Bez Boha na svete - časť 2.

Navigácia

Drahí bratia a sestry, dnes sa Vám môžem znovu z Božej milosti prihovoriť.

Píše sa rok 2009 a našu krajinu, tak ako všetky okolité, zasiahla celosvetová hospodárska kríza. Možno by sme mohli diskutovať o tom, či bola skutočne celosvetová, ale fakt je ten, že aspoň okrajovo sa dotkla skutočne takmer všetkých. Slovensko utrpelo vážny úder. Ja som práve v tom čase začal vnímať, ako sa zlepšuje a zvyšuje životný štandard priemerného pracujúceho človeka na Slovensku. Kríza zasiahla aj firmu, v ktorej som pracoval. Ani som sa nestihol spamätať z novej zodpovednosti za našu malú Lilien, z ktorej sme prežívali nesmiernu radosť a vďačnosť Bohu a zrazu som stál pred ďalšou životnou skúškou. V tomto čase, aj keď som ešte nemal v srdci Krista, vnímal som narodenie zdravého dieťatka ako dar od Boha. V našej firme sa začalo prepúšťať … Došlo k prvej vlne prepúšťania a následne po pár mesiacoch k druhej, v ktorej som sa ocitol aj ja. V okamihu niekoľkých týždňov som bol bez práce. Dostal som výpovednú lehotu 3 mesiace, ale keďže nemali pre ľudí dostatok práce, nechali ma doma a počas celej výpovednej lehoty mi chodil plný plat na účet. Bolo to super. Po ukončení výpovednej lehoty som ešte dostal 3-mesačné odstupné. Zrazu som mal tony času, ktoré som sprvu využíval na výlety do online prostredia jednej populárnej MMO- RPG (masová multi-playerová online hra zo zameraním na to, aby ste sa v hre cítili tak, ako keby ste boli súčasťou príbehu, ako virtuálna bytosť, ktorá má nejaký charakter, nejaké atribúty - vlastnosti a ktorá bojuje za dobro, alebo zlo, atď. atď... ). Toto virtuálne prostredie mi zakrývalo oči pred mojou skutočnou veľmi biednou realitou života.

Začal som si hľadať intenzívnejšie prácu. V tomto období moji rodičia predali byt a keďže sme sa spolu dohodli, že prídu bývať k nám, začali sa prípravy na veľkú prestavbu nášho rodinného domu. Úpravy mali obrovský rozsah, takže to tu nebudem opisovať … Keďže som bol doma a môj ocino tiež, automaticky sme sa pokúšali robiť čo najviac prác sami. Snažili sme sa práce koordinovať tak, aby na seba navzájom nadväzovali, ale väčšinou to zjavne vopred pripravil Boh. Koľkokrát som zostal v nemom úžase, keď ja som zlyhal a Pán ma zaskočil svojim riešením. Po pár mesiacoch sme sa dostali do fázy, kde už bolo potrebné len urobiť obklady a dlažby a začať zariaďovať. Už sme dlho fungovali na jednom wc a preto sa to muselo promptne riešiť ako prvé. Zachránil nás jeden murár priamo z rodiny a wc bolo za pár dní hotové. Bol som veľmi vďačný a zároveň sa v mojej hlave začala rodiť myšlienka, že by som takéto niečo mohlo pretaviť na moje zamestnanie. Začal som vážne uvažovať o tom, že všetky ostatné pokládky dlažby a obkladu urobím sám. Po wc nasledovali dlažby, ktoré bolo treba položiť takmer v celom spodnom podlaží. Dlho som neváhal a požičal som si rezačku na dlažbu … Po inštrukciách od známych a priateľov, ktorí majú s takouto prácou skúsenosti, som to napokon všetko odovzdal Bohu, nech ma v tom vedie a celým svojim bytím som sa primkol k Jeho slovu, ktoré hovorí:

Všetko vládzem v tom, ktorý ma posilňuje, v Kristovi. (Fil 4, 13)
Na počudovanie o niekoľko dní boli dlažby hotové. Potom prišlo na kúpeľňu a začal som veľmi váhať. Vedel som, že to už taká jednoduchá vec nebude. Keď sme si zhruba porátali, koľko bude stáť obloženie kúpeľne, padlo rozhodnutie od mamky, že ona mi rezačku kúpi. Akoby som už vedel, že sa tým nejaký čas budem živiť :/ (no nebolo to ešte vtedy isté), kúpil som profesionálnu rezačku a pustil som sa do toho. Bola to fuška, ale dopadlo to nad moje očakávanie. Takto nejako som sa dopracoval k tomu, čo dnes robím. Vtedy som absolútne nechápal tomu, prečo ma Pán vedie k takejto práci, ale dnes to už vidím celkom jasne a zreteľne. Potreboval som sa odtrhnúť od počítačovej a internetovej sféry. Potreboval som sa uzdraviť a odkloniť od tejto žiadosti svoju myseľ a svoje srdce!

Do práce na domčeku sa zapojili všetci, vrátane mojej manželky a rodičov, aj babky. Počas tohto obdobia som okrem nedeľných kázní začal chodiť na jednu biblickú skupinku a práve tu sa ma Boh veľmi hlboko začal dotýkať. Zrazu som už nemyslel na ten epický a nádherný online svet a moja myseľ sa postupne začala čoraz viac a viac ponárať do Božieho slova. Popri tom začala paralelne chladnúť túžba po svetských veciach. Nemodlil som sa za to. A predsa sa to stalo. Prišlo to ako prudký vietor, ktorý uchváti a vezme preč!

Ach, Pane, Hospodine, hľa, ty si učinil nebesia i zem svojou veľkou mocou a svojím vystretým ramenom,Tebe nie je nemožnou niktorá vec. (Jer 32, 17)

Prešlo pár dní. Bolo ráno, tuším, že to bol deň po skupinke. Ja zapínam svoju „mašinu“ a likvidujem na svojom HDD (úložný priestor v počítači) všetko, čo sa tejto hry týka. Nechápem, ani akou silou to robím …Ide to samo. Nedokážem tomu vzdorovať. Poddal som sa tomu. Tento deň som začal skutočne žiť v reálnom svete ako stvorenie, ktoré z milosti Jeho Stvoriteľa vystúpilo z temnoty do svetla. Na všetkom, čo sa v ten deň udialo, som ja osobne nemal žiadny podiel a bola to len čistá Božia MILOSŤ! Neprosil som Ho…nehľadal som Ho, a dal sa mi nájsť…nemiloval som Ho, ale Jeho láska bola prvšia ako moje bytie… Vzdoroval som, ale On zlomil moje srdce!

Jaká predrahá je tvoja milosť, ó, Bože, a preto sa synovia človeka utiekajú do tône tvojich krýdel. (Ž 36, 8)

Keď som nad týmto nádherným dňom suverénneho Božieho dotyku začal neskôr hlbšie rozmýšľať, premkla ma veľká vďačnosť a radosť Božej lásky ku mne.
Po jednej z mojich žiadostí sa v priebehu jedného dňa zaľahla zem. Vedel som, čo ešte treba urobiť a jedného pekného dňa pristupujem k smetiaku a lámem tie trblietajúce krúžky (cd /dvd), ktoré mi zožrali tony môjho života! O pár dní potom mi volá môj online kamarát a vyhrkla z neho pre mňa veľmi prekvapujúca otázka: nepredáš mi svoj charakter? (postavy z online hier sa väčšinou dajú prenášať a dokonca sa veľmi dobre predávajú za reálne peniaze – hrozné!) Ďalej mi hovorí: však ty už ho nebudeš potrebovať, ty si s tým už skončil, ale ak to nechceš predať, tak mi ho podaruj. Nastal obrovský boj v mojom vnútri, niečo vo mne mi to nedovoľovalo vykonať. Prešlo pár dní a potom som mu zavolal a pokúsil som sa mu vysvetliť prečo to nemôžem predať, ba ani podarovať (myslím, že to nepochopil...). Po tomto telefonáte som zmazal všetky moje charaktery a on ma už nikdy nekontaktoval. Teraz už je to naozaj preč… unavilo ma to, ale na druhý deň som sa cítil slobodný! Zrazu som mal akosi veľa času a s radosťou som ho začal zdieľať s mojim Pánom, s mojou manželkou a dcérkou. Postupne som zmazal všetky ostatné hry na mojom notebooku… VŠETKY! Išlo to ďalej a svojim časom mi Pán dával vidieť, čo všetko nie je v mojom notebooku v poriadku. Prišlo k ostatnému softvéru na notebooku - nechcel som mať nič nelegálne (tzv. pirátske) a túžil som byť úplne vo všetkom čistý. Dnes mi môj notebook slúži len na prácu a komunikáciu a mám ho po stránke právnej (software) úplne čistý. Chvála Pánovi! Moje myslenie sa úplne zmenilo. Manželka nechápala, ako je možné, že ja sa už nechcem hrať. Prešlo to aj na hudbu a postupom času sa svetská hudba úplne vytratila z môjho života a je tomu tak až dodnes (odnaučil som sa ju počúvať v práci) a viete čo?! Nechýba mi to! Boh mi dal nové, lepšie veci, dal mi nové vzťahy, dal mi nové túžby, dal mi novú rodinu, dal mi nádej na večný život a zaodel ma bielym rúchom, dal mi meno svätý a volá ma po mene, buduje pre mňa nový domov a Jeho náruč je pre mňa vždy otvorená. To je len máličko z obrovského množstva nádherných zasľúbení, ktoré ma hrejú pri srdci a dodávajú mi odvahu robiť rozhodnutia, akých som dovtedy nebol schopný.

Jednej noci som sa zobudil a premkla ma veľká ľútosť nad mojím životom – Duch svätý ma obvinil a moje srdce bolo zrazu ťažké ako kameň. Nemohol som to v sebe udržať a začali mi po tvári stekať slzy. V ten večer som vyznal všetky moje hriechy a prestúpenia, na ktoré som si spomenul a prežil som skutočné pokánie. Tej noci mi preblysla hlavou myšlienka, za ktorú som odvtedy zvádzal duchovný boj. Tá myšlienka patrila mojej manželke… Začal som túžiť po tom, aby sa Jahve zmiloval aj nad ňou. Začal som za to modlitebne bojovať a poprosil som o modlitby aj mojich bratov a sestry.

A on odpovedal a riekol: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej sily a z celej svojej mysli a svojho blížneho jako samého seba. (Luk 10, 27 )

Začal som túžiť po tom, aby bola Kristova láska zjavná v mojom živote. Začal som sa učiť milovať svoju manželku novou láskou – láskou Kristovou.

Vy, mužovia, milujte svoje ženy, ako aj Kristus miloval cirkev a vydal sám seba za ňu, (Ef 5, 25 )

Láska zhovieva, je dobrotivá; láska nezávidí; láska sa nechlúbi, nenadúva sa, nechová sa neslušne, nehľadá svojho vlastného, nerozhorčuje sa, nemyslí na zlé, neraduje sa neprávosti, ale sa spolu raduje pravde; všetko znáša, všetko verí, všetkého sa nadeje, všetko nesie trpezlive. Láska nikdy neprestáva. (1Korintským 13, 4)

Vedel som, že sa musím zmeniť. Vedel som, že sa musím veľa učiť pokore a skromnosti. Vedel som, že musím začať budovať svoj život úplne od nuly. Musím sa naučiť rozoznávať a prikrývať hriech. Mojou skalou bude Kristus!

O pár týždňov sa začali z nášho života vytrácať ťažké hádky a nedorozumenia. Učil som sa byť ticho, keď si to situácia vyžadovala, ale bolo to nesmierne ťažké. Zapamätal som si, že slnko nesmie zapadnúť nad našim hnevom, a tým sa riadim až dodnes. Ak sme sa pohádali, vzal som manželku za ruku a išli sme do modlitby. Odvtedy je u nás pokoj, ktorý si dovolím nazvať jednoznačne pokojom, ktorý prevyšuje každý rozum! Začal som sa cítiť doma dobre a nepotreboval som k tomu žiadne iné virtuálne prostredie, kde by som sa odviazal od skutočnej reality. Vďaka drahý Jahve!

Hnevajte sa a nehrešte; slnko nech nezapadá nad vaším rozhnevaním sa, ani nedávajte miesta diablovi. (Efežanom 4, 26-27)
Vážim si tento pokoj viac, ako čokoľvek, čo som mal predtým. Je to diamant, ktorý nie je vidieť, ale nevyváži ho nič z tohto sveta …je to dar od Pána, ktorý nám má spríjemniť pobyt na tejto dočasnej zastávke s názvom svet.
Kdesi v mojom vnútri som začal pociťovať vinu za náš manželský vzťah. Duch Svätý ma usvedčoval a moje svedomie mi začalo pripomínať všetky porušené vzťahy a nedorozumenia s ostatnými ľuďmi a po krátkom čase som sa odhodlal ich postupne riešiť. Stále som bol nezamestnaný, ale Boh mi dal nový vietor do plachiet a odvahu pustiť sa do niečoho, o čom sa mi predtým ani nesnívalo. Na úrade práce som sa nahlásil na podnikateľský kurz s tým, že si ho urobím a uvidím, ako ma povedie Pán a kde ma nasmeruje. V modlitbách som sa primkol k Jahvemu a prosil som, aby ma odklonil z mojej cesty, ak nie je správna. Neodklonil ma!

Nauč ma činiť tvoju vôľu, lebo Ty si môj Bôh; Tvoj dobrý Duch nech ma vedie po rovnej zemi. (Ž 143, 10 )

Smútim nad tým strateným a premárneným časom … no zároveň sa radujem z toho, že sme predsa len nejakým spôsobom každý z nás použiteľný pre Božie veci. Otázkou je len to, či to aj chceme?!

Keď prijmeme Pána Ježiša do svojho srdca, stávame sa duchovným novorodencom a začíname nový život, no zároveň preberáme novú zodpovednosť niesť evanjelium nášho Pána Ježiša Krista.

Boh nám jasne hovorí skrze Jeho slovo, čo sa od nás ďalej očakáva...

A tak iďte, čiňte učeníkmi všetky národy krstiac ich vo meno Otca i Syna i Svätého Ducha (Mat 28, 19 )

Ja som Hospodin, váš Boh; choďte v mojich ustanoveniach a ostríhajte moje súdy a čiňte ich (Ez 20, 19 )

a choďte v láske, ako aj Kristus miloval nás a vydal sám seba za nás ako posvätný dar a obeť Bohu na príjemnú vôňu upokojujúcu. (Ef 5, 2)

Lebo ste boli kedysi tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Choďte ako deti svetla. (Ef 5, 8 )

Choďte v múdrosti pred tými, ktorí sú vonku, vykupujúc čas. (Kol 4, 5 )

Nabudúce Vám priblížim jeden z najkrajších dní môjho života s Jahvem. Už sa na to veľmi teším.

Pokoj, láska a radosť nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista so všetkými Vami.

Autor: Marek Ďurica