Úvod
  V uplynulom mesiaci sa členovia chválovej - hudobnej skupiny ObedEdom (pôsobiacej v našom zbore ECAV Radvaň v nedeľu po službách Božích) zúčastnili semináru "Vedenie hudobnej skupiny" na ranči v Kráľovej Lehote. Nedajte sa pomýliť názvom seminára - tento bol určený nielen tým, čo vedú takúto skupinu, ale pre všetkých jej členov.

 Seminár bol zameraný na pomoc chválovým skupinám pôsobiacim v kresťanských zboroch v hudobnej, ale aj v duchovnej oblasti. Cieľom semináru bolo povzbudiť, prakticky poradiť a podeliť sa o skúsenosti z prostredia hudobnej skupiny zameranej na chválospevy a nahrať jednu pieseň v profesionálnych štúdiových podmienkach. Keďže tento seminár bol pre nás veľmi zaujímavou skúsenosťou, chceli by sme sa s našimi zážitkami podeliť aj s vami. Naša skupina sa tohto seminára zúčastnila skoro v kompletnom zastúpení, a preto každý z nás popíše v nasledujúcich riadkoch časť udalostí, dojmov a poznatkov z tohto seminára. Mne osobne sa veľmi seminár páčil a to nielen pre dva a pol dňa stráveného veselo s ostatnými členmi našej skupiny ale aj pre obsah celého seminára, kde sme si mohli vymeniť a porovnať skúsenosti aj s ľuďmi organizujúcimi napríklad Campfest. Som vďačný Bohu za tento čas strávený s bratmi a sestrami a verím že aj toto si Boh používa na budovanie nás všetkých.

---

Spoločný čas
  Na danú akciu, ktorá zároveň slúžila ako „teambuilding“ sme sa vybrali spoločne, autíčkom a už v ňom to pre nás celé začínalo. Cestou sme sa rozprávali o nejakých technických záležitostiach, ale aj o tom, čo očakávame alebo dúfame, že nám ten víkend prinesie, v čom nás posunie aj ako jednotlivcov, ale hlavne ako skupinu a na konci cesty sme to zavŕšili spoločnou modlitbou.
Voľný čas, ktorý sme mali v medzerách medzi seminármi a jedlom sme tiež trávili spolu a zdieľali sme sa o to, ako čo na koho pôsobilo, čo sa komu páčilo/nepáčilo a zároveň sme sa snažili aplikovať aj práve získané poznatky na našu konkrétnu skupinu. Tiež sme mali aj jednu takú spoločnú prechádzku v rámci nejakej tej voľnej hodinky, kde sme sa aj tak priamejšie (čiže úplne na rovinu) bavili o tom, čo si myslíme, že konkrétni členovia robia, respektíve nerobia tak, ako by mali. Samozrejme, nebolo to preto, aby sme sa nejako zhodili, ale skôr naopak, aby sme si možno uvedomili to, čo sami nevidíme. No a okrem týchto medzi - seminárových časov sme spolu trávili aj večery, kde sme rozoberali všakovaké, nie len hudobné, ale aj iné témy do dlhej noci, pri nejakých tých makovníkoch a chrápaní unavených členov.
A práve aj tento voľný čas, ktorý sme spolu mali, nás tak zbližoval a posúval ďalej aj v tom, čo chceme robiť v službe, prípadne v tom čo chceme zmeniť. Veríme že nám v tom bude Pán pomáhať.

---

Semináre
  V piatok večer sme dorazili na miesto určenia, t. j. na ranč Kráľová Lehota. Celou cestou tam nás ochraňoval Pán. Predpovede meteorológov ohľadom strašného počasia plného snehových zrážok sa nenaplnili. Prišli sme tam, zaregistrovali sme sa a potom sa ubytovali. Keďže som baba, tak som mala izbu s babami, ktoré dorazili neskôr - boli to evanjeličky z Bratislavy. Naši 4 chalani mali vlastnú izbu. Po večeri sme sa presunuli do miestnosti, kde sme si najprv nastavili správne nástroje, a potom sme mali nácvik. Hrali sme asi až do 23:00, pretože sme všetci boli nabudení, aby sme sa zlepšovali, aby to hudobne aspoň nejako znelo, aby sme nevyšli na hanbu. Ja som už bola celkom dosť ospalá, pretože som v piatok vstávala o 5:00 ráno, aby som sa učila na skúšku, ktorú som mala v ten deň v škole. Ale piatkový večer ani zďaleka nekončil. Keď som prišla do izby za babami, našla som tam okrem báb aj dvoch chalanov, ako si spoločne spievali a hrali chválové pesničky. Keď hrali pieseň, ktorú som aj ja poznala, pridala som sa k nim. Keď chalani odišli, večer neskončil. Chcela som sa aspoň trochu zoznámiť s babami, s ktorými som bola na izbe, vedieť niečo o nich, o ich živote, keďže doteraz nebol čas sa zoznámiť. Naša babská reč skončila niekedy v sobotu nadránom, tak okolo pol druhej. Hovorili sme si svedectvá jedna druhej, ako žijú v rodinách, ako žijú, resp. nežijú v rodinách s Pánom, ako sa jedna o mesiac ide vydávať... takže zaujímavých tém bolo dosť. Toto ma povzbudilo asi najviac počas celého nášho pobytu na ranči.
  Najviac ma oslovil seminár, ktorý bol s jedným chlapíkom, Stanom, skutočným odborníkom na hudbu. Strávili sme s ním asi tak 2 hodiny v sobotu doobeda. Zahrali sme farkyho pesničku a on išiel postupne nástroj po nástroji a ukazoval nám, čo a ako máme hrať, vymýšľal nám jednoduché melódie a rytmy, ktoré by sme boli schopní zahrať v sobotu večer, keď sme mali ísť na ostro, teda na nahrávanie. Okrem toho niektorým dal aj rady, ako sa majú rozcvičiť, napr. Maťo spev alebo mne poradil, že sa mám na internete inšpirovať  latinskoamerickými a španielskymi rytmami v hre na bongu. Myslím si, že tento seminár nám dal veľa, čo sa týka hudobnej stránky.
Nasledujúci seminár, ktorý bol pre mňa zaujímavý, bol tiež so Stanom. Všetky hudobné skupiny sme sa v sobotu večer stretli v nahrávacej miestnosti a Stano nám všetkým rozdal pero a papier, na ktorom bolo 9 políčok. Púšťal nám pesničku za pesničkou, rôzne žánre a štýly a našou úlohou bolo pri každej pesničke do políčka napísať, aké pocity v nás táto hudba vyvoláva, kde nás v duchu prenesie a kde by sa podľa nás hodila, napr. do auta, do filmu, do reklamy, do divadla.. Dokopy teda 9 pesničiek. Po každej pesničke sme sa o tom rozprávali a skôr, ako Stano pustil ďalšiu pesničku, povedal nám, kto je interpretom pesničky, príp. jeho životný príbeh, pocity, ktoré zakomponoval do pesničky, t. j. ktoré chcel v pesničke vyjadriť. A potom mám povedal aj to, kde sa tá-ktorá pesnička použila reálne, napr. tam bola aj pesnička z počítačovej hry Mafia. Bolo zaujímavé uvedomiť si, ako na nás hudba pôsobí, aké pocity v nás vyvoláva, ako sa naše pocity a emócie dajú vyjadriť v piesňach i to, pre koho je hudba určená a kde by sa hodila.
  Ďalší seminár bol o marketingu. Trval strašne dlho i pre to, že ho viedol Švajčiar Simon, ktorý rozprával po anglicky a trochu aj po slovensky a ktorého prekladala Ester, dcéra Mariána Lipovského (pre tých, ktorí vedia, o kom je reč). No a tento seminár bol podľa mňa o ničom, pretože tu bolo krásne vidieť, ako sú ľudia z CampFestu zameraní len na mladých ľudí, čomu aj prispôsobili spôsob komunikácie (internet). A navyše tu bolo krásne vidieť sekularizáciu, teda zosvetáčtenie. Išlo o to, že celý seminár bol zameraný na to, aby sme sa my ako skupina ObedEdom zviditeľnili, spropagovali a predali sa, aby sa ľudia z celého Slovenska dozvedeli, že existujeme a kúpili si naše CD a chodili na naše koncerty, t. j. CampFesťáci nám nemali čo povedať, resp. poradiť, lebo oni sú zameraní na to, aby oslovili všetkých mladých ľudí na celom Slovensku a urobili v celom Slovensku duchovné prebudenie a toto sa vôbec nestotožňuje so zámermi našej skupiny. My sme tu pre Pána Boha a pre ľudí z kostola, ktorí túžia chváliť nášho Pána spolu s nami, bez ohľadu na vek. My sme tu pre potreby nášho zboru ako jedna zo služieb, a nie pre celé Slovensko a všetkých mladých. Podľa mňa by sme práve nemali zabúdať na tých starších, na ktorých tak často okolie zabúda... Takisto krásne bolo vidieť aj ich samotnú propagandu na kúpu lístkov na tohoročný CampFest– včera sme spustili predaj lístkov v predstihu a zostávala už len niekoľko stoviek kusov, tak neváhajte a kúpte si, kým je ešte čas, možno už teraz je neskoro (niečo na tento štýl). Úplne mi to pripomenulo veci zo školy. Nehovoriac o tom, že musel prísť Švajčiar, aby sme mali pocit, že sme aj my, kresťania, „svetoví“. Sekularizáciu vidím tiež aj v tom, že hlavní predstavitelia CampFestu prepadli myšlienke, že aj kresťanská hudba by sa svojou kvalitou mala aspoň vyrovnať tej svetskej. Samozrejme sa to tam na nás nalepilo a minimálne jeden marketingový trik sme hneď uplatnili v zvýhodnenej cene nášho CD, teda 1 ks za polovičnú cenu. Po seminári sme sa asi hodinu fotili v okolí ranča, aby sme mali foto, na základe ktorého by sme sa spropagovali.
  Seminár o koučingu a manažmente sme strávili s Mariánom Lipovským, vo vnútri malej drevenej chatky. Tu sme sa asi 2 hodiny rozprávali o tom, kto sme ako skupina, prečo sme tu (prečo existujeme), pre koho hráme, čo je naším cieľom, aké máme zámery do budúcnosti. A potom sme sa s týmto chlapíkom rozprávali o tom, ako to funguje u nás v zbore, akého máme z milosti Božej radostného farára, ako nás farár povzbudzuje, keď máme chvály v kostole po Službách Božích, z čoho bol Marián udivený, keďže asi ani nepočul, že by sa farári vedeli úprimne radovať z Božej lásky, milosti a prítomnosti.
  Vďaka Pánovi za všetok čas, ktorý sme tam mohli stráviť, za veci, ktoré sme tam mohli spolu zažiť, za všetko dobré i zlé, za Jeho ochranu nad nami.

---

Zhrnutie
Ak by som mal zhrnúť to, čo sme zažili a naučili sa, tak by som povedal, že to bol super čas so super ľuďmi a hlavne v blízkosti nášho Pána. Mohli sme sa spolu modliť a dokonca byť účastní na chválach takpovediac z tej druhej strany, čo je pre nás, ako skupinu, celkom vzácne. Verím, že strávený čas poslúžil ako priestor pre lepšie spoznanie sa navzájom a zároveň sme mohli prijať taký hlbší vhľad do služby v našom zbore. Boh žehnal a ja verím, že toto požehnanie určite zaznamenáte aj vy prostredníctvom chválospevov, ktoré z Božej milosti, môžeme v našom zbore mať.

---