Náš zbor čaká veľká zmena. Je to zmena na mieste zborového farára, a preto sme považovali za dôležité využiť náš informačník na predstavenie nového brata farára Michala Zajdena. Želáme požehnané čítanie.

.: Autor: Redakcia

1. Brat farár, prosím, predstavte sa nám. Odkiaľ pochádzate? Vyrástli ste v kresťanskej rodine?

Pochádzam z presídleneckej rodiny. Moji starí rodičia z obidvoch strán pochádzali z malej dedinky, ktorá sa volala Nový Klenovec. Bola to slovenská evanjelická obec na dnešnej Zakarpatskej Ukrajine. Keď na konci druhej svetovej vojny toto územie, ktoré bolo dovtedy súčasťou Československej republiky, pripojil sovietsky diktátor Stalin k Sovietskemu zväzu, sovietske úrady našťastie dovolili, aby sa celá dedina presťahovala na Slovensko.

    Ja som sa narodil v Bardejove, kde moji rodičia v tom čase pracovali, ale od svojich desiatich rokoch som žil a vyrastal v Košiciach, lebo môj otec si tam našiel prácu v magnezitových baniach.

Moji rodičia sú evanjelici. Doma bolo samozrejmosťou, že sme si každý deň čítali z Biblie, spievali z Tranoscia a svoje prosby a vďaky sme Pánu Bohu predkladali vlastnými slovami.

2. Čo Vás viedlo k tomu stať sa farárom?

V skutočnosti som sa ako mladý túžil stať archeológom alebo učiteľom. Dostať sa však na štúdium archeológie bolo pre syna baníka v osemdesiatych rokoch minulého storočia v oblasti „science fiction“. No a byť počas socializmu učiteľom mohol iba ten, kto sa aspoň navonok zriekol viery v Boha. To som nebol ochotný urobiť. Keďže v tej dobe bolo ešte dosť detí, ktoré rodičia prihlasovali na vyučovanie náboženstva, javila sa mi možnosť stať sa farárom ako jediný spôsob nezriecť sa viery v Boha a pritom verejne vychovávať deti a mládež v kresťanskej viere. Bol to silný motív. Preto som si vybral farárske povolanie.

3. Kedy ste uverili a stali sa kresťanom?

Nespomínam si, či som mal v živote obdobie, v ktorom som v Boha neveril. Mal som však v živote obdobia, kedy som sa chcel Boha vzdať, ale našťastie On sa nikdy nevzdal mňa.

Vedome som sa pre Ježiša, ako svojho Spasiteľa, rozhodol v štrnástich rokoch.

4. Čo robí Vaša manželka a deti?

Moja manželka Danica v súčasnosti robí osem rokov realitnú maklérku. Počas nášho pôsobenia v Trnave dlhé roky vlastnila evanjelické kníhkupectvo. Jej túžbou je, pokiaľ to bude možné, otvoriť si v Banskej Bystrici kresťanskú kaviareň spojenú s kníhkupectvom alebo nájsť si takú prácu, kde by mohla slúžiť cirkevnému zboru. Bolo by super, keby sa takéto možnosti ukázali ako realizovateľné. V každom prípade chce ísť do zamestnania.

    Máme tri dcéry. Najstaršia Mária má 26 rokov. Pred dvoma rokmi ukončila Vysokú školu ekonomickú v Prahe, kde v súčasnosti žije a pracuje. Lenka bude mať 23 rokov a končí bakalárske štúdium na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Jej túžbou je byť učiteľkou v materskej škôlke. Janka má 20 rokov a je v prvom ročníku na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave.

5. Máte za sebou pôsobenie vo viacerých evanjelických cirkevných zboroch. Ktoré to boli a ako hodnotíte svoje pôsobenie v nich?
Takmer tri roky som pôsobil v Košiciach ako biskupský kaplán u brata biskupa Júliusa Filu st. Dvanásť rokov som bol zborovým farárom v Trnave, šesť rokov farárom v Bratislave a takmer päť rokov ako námestný farár v Pukanci. Počas pukanského pôsobenia som absolvoval doktorandské štúdium na katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

    Nepovažujem za adekvátne hodnotiť sám seba. Avšak dúfam, že som mohol aspoň niektorým svojim cirkevníkom a poslucháčom poslúžiť, aby našli cestu k Ježišovi ako svojmu Pánovi a Spasiteľovi. V tých situáciách, v ktorých som zlyhal, verím, že mi bude Pán Boh milostivým sudcom.

6. Prečo ste sa rozhodli prijať pozvanie za kazateľa Slova Božieho v našom radvanskom zbore?

Keď mi volal začiatkom augusta minulého roka brat farár Janko Kollár a dohodli sme sa, že prídem koncom augusta na tzv. „próbnu kázeň“, pocítil som, že veľa ľudí v Radvani sa úprimne modlí, aby ich nový farár mohol ďalej pokračovať v duchovnej práci, ktorá sa tu za posledné roky veľmi rozkošatila. Síce tomu nerozumiem, prečo som to práve ja, lebo nepochybujem, že sú aj iní farári, ktorí by sa služby v Radvani dôstojne zhostili. Pán Boh rozhodol, vymodlili ste si práve mňa!

.: Autor: Michal Zajden