Je skoro ráno, december, všade je tma. K tomu sa pridáva hmla a ešte viac sa znižuje viditeľnosť. Do práce idem pešo z Malachova do Bystrice. Cez Malachov sa ide v celku príjemne, pouličné osvetlenie svieti, všetko vyzerá fajn. No nedávno, keď som prišiel na okraj Malachova, kde končí dedina a končí tam aj pouličné osvetlenie, tak ma prekvapila tma. Takú tmu som ešte nezažil pri mojom prepravovaní sa do práce. Akoby zrazu sek a nebolo skoro nič vidno. Väčšinou vidím svetlá, ktoré vyžarujú dole z Bystrice, ale teraz cez hmlu nebolo vidno ani tie. Nebolo mi všetko jedno. Potom v polke tej tmy som začul šuchot v lese, nie taký od vetra, ale taký, že tam s veľkou pravdepodobnosťou niečo naozaj bolo. Tak som sa rozbehol a bežal som až po prvé svetlá :).
Tu mi niečo napadlo. Ako som nedávno musel šoférovať na služobné cesty, som si uvedomil, že strašne slabo je vidno chodcov a celkovo okolie mimo cesty je zle viditeľné. Potom som si predstavil seba ako idem pešo v tme. Vždy som si myslel, že ma musia vidieť, však majú svetlá, no teraz som si uvedomil, že tomu tak nemusí byť. Uvedomil som si, že ma nemusia vôbec vidieť, ja nemusím vôbec vidieť iných ľudí, ktorí idú pešo, no proste celé zle.
Čo týmto všetkým ale chcem povedať je to, že podľa Božieho slova všetci ľudia, ktorý neveria v Boha chodia v tme. A v tme je to nebezpečné, možno sa nám zdá, že je to bezpečné, ako som si to aj ja myslel, keď som išiel pešo v tme. Ale je to veľmi nebezpečné, pretože na konci tej tmy, v ktorej ľudia chodia je zahynutie, je tam strata večného života a utrpenie.
A čo my? Chodíme vo svetle alebo spolu s tými ľuďmi v tme? Môžu tí ľudia vidieť na nás to, že chodíme vo svetle? Zamyslime sa nad svojím životom, nad našou službou evanjelia. Či naozaj veríme v Boha? Či je to na nás naozaj vidno? Možno si to ani neuvedomujeme a chodíme ruka v ruke s ľuďmi po tme. Po tej nebezpečnej tme a neukazujeme im cestu po svetle, pretože po nej ani sami neideme.
Ak teda chodíme po svetle, tak to ukazujme tým ľuďom, hovorme im o Tom, ktorý je pôvodcom tohto svetla. Nebojme sa. Hovorme im aby aj oni mohli kráčať po svetle.
„Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo. Toto (Slovo) bolo na počiatku u Boha. Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo. V Ňom bol život a život bol svetlom ľudí. To svetlo svieti v tme, ale tma Ho nepohltila. Bol človek, ktorého poslal Boh; menoval sa Ján. Tento prišiel na svedectvo: svedčiť o svetle, aby všetci uverili skrze neho. On sám nebol to svetlo, len svedčiť mal o svetle. Bolo však pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na svet. Bolo vo svete a svet Ním povstal, ale svet Ho nepoznal.“ (Ján 1,1-10)
„Vy ste svetlo sveta. Mesto, ktoré leží na vrchu, nemôže byť skryté. Ani sviecu nazažíhajú a nestavajú pod nádobu, ale na svietnik, a svieti všetkým v dome. Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ (Mt 5,14-16)
.: Autor: Jaroslav Beňo
