ateisti. Miestny farár a farárka sa však spolu so školou snažia „priniesť svetlo do tmy“, a tak tu vďaka nim fungujú rôzne krúžky zamerané na kresťanstvo, respektíve spoznávanie Boha, napríklad biblické hodiny alebo niečo na štýl dorastov, kam sa snažia privádzať nových a nových ľudí a zvestovať im evanjelium. Momentálne im to však veľmi nejde, aj keď ako sa vraví „menej je niekedy viac“. To, čo ešte funguje na tomto gymnáziu, a myslím, že je to tak aj na ostaných evanjelických gymnáziách, je to, že každý týždeň sa počas vyučovania ide na hodinu buď do kostola, kde si pre nás pripraví pán farár kázeň alebo do mestského kultúrneho strediska, kde si žiaci vždy iných tried pripravia nejakú scénku s pointou kresťanskej hodnoty. Iniciatíva zo školy vychádza, ale iba málo študentov sa na ňu chytá. Ako aj na iných stredných školách, tak aj na našej je problém s alkoholom, záškoláctvom a podobnými problémami, ktoré existujú asi na každej strednej škole. A deje sa to aj napriek tomu, že škola sa proti tomu postavila napríklad tým, že občas sa na škole vyskytnú dychové skúšky na meranie alkoholu alebo tvrdými sankciami za porušovanie školského poriadku. Celkovo je však toto gymnázium považované za jedno z najlepších na Slovensku, čo sa týka výsledkov študentov v rôznych súťažiach a na rôznych podujatiach a tiež čo sa týka učebného plánu, ktorý je špeciálne vypracovaný a obnovovaný pre našu školu. Štatisticky je táto škola v prvej desiatke stredných škôl v kategórií gymnázií.
Veľa ľudí sa spýta „Tak čo, je to škola, ktorá sa líši len názvom?“ Mnohí, ktorí o nej iba počuli, by povedali, že určite áno. Tí však, ktorí s ňou mali aj osobnú skúsenosť, by po zamyslení jednoznačne povedali, že aj keď to nebola úplne dokonalá škola a s mnohými vecami, ktoré sa v nej diali možno nesúhlasili, tak predsa bola iná ako ostatné, bolo v nej niečo, čo ju odlišovalo od tých ostatných. Aj keď nie sú všetci učitelia a žiaci kresťania a dejú sa tam rôzne veci, ktoré nie sú v súlade s presvedčeniami mnohých kresťanov, predsa tam Boh koná. Ja osobne som toho názoru, že škola môže byť takou, akou si ju urobím. Ak o nej budem rozprávať ako o zlej, po čase si prestanem všímať dobré veci, ktoré sa tam dejú, tak ju budem mať radšej za dobrú, aj keď budem niekedy musieť prehliadnuť veci, s ktorými nie úplne súhlasím. Koniec koncov, som rád, že som sa tam mohol s Božou pomocou ocitnúť a verím, že Pán má aj s touto školou svoj plán.
Zistil som však, že to, pod akým pojmom som to mal zadefinované, nebolo celkom to, aká bola realita. Trochu vám to teraz priblížim. Hneď v prvý deň, keď som tam prišiel, sa začínal službami Božími, čo ma celkom príjemne prekvapilo. Dokonca učitelia nám prvákom pripravili aj zoznamovací večierok. Bolo na nich vidieť ústretovosť. Tým prvým dňom si ma celkom získali. Táto ústretovosť sa však pomaly čím ďalej, tým viac vytrácala. Dokonca som zistil, že nie všetci učitelia sú veriaci a len malé percento mojich spolužiakov je veriacich, práve naopak, väčšina z nich sú presvedčení ateisti. Miestny farár a farárka sa však spolu so školou snažia „priniesť svetlo do tmy“, a tak tu vďaka nim fungujú rôzne krúžky zamerané na kresťanstvo, respektíve spoznávanie Boha, napríklad biblické hodiny alebo niečo na štýl dorastov, kam sa snažia privádzať nových a nových ľudí a zvestovať im evanjelium. Momentálne im to však veľmi nejde, aj keď ako sa vraví „menej je niekedy viac“. To, čo ešte funguje na tomto gymnáziu, a myslím, že je to tak aj na ostaných evanjelických gymnáziách, je to, že každý týždeň sa počas vyučovania ide na hodinu buď do kostola, kde si pre nás pripraví pán farár kázeň alebo do mestského kultúrneho strediska, kde si žiaci vždy iných tried pripravia nejakú scénku s pointou kresťanskej hodnoty. Iniciatíva zo školy vychádza, ale iba málo študentov sa na ňu chytá. Ako aj na iných stredných školách, tak aj na našej je problém s alkoholom, záškoláctvom a podobnými problémami, ktoré existujú asi na každej strednej škole. A deje sa to aj napriek tomu, že škola sa proti tomu postavila napríklad tým, že občas sa na škole vyskytnú dychové skúšky na meranie alkoholu alebo tvrdými sankciami za porušovanie školského poriadku. Celkovo je však toto gymnázium považované za jedno z najlepších na Slovensku, čo sa týka výsledkov študentov v rôznych súťažiach a na rôznych podujatiach a tiež čo sa týka učebného plánu, ktorý je špeciálne vypracovaný a obnovovaný pre našu školu. Štatisticky je táto škola v prvej desiatke stredných škôl v kategórií gymnázií.
Veľa ľudí sa spýta „Tak čo, je to škola, ktorá sa líši len názvom?“ Mnohí, ktorí o nej iba počuli, by povedali, že určite áno. Tí však, ktorí s ňou mali aj osobnú skúsenosť, by po zamyslení jednoznačne povedali, že aj keď to nebola úplne dokonalá škola a s mnohými vecami, ktoré sa v nej diali možno nesúhlasili, tak predsa bola iná ako ostatné, bolo v nej niečo, čo ju odlišovalo od tých ostatných. Aj keď nie sú všetci učitelia a žiaci kresťania a dejú sa tam rôzne veci, ktoré nie sú v súlade s presvedčeniami mnohých kresťanov, predsa tam Boh koná. Ja osobne som toho názoru, že škola môže byť takou, akou si ju urobím. Ak o nej budem rozprávať ako o zlej, po čase si prestanem všímať dobré veci, ktoré sa tam dejú, tak ju budem mať radšej za dobrú, aj keď budem niekedy musieť prehliadnuť veci, s ktorými nie úplne súhlasím. Koniec koncov, som rád, že som sa tam mohol s Božou pomocou ocitnúť a verím, že Pán má aj s touto školou svoj plán.
Autor: Filip Sochor
