Časť A
Rekonštruujem byt. Jednou z posledných vecí je výmena kuchynskej linky. Tak ako je dnes zvykom, dal som si urobiť viaceré cenové ponuky. Napokon som sa rozhodol a dňa 29.01.2008 som podpísal zmluvu na dodávku novej kuchyne.

2 týždne predtým
Stretnutie prebehlo na môj podnet v mojom byte. Veľmi rýchlo sme sa dohodli na dispozícii a po kratšom zvažovaní aj na vzhľade celej kuchyne. (Vďaka Bohu −> viem, že už len tento bod je sporným bodom pre hnev a hádky mnohým rodinám −> v názore sme sa s priateľkou zhodovali.)
Pri rozhovore sme sa ústne dohodli o termínoch dodávky (bolo to 6 – až 8 týždňov od podpisu zmluvy). O týždeň som mal v ruke cenovú ponuku a o dva týždne som zmluvu podpísal.
 
6 týždňov po
Po uplynutí 6-tich týždňov som sa ozval môjmu dodávateľovi v akom stave je kuchyňa. (Pravdaže s rozvahou, pri dnešných sľuboch s očakávaním výhovoriek atď. ...) Nie sú ešte dvierka – dostal som odpoveď. Preto som povedal, že v poriadku, počkám kým prídu dvierka, aby mohla byť montáž komplet s tým, že sa mi ozve, keď bude pripravený.
 
7 týždňov po
Nik sa neozýva. Zavolal som ja. Je týždeň pred Veľkou nocou. Chlap mi vraví, že do sviatkov to nestihne. Súhlasím, že to prídu namontovať týždeň po sviatkoch.
Dňa 03.03.2008 som podal v mojej doterajšej práci výpoveď z osobných dôvodov. Pracovný pomer bol skončený dohodou k 31. 03. 2008. Po zrátaní starej dovolenky a alikvotnej čiastky z novej som čerpal dovolenku od 12. 03. 2008. Mám aj novú prácu do ktorej nastupujem
01. 04. 2008.
 
Utorok 25.03.2008
Keďže mám dovolenku, verím, že všetko dobre dopadne a tento týždeň budem mať čas aj na montáž linky. Dnes volám chlapovi. Odpoveď je zarážajúca. Tento týždeň to nebude.
Podľa zákonníka práce pri nástupe do nového zamestnania platí tzv. skúšobná doba 3 mesiace počas ktorej nie je možné si zobrať dovolenku. Hlavou mi prejde strach pri pomyslení na to, že oni mi nestihnú linku namontovať v čase čerpania mojej starej dovolenky a ja sa už nebudem môcť neskôr uvoľniť.
Zdôveril som sa s tým mojej priateľke. Ona plná odhodlania berie do ruky telefón a zvoní chlapovi. Ten sa zatajuje. Pri telefóne je neodbytná žena, ktorá tvrdí, že montáž je možná len v prvom aprílovom týždni.
Ale mi nemôžme nasledujúce 3 mesiace, argumentuje priateľka. Sme po termíne sľúbenej dodávky. Nie sme, do zmluvy napísali iné ako povedali. Až teraz to tam vidíme. Dosiahne dohodu, že sa na to ešte pozrú.

Štvrtok 27. 03. 2008 
Na obed mi zvoní telefón.
Ak všetko dobre dopadne, zajtra k vám prídu chlapi namontovať linku.
Vďaka Bohu. Povedal som si ako prvé, ostatné v ten deň ostalo len na modlitbe.
 
Piatok 28. 03. 2008
Je ráno 8 hod. Chlapi prišli. Som v byte s nimi. Montujú. Nemajú dvierka, lebo sa im nezmestili do auta.
Dali ju dokopy, až na drobnosti, dohodli sme sa, že to prídu dokončiť v pondelok. Čas mi dá vedieť ich šéf.
 
Nedeľa 30.03.2008
Dostal som sms. Chlapi prídu v pondelok až poobede okolo 14 hod.
Vďaka Bohu. Keď som sa s nimi v piatok dohadoval o dokončení linky vôbec som nemal predstavu ako to zosúladím s nutnosťou ísť do novej práce podpísať pracovnú zmluvu.
Vedel som, že tam musím byť o 10 hod.
Boh sa aj teraz o mňa postaral, toto mi zapadlo.
 
Pondelok 31. 03. 2008
Môj posledný voľný deň.
Požehnanie č. 1 – podpísal som pracovnú zmluvu.
14 hod.
Som v byte, nik sa mi však neozýva. Volám chlapovi.
Telefonujem s neodbytnou ženou.
Dnes už chlapi neprídu. Zajtra o 8 hod. budú u vás – počujem z telefónu.
Ale ja nemôžem nasledujúce 3 mesiace. Použijem argument.
Ak sa bude dať v tej veci niečo urobiť tak vám dám vedieť, znie odpoveď.
Modlím sa.
15 hod.
Zvoní telefón. Chlapi prídu do pol hodiny k vám.
15.30 hod
Chlapi zvonia. O 19 hod. je linka hotová.

Ak dá Pán Boh tak na budúce bude mať tento príbeh pokračovanie. Časť B.
Ako možeš milý brat/sestra vidieť/čítať tak vo vyššie uvedených riadkoch je v skratke napísané svedectvo o tom, ako sa v mojom živote dokazuje náš Pán v situáciách, ktoré sa obrátili o 180 stupňov v pravý čas na pravú mieru. Vďaka za vieru, ktorú mám ako dar skrze počutie Božieho Slova, že vždy keď som nevedel čo robiť, obrátil som sa v modlitbe k Nemu.

Autor: Peťo Lapín