Milý čitateľu, dám ti jednu malú otázočku, máte doma vchodové dvere?

Myslím si, že pravdepodobne áno. Asi nikto z nás nebýva sám na nejakom ďalekom ostrove, kde nikoho niet, a teda potreba dverí by bola pravdepodobne zbytočná. I keď aj vtedy by si ich určite ten osamelý jedinec dal, už len kvôli pocitu bezpečia voči rôznym túlavým zvieratám. Každý sa chce predsa doma cítiť bezpečne a tak isto sa chce na určitý čas aj oddeliť od vonkajšieho sveta. Dnes vás chcem pomocou Ducha Božieho trošku prinútiť sa zamyslieť nad informáciou, že Boh je reálny a aj celá Biblia, nech si vraví kto chce a čo chce. Uvediem pár príkladov, ktoré môžeme pochopiť bežným „sedliackym“ rozumom. V úvode hneď zoberiem vietor z plachát tým, ktorí radi filozofujú. Toto je čisto len môj osobný laický pohľad na určité veci, ktorý Boh zjavil mne a súvisí s nasledujúcim veršom. Preto sa ho najprv snažme zapamätať, lebo sa budeme k nemu neustále vracať. „Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu...“ (Zjavenie 3, 20) Schválne som ho „vytučnil“ a zväčšil, lebo je veľmi dôležitý, aj keď sa to možno v tejto chvíli nezdá. Azda ešte pripomeniem to, že keď niekedy dávno Ježiš vyučoval ľudí Božím slovom, tak im uvádzal príklady z ich bežného života, ktorým mohli veľmi dobre porozumieť. No a keďže vtedy elektrika ešte nebola vynájdená, tak sa na dvere klopávalo. Ak by teda prišiel do našej doby, verš z Jeho úst by s určitosťou znel: „Ajhľa, stojím pri dverách a zvoním...“. Skúsme sa teda takto jednoducho pozerať na pár nasledujúcich prirovnaní, ktoré nám môžu poslúžiť pri diskusiách s neveriacimi alebo aj nás samých môžu v niečom utvrdiť. Tak ako je ten verš jednoduchý, tak ho teda aj jednoducho berme, nefilozofujme, nešpekulujme, len ho vnímajme. Boh klope na dvere nášho vnútra a je len na nás, či mu otvoríme a pustíme ho dnu. Všetky bežné dvere v našom okolí, teda vrátane bezpečnostných, sú len pár centimetrov hrubé, čo znamená, že je vždy veľmi blízko nás. Len kvôli hlasitej „hudbe“ nášho márnivého života, ktorú máme pustenú na plné „pecky“, poväčšine to klopanie nepočujeme. On nechce, aby niekto z nás zahynul, a preto všetko, čo v Jeho Slove nájdeme napísané, je jasné a zrozumiteľné. Aj keď sa nám to nemusí na prvý pohľad zdať, pretože ten prvý pohľad je vždy povrchný. Nejasné je akurát to, že to zjavné častokrát nechceme vidieť a zatvárame pred tým „oči“.

Príklad č.1, ako v škole, však? J Ľudia hovoria, prečo toto a toto nie je napísané v Biblii. Prečo to tam ten Boh nedal, veď to je dôležité. No, v prvom rade je to dôležité možno pre nás, ale nie pre Boha. Ak ideme okolo kníhkupectva, tak si určite všimneme koľko rôznych žánrov sa tam nachádza. Sú tam knihy o varení, o líčení, technického rázu, o sexe, vesmíre, beletria a podobne. Závisí teda vždy od autora, o čom ide písať a čo všetko chce na ten papier „dať“. Určite každý, kto vydáva knihu, ktorú bude následne čítať široká verejnosť, to robí s najlepším svedomím a vedomím o svojej pravdivosti a vecnosti. Veď napokon ho podľa nej budú „súdiť“ aj čitatelia, či to tak v reálnom živote je alebo nie. Pri kúpe povedzme Slovenskej kuchárky tam určite nenájdeme aj podrobne spomenutú históriu slovenského národa. A to aj napriek tomu, že tam môžu byť z nej spomenuté krátke útržky v súvislosti s daným jedlom. Preto ani nebudeme chudákovi autorovi vytýkať, že to tam nespomenul. Skrátka autor kuchárskej knihy sa rozhodol písať o slovenských jedlách - a basta! A napísal tam to, čo podľa neho uznal za vhodné. Preto ak sa Boh rozhodol, že niečo do Biblie napríklad nenapíše, tak vedel, prečo to spravil. On je ten autor. Určite tam však napísal všetko potrebné pre našu záchranu, a teda ak sa budeme držať presne Jeho receptu na náš život (ako sa držíme receptov pri príprave jedál), spraví z nášho života fajnovú delikatesu. Ak niečo z receptu vynecháme, napríklad soľ, už to nebude ono a tak isto je to aj v duchovnej oblasti. Lenže my by sme tam radi videli informácie o dinosauroch, mimozemšťanoch, či mal Ježiš ženu, deti a im podobné pikošky, na ktoré tam však odpoveď nenájdeme, a preto budeme vždy radi poukazovať na túto Jeho „nedokonalosť“. Toto všetko slúži len na odvrátenie pozornosti od nás a nášho nezáujmu o Boha. Častokrát odmietame viacej veriť práve preto, lebo niečo, čo nás zaujíma a na čo my kladieme dôraz, tam nie je dostatočne pre nás vysvetlené. V skutočnosti je nám tá informácia nepotrebná a určite by to k našej viere nič nepridalo, keby to tam aj napísané bolo. Veď napokon sú ľudia, ktorí v Boha (Ježiša) veria aj teraz a tí, ktorí neveria. Z toho sa dá jasne usúdiť, že informácie spomenuté v Biblii sú postačujúce. Čiže, počuješ to Božie klopanie? Alebo teba zaujíma to, kto stvoril Boha a keďže to tam nie je k tvojej dostatočnej spokojnosti až tak dobre vysvetlené, tak si budeš hľadať niečo viac uspokojujúce? Rozmýšľaj nad tým.

Príklad č.2: Letopočet. Pravdepodobne drvivá väčšina ľudí na tomto svete nesie Ježišovu „pečať“ už vo svojom rodnom liste. Neriešme, ktorý človek alebo na základe akej veci sa ľudia takto rozhodli počítať roky, alebo koľko rôznych letopočtov existuje, ale viďme to Božie klopanie. Takmer celý svet je ovplyvnený kresťanským letopočtom, ktorý je spojený s osobou Ježiša Krista. Hovoríme pred Kristom a po Kristovi. Je jedno, kde žijete, pravdepodobne všade sa používa v úradných záznamoch práve tento letopočet. Pospolitý ľud si môže roky počítať podľa tradície svojím spôsobom, že napríklad vymyslený Mahájána v Tibete sa narodil roku 2896, ale do rodného listu sa mu napíše 5.6.1956. Chápeme aj cez tento príklad, ako blízko je Boh v našom živote? Biblia sa prekladá do najrôznejších jazykov sveta a evanjelizátori zvestujú Krista po celom svete. Do koľkých jazykov sa prekladajú všelijaké indické božstvá? Prekladá niekto to, čo povedala nejaká bohyňa Kálí, ak vôbec niečo povedala, aj do trebárs španielčiny? Už tu vidno moc pravého biblického Boha nad inými neživými bohmi. „Pán nemešká so zasľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká, ale vám zhovieva, lebo nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie.“ (2. Petrov 3,9) Ježiš chce zachrániť všetkých, preto sa zvestuje Jeho evanjelium po celom svete a zhovieva nám, aby nás čo najmenej zahynulo. Nepovieme pred Budhom a po Budhovi, ani pred Mohamedom a po Mohamedovi. A tobôž už nie pred Kálí či Šívou a ani po nich! „On je pred všetkým, a všetko spolu má v Ňom svoje bytie. On je hlavou tela, cirkvi, On počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby Jeho bolo prvenstvo vo všetkom.“ (Kolosenským 1,17-18) Pravý biblický Boh je všemocný a jeho sláva a Slovo s ním spojené zatieni tie iné, ľudské do popredia dávané alternatívy. Bolo toľko slávnych ľudí, matematikov, maliarov, sochárov, hudobných skladateľov, skrátka géniov, ktorí sú známi po celom svete a predsa nikto z nich nebol hodný toho, aby svet roky počítal, pred ním a po ňom (pred Michelangelom a po Michelangelovi napríklad). A ten dnešný letopočet je, čuduj sa svete, pomenovaný podľa osoby, v ktorú mnohí ani neveria, že existovala. V Biblii sa píše, že Ježiš bol tesár. A je na neuverenie, že toto všetko je ovplyvnené obyčajným tesárom! Minule som počul v televízii, že nejaký futbalista práve dovŕšil Kristove roky. Toto spojenie som už počul veľmi veľakrát a dokonca aj od známych, ktorí sa prezentujú ako neveriaci. Tak ako to je vlastne? Vieme vôbec, čo vravíme? Sami sa usvedčujeme z toho, že o Ňom vieme, ale nekonáme podľa neho a nenasledujeme ho. Hovoríme, že neexistoval, neveríme v neho, ale na druhej strane používame tie zaužívané slovné spojenia, ktoré zákonite museli vzísť zo skutočnej, reálnej veci.

Príklad č.3: Jazyk. Ak sa ktorejkoľvekj osoby v tomto štáte spýtate na nejakú vec, tak odpovedi, ktorú dostanete, určite porozumiete. Vzájomné dorozumenie sa je totižto ďalšia vec, nad ktorou sa človek vôbec nepozastaví. Všetci, čo žijeme na Slovensku, sa dohovoríme po slovensky. Máme síce nárečia, ale stále sa dorozumieme. Ak však pôjdeme k našim dolným susedom, tak ostaneme v šoku. Nič im nebudeme rozumieť. Ako je to možné (Amint lehetséges J - google preklad)? Prečo vravia úplne cudzou rečou? Však postupne, ako sa množíme od prvých ľudí, tak Boh nám dal jazyk a rozum, aby sme sa vzájomne dohovorili. Adam sa rozprával s Evou a tým istým jazykom naučili hovoriť aj svoje deti, tie zas svoje a svoje a po čase by sme prišli až po nás. Vzájomne spolu žijeme starí aj mladí, teda sa medzi sebou počas života dohovárame a tak je vlastne vylúčené, aby niekto z nás si začal vymýšľať úplne iný a pre všetkých ostatných nezrozumiteľný jazyk. Však ak povedzme, otec Júda povedal synovi: „Jared, prines mi rybu,“ tak ten po prinesení mu odvetil: „Tu máš, otec.“ A rozumeli si. Však keby Jared prišiel k otcovi a povedal: „Bent u welkom om te vissen zijn“, tak otec by sa asi nechápavo pozrel na syna, že či sa pomiatol, že čo to skrátka vraví, akou rečou... A preto je dosť nepravdepodobné, že by si sami ľudia od seba začali vymýšľať úplne iné stavby jazykov. Lenže niekedy dávno, keď ľudstvo používalo jednu reč, tak začali príliš vyčíňať a nakoniec im Boh pri stavbe Babylonskej veže zmiatol jazyky. Odvtedy vzniklo toľko úplne odlišných jazykových rodín. O tomto sa píše v Biblii a je to logické. Už viac teda nepotrebujem ako veriaci v Ježiša Krista skúmať, či je to pravda aj v iných zdrojoch. Toto mi stačilo. Čiže, ak neveríš Biblii a tomu Bohu, o ktorom sa v nej píše, tak tu máš jasný dôkaz, človeče, že je pravdivá a to klopanie na tvoje pomyselné vnútorné dvere musíš počuť. Pusti si teda dovnútra Ježiša, ktorý ti ozrejmí mnoho iných a o to viac podstatnejších vecí. „Vzývaj ma a vypočujem ťa a oznámim ti veľké a nedosiahnuteľné veci, o ktorých nevieš.“ (Jeremiáš 33, 3 )

Práve teraz to náhle stopnem. Rozpísal som sa a je veľmi ťažké to ďalej ukorigovať a udržať v rozumných medziach, lebo stále mám pocit, že by to chcelo spomenúť aj to, aj to, aj to. Musel som veľa vecí už len zo spomenutých troch príkladov vypustiť a ťažko sa mi s nimi lúči, keď viem, ako veľmi dobre sa mi zdali byť príkladné. Ale ak nám nestačí k presvedčeniu toto, viacej tiež nebude dosť. Manželka mi tiež vraví, že je toho príliš veľa. Nevadí. Už len nech nám dá Pán Ježiš rozumu, nech vidíme, kde je pravda alebo ako ju vidieť. Len doplním. Ježiš je pravda. Jednoduchá veta a tak jednoducho to aj berme.

.: Autor: Radovan Riečan