Pre tých, ktorí neboli, ale aj pre tých, ktorí boli na Vianoce 2015 v našom chráme Božom, uverejňujeme svedectvá našich súrodencov v Kristovi, ktoré tam odzneli. Sú v plnom znení tak, ako nám ich poslali ich autori. Začíname síce posledným z nich, ale v nasledujúcich číslach uverejníme aj zvyšné. Nech vám slúžia na povzbudenie :-).
Dobrý večer, volám sa Martin Drienovský, mám 36 rokov, v našom zbore pôsobím ako zborový dozorca a svojím civilným povolaním som programátor. Mám manželku Evku a štyri krásne deti. Moje dnešné svedectvo by som chcel začať rozprávaním o jednom biblickom mužovi, ktorého životný príbeh sa v istých smeroch veľmi podobá na ten môj. Tento človek sa volal Obéd-Edom a žil v časoch kráľa Dávida. Jeho život bol silne poznačený stretnutím sa so žehnajúcim Bohom. Všetko to začalo tak, že počas prevozu truhly zmluvy do Jeruzalema musela zostať u neho v dome tri mesiace. Za ten čas ho Hospodin veľmi požehnal. Božia truhla zmluvy totiž vždy predstavovala Božiu prítomnosť. Keď nakoniec kráľ Dávid po troch mesiacoch odniesol truhlu zmluvy do Jeruzalema, tento človek, Obéd-Edom, zobral všetku svoju rodinu a presťahoval sa do mesta, kde bola truhla zmluvy nanovo uložená.
Krátko predtým, ako som prišiel do tohto zboru, som začal študovať na vysokej škole. Ako čerstvý vysokoškolák som, samozrejme, mal o sebe aj patrične vysokú mienku. Myslel som si, že nepotrebujem nikoho a už vôbec, že by som potreboval nejakého Boha. Svojmu bratovi som sa smial, pretože v tom období začal chodiť sem do mládeže. Doma sme sa často bavili o jeho Bohu a môj sarkazmus mu asi nebol veľmi príjemný. Nakoniec som pod ťarchou istých okolností podľahol jeho pozvaniam a prišiel som sem na mládež. Tak začalo moje prvé stretanie sa s Božou prítomnosťou, s Božím ľudom. Samozrejme, že Boh sa o mňa staral aj predtým, ako som sem prišiel, no tu som pociťoval akúsi úplne inú atmosféru ako medzi kamošmi v paneláku alebo v škole. S mnohými, teraz už bratmi a sestrami, som strávil veľa času a to ma donútilo rozmýšľať o kvalite vzťahov tam vonku a tu. Boh sa mi dal spoznávať aj prostredníctvom Božieho Slova, ktoré vtedy kázal brat farár Kollár. To slovo bolo veľmi konkrétne a rezalo zakaždým do živého. Začínal som spoznávať, aký som biedny a úbohý a ako veľmi potrebujem Božiu milosť. Takto prešlo aj niekoľko rokov, kým nakoniec Boh dokonal dielo môjho znovuzrodenia. Stalo sa to ale ďaleko od Radvane, a to až za oceánom, keď mi na jednom študentskom pracovnom pobyte v USA ukázal moju obrovskú závislosť od Neho a zároveň aj to, aký je On dobrý ku mne. Zomrel mi totižto práve vtedy môj vlastný otec a ja som bol zrazu odkázaný iba na Neho. Vtedy sa nepostaral len o mňa, ale aj o moju neveriacu maminu a aj o môjho mladšieho brata, ktorý tam bol so mnou. Použil si na to Božie Slovo a bratov a sestry z Radvane, ktorých mi dal, keď som sem prišiel. Prišiel som na to, že bez Jeho milosti a lásky nič nie som.
Tak ako Obéd-Edom, tak aj ja som v tomto momente spoznal Boha ako svojho pravého Otca, a to nie hocijakého, ale toho najlepšieho, akého som mohol kedy mať. Stal sa mojím osobným Bohom v mene Ježiš. On si ma našiel a ja som sa ho potom už nikdy nepustil. Prispôsobil som všetky svoje aktivity tomu, aby sa mu páčili a tiež tomu, aby mohol byť pri nich so mnou. Milujem prítomnosť Ducha Kristovho a túžim byť vždy v Jeho nádvoriach. Krásne to vystihuje Božie Slovo, ktoré hovorí: „Lebo lepší je deň v Tvojich sieňach ako inde tisíc; radšej chcem stáť na prahu v dome svojho Boha ako zdržiavať sa v stanoch bezbožnosti. “ (Žalm 84, 11)
Chcel by som teraz pozvať aj vás, bratia a sestry, k tomuto krásnemu vzťahu s Kristom. On túži naplniť všetky vaše potreby. On túži byť s vami, keď je vám zle a cítite sa sami. On túži byť vaším dokonalým Otcom, aby vás mohol doviesť až do svojho Božieho kráľovstva a zároveň chce, aby ste už tu, na tomto svete, mali hojnosť Jeho požehnania. Jedno Slovo hovorí: „Priblížte sa Bohu a priblíži sa vám.“ (Jk 4, 8) Je to jednoduché, stačí, ak svoj život presťahujete do Jeho nádvorí, odovzdáte ho Jeho vôli a nebudete ľutovať tak, ako neľutujem ja a ani jeden z tých ľudí, ktorí tu stáli predo mnou. Nech vám v tom Pán pomáha a vedie vás svojou cestou.
.: Autor: Martin Drienovský
