Ak premýšľame o nasledujúcom dni svojho bežného života a o tom, ako ho strávime, čo musíme urobiť a aké aktivity budeme konať, tak si to zvyčajne nejako naplánujeme a časovo rozvrhneme. No a medzi tými mnohými všednými dňami sú aj dni zvláštne. Sú dni, o ktorých dokonca hovoríme, že si ich vyhradíme sami pre seba. Všetko teda odložíme stranou a venujeme sa vyslovene svojim záľubám alebo niečomu, čo považujeme za relax, za úplne privátnu vec, o ktorej nemusíme nikomu referovať. Iste to všetci poznáte. Príde víkend, príde sobota a my sa zbalíme a ideme na túru. Alebo na návštevu alebo niekomu blízkemu na svadbu, krstiny a podobne. Všetci chceme mať svoj deň a svoj čas.

  V tomto smere je zaujímavé sledovať aj Božie slovo. Aj v ňom totiž čítame niečo, čo by nás mohlo prekvapiť. Napríklad je určite prekvapujúce, že aj Boh si raz povedal, že aj On chce mať svoj deň a svoj čas. A tak v Biblii čítame takéto slová: „Tak boli dokončené nebesá i zem a všetky ich zástupy. V siedmy deň Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal; v siedmy deň si odpočinul od všetkého diela, ktoré vykonal. Na to Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ňom si odpočinul od všetkého diela, ktoré stvorením začal konať.“ (1.Mojžišova 2,1–3) A potom Boh urobil ešte niečo prekvapujúce. On tento princíp práce a odpočinku istým záväzným spôsobom vložil do nášho ľudského života. Tak sa pravidelne striedajú dni práce s dňami odpočinku. Ale ani v tomto prípade nejde o žiadne mechanické striedanie dní, pretože siedmy deň Boh nie len oddelil od ostatných dní, ale ho aj požehnal.
  Teda spojil ho so svojím dobrodením. A odvtedy my, ľudia, ako Božie bytosti, Božie deti, máme šancu mať podiel na tomto zvláštnom Božom požehnaní. Máme teda svoj deň a svoj čas, v ktorý vyjadrujeme svoju poslušnosť svojmu Bohu i svoju túžbu po Jeho požehnaní.
Preto tento "svoj deň a svoj čas" začíname v nedeľu o 8.hodine v otvorenom spoločenstve bratov a sestier, ku ktorým sa odteraz môžeš pridať aj ty, spoločnými modlitbami. Potom nás v zborovej miestnosti vystriedajú deti z besiedky, ktoré začínajú svoj deň radostnými chválami, modlitbami a pokračujú vyučovaním, a takto prijímajú požehnanie tohto dňa a tohto času. Na tomto požehnaní majú podiel vedľa aj celkom maličké detičky so svojimi rodičmi v Božej školičke. Sú tam tvoje deti aj tvoje vnúčatá, či dokonca pravnúčatá?
Kde trávia tento deň a tento čas? Oddelil si ich pre Boha? Skúste o tom premýšľať.
  V chráme Božom máme podiel na modlitbách, chválach zo Spevníka, ale aj na chválach, ktoré nám vo svojej vytrvalej a pravidelnej službe prinášajú bratia a sestry zo spevokolu, a potom ešte aj na vyučovaní. Toto je, z milosti Božej, náš deň a náš čas. A je smutné, že drvivá väčšina našich členov v zbore tento deň a tento čas využíva úplne inak, a potom sa čudujú, že nemajú požehnanie, že sa nedokážu radovať v Pánovi. Potom pokračujeme spoločnými chválami spolu s našou chválovou skupinou, aby naša radosť v Pánovi bola úplnejšia a dokonalejšia.

  Si tam medzi nami? Chceš aby tvoja radosť v Pánovi bola úplnejšia a dokonalejšia? Tak príď! Zostaň! Nedívaj sa na hodinky! Je to predsa z milosti Božej náš deň a náš čas.
  A tak sa stretáme aj v podvečer, aby sme znovu mali spoločenstvo. Je to vlastne také spontánne prežitie času, keď sa spoločne zdieľame, učíme sa jeden druhému lepšie rozumieť, učíme sa vzájomne si pomáhať v rozličných problémoch, modliť sa za seba. Zároveň si môžete zahrať pingpong, deti sa vzájomne poznávajú a hrajú. V lete sa toto všetko deje viacej vonku, počas týchto chladných dní je to už čím ďalej, tým viac viazané na naše vnútorné priestory.
  Toto je čas a miesto aj pre tých nesmelých, menej komunikatívnych, kde sa môžu osmeliť a stať sa súčasťou celého spoločenstva. Skutočne úžasne to náš Boh zariadil, a teraz už len čaká, kedy si to podľa Jeho vôle vo svojom živote zariadime aj my. Kedy si povieme, že z milosti Božej máme skutočne – „ svoj deň a svoj čas.“ Je to tu aj pre teba. Príď! Božie požehnanie je predsa pripravené pre všetkých

---