Dňa 15.2.2013 sme sa zhromaždili u Dorotky a brat farár si pripravil tému s názvom „Priateľstvo“. Ak si všimneme, tak nikto z nás nežije na pustom ostrove. Motkáme sa v robote, v škole, a všade sú tu ľudia. Sme ustavične zamotaní s ľuďmi a máme k ním nejaký vzťah. Niektorých poznáme, niektorých nepoznáme. O kamarátoch si myslíme, že o nich niečo vieme. Farky položil otázku: Kto je to teda priateľ? Padli aj odpovede tipu: „Srdcu blízky...“. Niekto rozlišoval priateľa a kamaráta. Povedali sme si, kto je pre nás kamarát alebo priateľ. Rozprávali sme sa aj o rozdiele medzi bratmi, sestrami a priateľmi. Farky povedal, že priateľ je niekto, s kým niečo zdieľame, niečo sme s ním prežili. Priateľ by nás mal podržať, nevysmeje nás. Priateľov si nevyhľadávame, nejako nám vojdú do života. Priateľstvo je vlastne nejaký vzťah. Priateľ môže sklamať, môže to byť aj nerozlučný priateľ, no niečo sa môže stať – napr. preberie svojmu priateľovi dievča a pod. šudia sa sklamú, odlúčia, nájdu si iných priateľov. Táto úvodná časť bola ukončená vetou: „ľudské priateľstvá vznikajú a zanikajú“.

  Slovo priateľ, priateľstvo sa objavuje aj v Biblii. Prečítali sme si pôsobivý príklad priateľstva v Biblii: 1Sam 18/1-5 1 „Keď Dávid dohovoril so Saulom, duša Jonatánova sa spojila s dušou Dávidovou.“ – súzvuk duší, spojili sa dve duše, vzniklo priateľstvo. „Jonatán si ho zamiloval ako seba samého. Saul ho toho dňa prijal k sebe a nedovolil mu vrátiť sa do otcovho domu. Jonatán uzavrel s Dávidom zmluvu, lebo si ho zamiloval ako seba samého. Jonatán si vyzliekol plášť, ktorý mal na sebe, dal ho Dávidovi, ako i svoje rúcho a meč, i svoj luk a opasok. Dávid tiahol všade, kam ho Saul posielal, a pritom si počínal rozumne, takže Saul ho postavil na čelo bojovníkov. To sa zapáčilo celému ľudu i Saulovým služobníkom.“ Tu cítime istú hĺbku priateľstva. Ale toto je stále v ľudskej rovine.
Ďalej sme si porozprávali o priateľstve Boha a človeka. Je možné priateliť sa s Tým, ktorého nikto nikdy nevidel? Môže byť zvrchovaný Pán celého stvorenia môj priateľ? Jk 2/23) „a naplnilo sa Písmo, ktoré hovorí: Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť; nazvaný bol priateľom Božím.“ – tu sme sa dozvedeli, že priateľstvo s Bohom je možné. Na akých princípoch sa môže stať človek priateľom Božím? V danom verši to bolo na princípe viery, teda na povzbudenie: ak veríme, tak sme priateľmi Božími. Nie sme nejakí, takí všeobecní kresťania, ale sme priatelia Boží. Druhé svedectvo je v Jánovi, kde Ježiš sám vraví, kto je Jeho priateľ „Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď život položí za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia, ak konáte, čo vám prikazujem; nenazývam vás viac sluhami, pretože sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože všetko som vám oznámil, čo som počul od svojho Otca.“ (Jn 15/13-15). Sme Jeho priatelia, ak konáme, čo nám Pán Ježiš prikazuje, čo počul od Boha Otca.
Toto by mala byť pre veriacich ľudí veľmi radostná správa, že Boh je náš priateľ. Na uvedomenie si musíme povedať, že Boh má navrch v našom vzťahu k Nemu. On si vyvolil nás.
A kedy sme nepriateľmi Božími? „Vy cudzoložníci a cudzoložnice, či neviete, že priateľstvo so svetom je nepriateľstvo proti Bohu? Kto teda chce byť priateľom sveta, prejavuje sa ako nepriateľ Boha“ (Jk 4/4). Môžeme stratiť priateľstvo s Bohom, dajme si pozor!