Rozprávali sme sa o mladých ľuďoch. Pán farár nám povedal, čo sa teraz deje s mladými. Sú prípady, keď mladí odchádzajú od rodiny, pýtajú od štátu sociálne dávky a ešte aj od rodičov pýtajú peniaze. Rozprávali sme si rôzne príbehy zo života, čo sme zažili a čo sme videli. Zhodli sme sa, že ľudia sa boja povedať, čo je dobro a čo je zlo. Naopak, ľudia sa chvália tým, čo je zlo a to sa im páči. šudia sa prestávajú hanbiť. Takto pôjde svet, my s tým nesúhlasíme, protestujeme proti tomu, ale nezastavíme to.
Téma večera bola: Čo je človek. Čo som ja? Položili sme si takú otázku? Čo si o sebe myslíme? Odlišujeme sa rôzne – zovňajškom, správaním.... šudia nás potom tak vnímajú. šudia majú právo myslieť si o nás rôzne veci. Rôzne nás charakterizujú, pretože nás rôzne vnímajú.
Aký som ja vo vzťahu k Bohu? Pán Boh nás z mnohých vecí obviní a my sa divíme. V Žalme 8 sa píše: „Čo je človek, že naň pamätáš?“ Pán mi odkryl veci z môjho života, ja som z toho zhrozený, ale mal by som si položiť otázku: čo som ja, že na mňa Boh ešte pamätá? Čo som spravil, aby sa Boh o mňa ešte zaujímal? A čo je syn človečí, že sa ho ujímaš? Boh ide ešte ďalej, nielenže pamätá na mňa, ale sa ma aj ujíma. Dávid bol správne obrezaný muž, a takto bol formálne zaštepený do vyvoleného ľudu, bral účasť na obetách, ale tu to nespomína, nespomína svoje obete, nespomína svoju obriezku. Boh sa nás ujíma stále, aj keď sa my vzpierame, Boh je aj bude stále naším Otcom. Ó, Hospodine, Pane náš, aké je slávne Tvoje meno na celej zemi!
Čo môžeme dať Bohu my? Našu vďaku, chválu a úctu. Ak to neviem dať, tak som najväčší úbožiak na svete.
Pomodlili sme sa, niečo sme skúsili, porozprávali sme sa a rozišli sme sa domov.
Spracoval: Jaroslav Beňo
