Dňa 17.5.2013 sme sa zišli na Horných Pršanoch. Na začiatku sme sa išli pozrieť do maštale na kravičky a sliepočky. Potom sme sa presunuli do izby k Zuzke Šipkovej, kde sa k nám pripojili aj jej starí rodičia.
Názov témy bol Zranenia. Všetci sme zraniteľní. Bolo by fajn, keby sme sa z nadhľadu pozreli na svoj vlastný život. Pozrieme sa naň s odstupom, vyhodnotíme veci - niečo bolo zlomové, niečo nás posunulo. Nájdeme aj zranenia duše. Niekedy stačí k zraneniu aj prkotina. Na mnohé veci sme citliví. Ako málo stačí na to, aby sme stratili úsmev z tváre. Sme zraniteľní. Naše vnútorné prežívanie sa prejaví aj navonok. Vidno to na nás. Sme šťastní, nešťastní, nafučaní, urazení... K nám, ku všetkým, pomaličky nekompromisne prichádza zraniteľnosť spojená s našou pominuteľnosťou. Všetci žijeme v tele, ktoré podlieha stále zmenám. Rastieme, starneme, šedivieme. Niekto zošedivie skôr, niekto neskôr. Ideme hore, potom je rovinka a potom klesáme.
Čítali sme zo Žalmu 121: „Pozdvihujem si oči k vrchom: Odkiaľ mi príde pomoc?“ – nastane chvíľa, keď sa budeme pýtať, budeme hľadať pomoc a dostaneme aj odpoveď: „Od Hospodina moja pomoc, ktorý učinil nebo i zem.“ – Boh je ten, od koho príde tá pomoc, máme tu veľké povzbudenie. „Nedá sa klátiť tvojej nohe; tvoj ochranca nedrieme. Nie, nedrieme a nespí ochranca Izraela.“ – Boh je ten, ktorý nedrieme, stále nás vypočuje. „Hospodin je tvojím ochrancom, Hospodin ti je clonou po pravici; slnko ťa vo dne neraní úpalom ani mesiac v noci. Chrániť ťa bude Hospodin pred každým zlom, On bude chrániť tvoju dušu. Hospodin bude chrániť tvoje vychádzanie i tvoje vchádzanie odteraz až naveky.“ – Boh nás ustavične chráni a je potrebné si to ustavične pripomínať.
Zo Žalmu 16: „Ochraňuj ma, Bože, lebo sa k Tebe utiekam. Hovorím Hospodinovi: Ty si môj Pán! Niet pre mňa šťastia mimo Teba! Hospodin je mojím dedičným údelom a mojím kalichom; Ty mi zaručuješ môj podiel. Na utešených miestach pripadla mi výmera, a veľmi sa mi páči môj podiel. Dobrorečiť budem Hospodinovi, ktorý mi dal radu; aj v noci ma upomína na to môj cit. Stále si staviam Hospodina pred seba; keď mi je po pravici, nesklátim sa. Preto sa teší moje srdce a jasá moja duša; aj moje telo prebývať bude bezpečne. Neprenecháš ma ríši smrti a svojmu zbožnému nedáš vidieť jamu. Ty mi dáš poznať cestu života; pred Tvojou tvárou je sýtosť radosti, v Tvojej pravici je večná blaženosť. “ – Sme v Božej ruke.
Zo žalmu 71: „Moje ústa sú plné Tvojej chvály, oslavy Tvojej celý deň. Nezavrhni ma v čase staroby, a keď mi sila mizne, Ty ma neopusť!“ - To je to, ide človek dolu vodou, nič s tým nespravíme, ale Boh ma podrží, aj keď mi sila mizne a už to nie je tak ako za mlada. Boh nám daroval a postavil na pomoc oporu. Postavil nám napríklad našich rodičov, našich blízkych. Aj v čase staroby mi Boh dáva pomoc – napríklad muža / ženu, deti, vnúčence. Toto je pomoc priamo do Boha. Modlime sa za nich, nezabúdajme na nich.
Gal 6,2: „Jedni druhých bremená znášajte, a tak naplníte zákon Kristov. “
Čítali sme zo Žalmu 121: „Pozdvihujem si oči k vrchom: Odkiaľ mi príde pomoc?“ – nastane chvíľa, keď sa budeme pýtať, budeme hľadať pomoc a dostaneme aj odpoveď: „Od Hospodina moja pomoc, ktorý učinil nebo i zem.“ – Boh je ten, od koho príde tá pomoc, máme tu veľké povzbudenie. „Nedá sa klátiť tvojej nohe; tvoj ochranca nedrieme. Nie, nedrieme a nespí ochranca Izraela.“ – Boh je ten, ktorý nedrieme, stále nás vypočuje. „Hospodin je tvojím ochrancom, Hospodin ti je clonou po pravici; slnko ťa vo dne neraní úpalom ani mesiac v noci. Chrániť ťa bude Hospodin pred každým zlom, On bude chrániť tvoju dušu. Hospodin bude chrániť tvoje vychádzanie i tvoje vchádzanie odteraz až naveky.“ – Boh nás ustavične chráni a je potrebné si to ustavične pripomínať.
Zo Žalmu 16: „Ochraňuj ma, Bože, lebo sa k Tebe utiekam. Hovorím Hospodinovi: Ty si môj Pán! Niet pre mňa šťastia mimo Teba! Hospodin je mojím dedičným údelom a mojím kalichom; Ty mi zaručuješ môj podiel. Na utešených miestach pripadla mi výmera, a veľmi sa mi páči môj podiel. Dobrorečiť budem Hospodinovi, ktorý mi dal radu; aj v noci ma upomína na to môj cit. Stále si staviam Hospodina pred seba; keď mi je po pravici, nesklátim sa. Preto sa teší moje srdce a jasá moja duša; aj moje telo prebývať bude bezpečne. Neprenecháš ma ríši smrti a svojmu zbožnému nedáš vidieť jamu. Ty mi dáš poznať cestu života; pred Tvojou tvárou je sýtosť radosti, v Tvojej pravici je večná blaženosť. “ – Sme v Božej ruke.
Zo žalmu 71: „Moje ústa sú plné Tvojej chvály, oslavy Tvojej celý deň. Nezavrhni ma v čase staroby, a keď mi sila mizne, Ty ma neopusť!“ - To je to, ide človek dolu vodou, nič s tým nespravíme, ale Boh ma podrží, aj keď mi sila mizne a už to nie je tak ako za mlada. Boh nám daroval a postavil na pomoc oporu. Postavil nám napríklad našich rodičov, našich blízkych. Aj v čase staroby mi Boh dáva pomoc – napríklad muža / ženu, deti, vnúčence. Toto je pomoc priamo do Boha. Modlime sa za nich, nezabúdajme na nich.
Gal 6,2: „Jedni druhých bremená znášajte, a tak naplníte zákon Kristov. “
Spracoval: Jaroslav Beňo
