Znova tu bol deň, na ktorý sme sa skoro všetci zainteresovaní veľmi tešili. Dokonca si niektorí odpočítavali dni do začiatku tak, ako keď si kedysi starší vojaci strihali meter, lebo sa tešili, že pôjdu konečne na slobodu – do civilu. Očakávania teda boli vysoké a ja sám som bol veľmi zvedavý, čo nám tento rok prinesie CampFest. Je to kresťanský festival, ktorého sa zúčastňujú rečníci, ale aj speváci z rôznych denominácii a cirkví, ľudia s rôznymi duchovnými pozadiami. Vždy je tam zmes rôznych chutí a pre organizátorov je vždy veľmi ťažké vyhovieť takpovediac každému, čím možno, podľa môjho názoru, niekedy aj samotný CampFest trpí. Ale späť k samotnému výletu.
Vo štvrtok ráno sme sa všetci spoločne stretli na autobusovej stanici, kde sme sa rozdelili na tých, čo sa zmestia do áut, ktoré brali stany a iné potrebné veci a tých, čo sa už nezmestia a pôjdu autobusom. Týmto chcem poďakovať aj nášmu bratovi Mirkovi, ktorý nám pomohol a zariadil si veci tak, aby nám mohol odviezť veci na CampFest a samozrejme aj nášmu bratovi Ivovi, ktorý spravil to isté na ceste z CampFestu domov. „Autobusári“ si trocha pocestovali, lebo zmeškali jeden prestup a tak aspoň mali čas sa spoločne poprechádzať po Liptovskom Mikuláši alebo si len tak pokecať na autobusovej stanici. Po príchode všetkých skupín na miesto konania festivalu už boli niektoré stany postavené, a tak sa iba podokončovali a potom sme sa už pri varení spoločnej fajnej zeleninovej polievky spolu tešili na začiatok programu. Nedá mi nespomenúť, že celý čas sa o nás Boh staral prostredníctvom šikovných Daškiných rúk a rúk jej pomocníkov, pretože sme mali každý deň festivalu pripravené jedno chutné, teplé jedlo.
Program bol ako vždy veľmi pestrý a okrem očakávaných skupín ako Tretí deň, BCCW, Timothy alebo Lámačské chvály sme sa dočkali aj zaujímavých zoskupení z Veľkej Británie, prípadne zo susednej Českej republiky. Popri hlavných témach s jednotným názvom „Neodolateľný“ sa konalo aj viac súbežných seminárov, ktoré sme už ale spoločne nenavštívili. Náš program bol sústredený okolo hlavných tém v najväčšom stane CampFestu – Hangári, kde sme sledovali, ako a v čom sa nám náš Boh predstavuje a v čom ho môžem poznávať, ak ho chcem spoznať ako neodolateľného. Naše spoločné fungovanie pokračovalo pri varení spoločného jedla a niekedy pri volejbale alebo pri nákupoch rôznych suvenírov v biznis centre. Každé ráno sme spoločne prebrali veci počuté a zažité počas predchádzajúceho dňa a po modlitbe sme takto vyzbrojení išli získavať cenné skúsenosti počas celého nového dňa.
Festivalu som sa už druhý krát zúčastnil s celou mojou rodinkou a spolu s Gabovou rodinkou sme mohli okúšať ako znejú neustále zvedavé otázky našich detí smerujúce k pochopeniu diania okolo nich. Okrem super spoločenstva, ktoré sme tam prežili ako bratia a sestry, sme mali spolu s Gabom ešte jeden bonus od nášho Pána, a to že sme tam mohli prežiť aj chvíle v kruhu najužšej rodiny. Je vskutku nádherné, keď človek môže spojiť spoločenstvo v Kristovi so spoločenstvom najbližšieho rodinného kruhu. Je to jednota, ktorá má v Božích rukách obrovskú moc a ja sa jej veľmi teším, lebo je to len Božia milosť, ktorá nám toto môže sprostredkovať.
Počas CampFestu sme znova utužili kontakty s mládežníkmi z Banskej Bystrice, prípadne z Uhrovca, ale nezabudli sme zajsť aj za skupinkou z Krupiny, či pokecať si so skupinkou nám veľmi známou – z Badína. šudí tam pravda človek stretne veľa, ale niektoré stretnutia sa stávajú, hlavne pre tých mladších, dlhodobo veľmi silné. Jedna z vecí, ktoré sú pre tínedžerov na tomto festivale veľmi príťažlivé, je práve spoznávanie nových ľudí, ktorí cítia rovnakú potrebu modliť sa, spievať chvály a rozprávať sa aj o Bohu, tak ako oni. Takáto odozva medzi rovesníkmi je veľmi zriedkavá v ich bežnom, školskom prostredí, a preto tieto vzťahy vedia udržiavať aj na veľkú diaľku. Som vždy rád, keď Boh takto vstúpi do života aj našich dorasťákov, lebo to trocha pohne ich svetom a cez vzťahové skúsenosti tohto typu si sami dokážu veľa vecí uvedomiť.
No a blížiac sa ku koncu, keď sme si už všetci zvykli na nevyspytateľnú teplotu vody v sprchách a čím ďalej viac a viac zapáchajúce ToiToi búdky (poľné WC), sme začali myslieť na odchod. Už v sobotu sa niektorí z výpravy rozhodli odísť, a tak sme tento fakt museli všetci pomaly prehltnúť a ešte rýchlo nakúpiť tričká, náramky, CDéčka a ísť sa rozlúčiť s bratmi a sestrami z iných zborov. CampFest skončil nečakane pokojne a slobodne v malých skupinkách baviacich sa na rôzne témy a modliac sa za spevu piesní chvál v strohom prevedení worship leaderov z rôznych kútov Slovenska. Tak povediac, starý dobrý CampFest koniec. Niektorí dorasťáci mali práve poslednú noc najvíac síl kecať a objavovať. Nad ránom sme sa všetci museli pobaliť a spoločne pobrať smer Banská Bystrica.
CampFest je naozaj miestom kde sa dá veľa vidieť, veľa počuť, ale čo je asi najdôležitejšie, je to miesto, kde si aj naša malá skupinka z Radvane môže vždy nájsť spoločný čas na chválu, modlitby, ale aj rozhovory o duchovnom rozlišovaní všetkého, čo sa udeje. Ďakujem Bohu, že nás celý čas sprevádzal a že sa o nás staral a prosím Jeho veličenstvo, aby nám vždy dával silu odosobniť sa a dokázať triezvo hľadieť na všetko duchovné, čo sa okolo nás koná. Je dôležité sa to naučiť rozlišovať, lebo nie je jedno, čo vchádza do našich uší a očí, lebo to všetko nás formuje a buduje zvnútra. Ak chceme rásť, musíme vedieť, čo je dobré a čo nie, inak by sme boli ako steblo trávy vo vetre, ktoré sa ohýba ako vietor zafúka, ale nikdy sa nestane oporou nikomu a samo sa pri väčšom vetre zlomí.
Program bol ako vždy veľmi pestrý a okrem očakávaných skupín ako Tretí deň, BCCW, Timothy alebo Lámačské chvály sme sa dočkali aj zaujímavých zoskupení z Veľkej Británie, prípadne zo susednej Českej republiky. Popri hlavných témach s jednotným názvom „Neodolateľný“ sa konalo aj viac súbežných seminárov, ktoré sme už ale spoločne nenavštívili. Náš program bol sústredený okolo hlavných tém v najväčšom stane CampFestu – Hangári, kde sme sledovali, ako a v čom sa nám náš Boh predstavuje a v čom ho môžem poznávať, ak ho chcem spoznať ako neodolateľného. Naše spoločné fungovanie pokračovalo pri varení spoločného jedla a niekedy pri volejbale alebo pri nákupoch rôznych suvenírov v biznis centre. Každé ráno sme spoločne prebrali veci počuté a zažité počas predchádzajúceho dňa a po modlitbe sme takto vyzbrojení išli získavať cenné skúsenosti počas celého nového dňa.
Festivalu som sa už druhý krát zúčastnil s celou mojou rodinkou a spolu s Gabovou rodinkou sme mohli okúšať ako znejú neustále zvedavé otázky našich detí smerujúce k pochopeniu diania okolo nich. Okrem super spoločenstva, ktoré sme tam prežili ako bratia a sestry, sme mali spolu s Gabom ešte jeden bonus od nášho Pána, a to že sme tam mohli prežiť aj chvíle v kruhu najužšej rodiny. Je vskutku nádherné, keď človek môže spojiť spoločenstvo v Kristovi so spoločenstvom najbližšieho rodinného kruhu. Je to jednota, ktorá má v Božích rukách obrovskú moc a ja sa jej veľmi teším, lebo je to len Božia milosť, ktorá nám toto môže sprostredkovať.
Počas CampFestu sme znova utužili kontakty s mládežníkmi z Banskej Bystrice, prípadne z Uhrovca, ale nezabudli sme zajsť aj za skupinkou z Krupiny, či pokecať si so skupinkou nám veľmi známou – z Badína. šudí tam pravda človek stretne veľa, ale niektoré stretnutia sa stávajú, hlavne pre tých mladších, dlhodobo veľmi silné. Jedna z vecí, ktoré sú pre tínedžerov na tomto festivale veľmi príťažlivé, je práve spoznávanie nových ľudí, ktorí cítia rovnakú potrebu modliť sa, spievať chvály a rozprávať sa aj o Bohu, tak ako oni. Takáto odozva medzi rovesníkmi je veľmi zriedkavá v ich bežnom, školskom prostredí, a preto tieto vzťahy vedia udržiavať aj na veľkú diaľku. Som vždy rád, keď Boh takto vstúpi do života aj našich dorasťákov, lebo to trocha pohne ich svetom a cez vzťahové skúsenosti tohto typu si sami dokážu veľa vecí uvedomiť.
No a blížiac sa ku koncu, keď sme si už všetci zvykli na nevyspytateľnú teplotu vody v sprchách a čím ďalej viac a viac zapáchajúce ToiToi búdky (poľné WC), sme začali myslieť na odchod. Už v sobotu sa niektorí z výpravy rozhodli odísť, a tak sme tento fakt museli všetci pomaly prehltnúť a ešte rýchlo nakúpiť tričká, náramky, CDéčka a ísť sa rozlúčiť s bratmi a sestrami z iných zborov. CampFest skončil nečakane pokojne a slobodne v malých skupinkách baviacich sa na rôzne témy a modliac sa za spevu piesní chvál v strohom prevedení worship leaderov z rôznych kútov Slovenska. Tak povediac, starý dobrý CampFest koniec. Niektorí dorasťáci mali práve poslednú noc najvíac síl kecať a objavovať. Nad ránom sme sa všetci museli pobaliť a spoločne pobrať smer Banská Bystrica.
CampFest je naozaj miestom kde sa dá veľa vidieť, veľa počuť, ale čo je asi najdôležitejšie, je to miesto, kde si aj naša malá skupinka z Radvane môže vždy nájsť spoločný čas na chválu, modlitby, ale aj rozhovory o duchovnom rozlišovaní všetkého, čo sa udeje. Ďakujem Bohu, že nás celý čas sprevádzal a že sa o nás staral a prosím Jeho veličenstvo, aby nám vždy dával silu odosobniť sa a dokázať triezvo hľadieť na všetko duchovné, čo sa okolo nás koná. Je dôležité sa to naučiť rozlišovať, lebo nie je jedno, čo vchádza do našich uší a očí, lebo to všetko nás formuje a buduje zvnútra. Ak chceme rásť, musíme vedieť, čo je dobré a čo nie, inak by sme boli ako steblo trávy vo vetre, ktoré sa ohýba ako vietor zafúka, ale nikdy sa nestane oporou nikomu a samo sa pri väčšom vetre zlomí.
Autor: Martin Drienovský
