V sobotu, 02. 03. 2013 naša 6-členná skupinka v Bystrici nasadla do autobusu – smer Staré Hory. Nad touto dedinou sa pyšne vypína majestátna vápencová Majerová skala, ktorá bola cieľom našej cesty.
Na začiatku, neďaleko cintorína, sme mali krátke zamyslenie nad veršami zo Žalmov 23 a 25, 4 - 5. Potom nám už nič nebránilo v tom, aby sme sa takto duchovne posilnení vybrali v ústrety nášho dnešného dobrodružstva. Chodník viedol lesom a miestami sme videli stopy lesných zvierat. Cestou sme vďaka dobrej viditeľnosti rozpoznávali všetky známe okolité končiare. Onedlho sme sa ocitli na vyhliadkovej plošine Majerovej skaly. Pred nami sa rozprestierala krajina v tom najkrajšom svetle. Výhľad sme mali na všetky svetové strany. A človek sa v tom „nekonečne“ zdal byť úplne maličký a taký bezmocný. Tu sme sa posilnili domácimi zásobami a urobili pár spoločných fotiek. Z „Majerky“ sme sa vybrali na Líšku, k vrcholovej stanici niekdajšej lanovky. Slnko začalo naberať na sile a svojimi hrejivými lúčmi nám vytváralo úsmevy na tvárach. Kopec brázdilo množstvo skialpinistov. My sme sadli na lopáre, poniektorí i na sáčky a kľučkujúc pomedzi primrznuté kopy, vzniknuté od lyžiarov, sme sa spustili takmer do Tureckej. V spomienkach sme sa aspoň na chvíľu vrátili do bezstarostných detských čias. Odtiaľ sme po asfaltovej ceste prišli naspäť na Staré Hory a v hlave sme mali množstvo nápadov na ďalší výlet.
Autor: Lucia Ištvánová
