"Bože, učil si ma od mojej mladosti, a až doteraz zvestujem tvoje divy. A tak až do staroby a do šedín, ó Bože, ma neopusti, dokiaľ neoznámim svojmu pokoleniu tvojho ramena a každému, kto príde, tvojej hrdinskej sily."
(Ž 71,17-18)
Milí bratia a sestry, drahí priatelia! Vo veku nedožitých 91 rokov nás 18. 02. 2015 opustila naša milovaná sestra Evka Plajová. Všetci, ktorí sme našu sestru poznali, vieme podľa jej ovocia, že jej život patril Bohu. Nie je nutné veľa o tom hovoriť. Písmo nám jasne svedčí, že kto uveril Bohu, má večný život. Preto aj keď smútok je niečo, čo musíme prekonať a strata milovaného človeka bolí, je tu na druhej strane povzbudenie a radosť zo zasľúbenia večného života. Ak máme v Kristovi víťazstvo, znamená to, že sme nielen zomreli spolu s Ním, ale aj vstaneme k novému, večnému životu. Pozemský život a naša odpoveď na Božie volanie v časnom živote určujú, či zožneme smrť alebo večný život.
Svet nás denno-denne zasypáva informáciami o celebritách a významných osobnostiach. Ak niekto z takýchto ľudí zomrie, masmédiá túto informáciu sprostredkujú celému svetu. Na ich počesť sa konajú veľkolepé púte, pompézne obrady a slávnosti. Medzi chudobnými a bohatými sa tak vytvára silný kontrast ešte aj po ich smrti. Je však celkom isté, že pred Bohom nič nezaváži to, že človeka oslavujú ľudia. Určite však zaváži, keď človek oslavuje svojím životom Boha. Možno podobný kontrast nie je veľmi vzdialený biblickému príbehu o boháčovi a Lazárovi (pozri - Luk16, 19-31). Lazárova smrť je zdanlivo prehrou a len obyčajným zavŕšením ľudskej biedy. Až v nebi sa ukazuje, že Lazár bol uznaný hodným spoludedičom Božieho kráľovstva. Bohatý človek napriek svojim majetkom a sláve do brán nebeského kráľovstva nikdy nevkročil. Práve k obyčajným ľuďom sa Ježiš počas svojho pôsobenia na zemi skláňal najčastejšie, a nebola to náhoda. Tam, kde bol nedostatok, chudoba, choroba a tieseň vstupoval svojou uzdravujúcou mocou a oslobodzujúcim slovom. Ten, kto jeho ponuku prijal, koná podobne. V Ňom človek nachádza cestu, pravdu i život. Aj život našej milovanej Evky bol oslobodený pravdou a láskou Pána Ježiša Krista. Nastúpila na cestu pokánia a začala žiť nový život. Jej láska k človeku a k svojim blížnym prerástla do služby Bohu. Dar služby (slovom i skutkom), ktorý dostala, si nenechala pre seba.
"Je to láska, čo umožňuje zachovávať prikázania a či zachovávané prikázania plodia lásku? Kto by sa škriepil, že láska nie je prednejšia? Kto totiž nemiluje, nemá prečo zachovávať prikázania." Augustín
Jej túžbou bolo, aby každý v jej blízkosti mohol prežívať radosť z evanjelia. Bola to túžba jej srdca, z ktorého vynášala dobré poklady. Niektorých z jej blízkych zasiahla jej hlboká viera tak silno, že bola nemalým pričinením ich obrátenia a prijatia zvesti evanjelia. Evka mala rada ľudí. Navštevovala svojich blízkych a známych vo svojom okolí. Opatrovala chorých a pomáhala ľuďom v čase núdze. Delila sa so svojimi blízkymi nielen o duchovný pokrm, ale aj o materiálne veci. Aj z toho mála čo mala, bola schopná vždy niečo ušetriť a darovať svojej rodine a blížnym. Milovala kresťanskú literatúru a poéziu. Veľa čítala, predovšetkým Bibliu. Azda najčerstvejšou spomienkou na jej službu v našom zbore je práve prednášanie kresťanských básní. Aj v nich videla zrkadlo Božej intervencie v živote ľudí. Pre ňu boli básne prostriedkom jej vyjadrenia vďaky a úcty k Bohu a jeho milosti a milosrdenstva. Vždy bola ochotná rozdávať úsmev a radosť, no častokrát aj napomenutie, ktoré je dnes tak veľmi potrebné. Posledné roky jej života skomplikovala Alzheimerova choroba. Napriek týmto skutočnostiam jej neubúdala chuť do života a radosť z evanjelia. Aj v pokročilejšom štádiu choroby, keď už jej pamäť vážne zlyhávala a niekedy ma nespoznala, boli okamihy, keď sme sa spolu schuti zasmiali. Častokrát to bolo práve na úkor jej pamäti, následkom čoho vznikli komické situácie. Bol to smiech, na ktorý tak skoro nezabudnem, pretože prekračoval hranice štandardného ľudského správania. Za realitou takejto radosti a chuti do života sa skrýva Božia práca a jeho láska k človeku. Slávnosť vzkriesenia, zástupnú obeť Pána Ježiša Krista naplno prežijú len tí, ktorí v Neho uveria.
"Lebo keď vyznáš Pána Ježiša svojimi ústami a uveríš vo svojom srdci, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený." (Rím 10,9)
Iste si všetci, ktorí sme prijali evanjelium, dobre uvedomujeme, že toto je ďaleko viacej ako akákoľvek svetská majestátna púť, obrad či slávnosť. Slávnosť vzkriesenia ako porážka smrti a zástupná obeť Pána Ježiša Krista má neopísateľnú hodnotu a pečať večnosti, ktorá sa odtlačí v živote tých, ktorí prijali Krista ako svojho Pána a Spasiteľa. To najdôležitejšie v živote časnom je uchopiť život večný a ja som si istý, že naša sestra Evička to nielenže urobila, ale aj ponúkla tento život všetkým, ktorých na svojej životnej púti stretla. Tlmočila tak svetu Ježišove slová: "Ja som prameň života, poďte, napite sa a nebudete už nikdy žízniť." (Jn 4,13-15; Jn 6,27; Jn 6,35; Jn 6,48; Jn 6,68)
"Kto sa nenechá premôcť pravdou, bude premožený omylom." Augustín
V posledných rokoch života mojej starej mamy bol jej stav taký vážny, že si vyžadoval neustálu opateru a starostlivosť. Tejto neľahkej úlohy sa zhostila moja mamina, ktorej patrí v mene celej rodiny, pokrvnej i Kristovej, srdečné poďakovanie. V mene všetkých, ktorí sme ju poznali a v mene nášho cirkevného zboru ECAV v Radvani, ďakujem Bohu za život a službu našej milovanej sestry Evičky, mojej starej mamy, ktorá sa snažila odvážne a smelo, slovom i skutkom napĺňať poslanie evanjelia v každej oblasti svojho života. Aj do nášho cirkevného zboru tak priniesla jeden z kresťanských vzorov, ktoré sú hodné nasledovania.
"Tí, ktorí sú zasadení v dome Hospodinovom, budú prekvitať v nádvoriach nášho Boha. Ešte aj v šedinách ponesú ovocie a budú svieži a zelení, aby zvestovali, že je priamy Hospodin, moja skala, v ktorej niet neprávosti." (Ž 92,14-16)
.: Autor: Marek Ďurica
