Vyrezané tekvice so sviečkou vo vnútri, čarodejnice, duchovia, netopiere, čierne mačky, pavučiny, metly, oheň, príšery, smrtky, kostlivci a pod. Naše deti sa tešia, už aj v škole či škôlke im na túto tému prichystali zábavu. Ako sa k tomu staviame my, kresťania?
Halloween je pôvodne pohanský keltský sviatok zvaný Samhain, ktorý sa slávil na konci pohanského roka. Kelti rozlišovali len letnú a zimnú polovicu roka. Leto symbolizovalo život, zima smrť. Kelti verili, že v deň na konci októbra sa otvára cesta smrti na zem. Mŕtvym dušiam prinášali obety, pohostenie, zároveň verili, že ich v tieto dni navštevujú zomretí. Mimochodom, keltskí kňazi, vidomci a veštci zvaní Druidi, vyrábali sviečky aj z ľudského tuku. Dnes sa už nepoužíva keltské označenie „Samhain“, ale Halloween ako skratka z anglického Halloweenen, All Hallows' Evening, teda „predvečer všetkých svätých“. Sviatok všetkých svätých pochádza z katolicizmu, pôvodne sa oslavoval v máji. V roku 835 ho pápež presunul na 1. november. Ide, podobne ako pri Vianociach, o prejav pohansko-kresťanského synkretizmu, teda o snahu o pokresťančenie pohanských rituálov. Vznikla aj tradícia, podľa ktorej deti chudobnejších ľudí chodili od domu k domu, aby dostali koláče od rôznych rodín a ďalej sa modlili za duše zomretých.
Pohanskí Kelti verili, že duchovia všetkých mŕtvych, ktorí zomreli počas predchádzajúceho roka a prebývajú v telách zvierat ako trest za svoje zlé skutky, sa zhromažďujú počas sviatku Samhain. Mali dovolené vrátiť sa do svojich pôvodných domovov, aby navštívili žijúcich ľudí počas večera 31. októbra. Ľudia si obliekali masky, ktoré mali chrániť pred zlými duchmi mŕtvych, ohne mali zas svietiť na cestu dobrým mŕtvym dušiam na cestu do sveta. Pohostenie a obety slúžili na udobrenie si duchov mŕtvych. Za úsvitu sa mali vrátiť späť do záhrobia.
Čo však hovorí Biblia o duchoch mŕtvych? Biblia rozlišuje duchovné bytosti, teda anjelov, a padlých anjelov – démonov. Božie slovo však nikde nehovorí o duchoch zomretých, ktorí by na zemi navštevovali (strašili) živých. Židom 9,27 hovorí: „A ako je ľuďom uložené raz umrieť a potom príde súd.“ Je to jasné svedectvo. Duša zomretého človeka ide na Boží súd. Veriaci v Ježiša Krista sú ospravedlnení (2. Kor 5,10: „Všetci totiž musíme sa ukázať pred súdnou stolicou Kristovou, aby každý prijal dobré či zlé ako odplatu za to, čo konal v tele, podľa toho, ako pracoval“) a prejdú zo smrti do života, teda idú do neba. Neveriacich čaká peklo (Lukáš 16,22-24 - Podobenstvo o boháčovi a chudobnom Lazárovi).
V pohanských prírodných náboženstvách ide pri kulte mŕtvych o akési obchodovanie s dušami zomretých. Priniesť obete, nepohnevať si ich, prípadne sa s nimi magicky spojiť a využiť ich vo svoj prospech. Okultné predmety a obety zabezpečujú mytologické spojenie s pohanským božstvom. Z ľudskej strany ide pri pohanských zvykoch o obeť, za ktorú čakáme dar. Obchod - niečo za niečo. Písmo opäť hovorí jasne:
„Ale čo (pohania) obetujú, to obetujú démonom, a nie Bohu. A ja nechcem, aby ste boli spoločníkmi démonov. Nemôžete piť z kalicha Pánovho aj z kalicha démonov: nemôžete mať podiel pri stole Pánovom aj pri stole démonov. Či chceme azda rozhnevať Pána? Vari sme mocnejší ako On?“ (1. Kor 10,20-22).
Kristova obeť je milosť od Boha. On sa neobetuje, lebo za to niečo čaká. To len my ľudia sme takí vyjednávači, Bože daj, prosím, toto a ja budem takýto. Boh nie je závislý od nás, našich darov, obetí, ale my sme závislí od neho. On to urobil z lásky k nám. Bez našich zásluh máme od Pána Boha milosť, ktorá je zdarma. Pán Ježiš je cesta do večnosti, a nie nejaké predmety, zvyky a magické dodržiavanie pohanských tradícií a naše zásluhy a snaženie.
Viem, Halloween je teraz vo svete v móde. Kresťania síce žijú vo svete, ale nie sú zo sveta. A nemajú sa mu ani pripodobňovať (Rímskym 12,2). Čo však s „kresťanskou“ verziou Halloweenu, teda Sviatkom všetkých svätých? Máme sa z lásky modliť za duše zomretých príbuzných, aby sme im pomohli? Môže nám kult svätých (rozumej mŕtvych kresťanov) pomôcť? Nie. Božie Slovo hovorí jasne. Za svoj život nesieme zodpovednosť my sami počas života (pozri Lukáš 16,22-24 Podobenstvo o boháčovi a chudobnom Lazárovi). Po smrti nie je žiadna šanca polepšiť si, ak sa za nás budú pozostalí modliť a objednávať zádušné omše (obete). Očistec sa nikde v Biblii nespomína. Veriaci hriešnici sú ospravedlnení a očistení krvou Baránkovou, neveriaci sú odsúdení. Nič medzi tým. Žiadna druhá šanca. Žiadne odpustky prideľované katolíckou cirkvou za návštevu cintorína so sviečkami na Sviatok všetkých svätých.
Poviete si, veď je to také pekné, neškodné, veď my v skutočnosti na duchov neveríme... Halloween ale nie je len neškodná zábava pre deti, ale aj dobrý finančný zisk. Hádajte: ktorý sviatok má na Západe najvyšší obrat hneď po Vianociach? Nevedomosť neospravedlňuje. Biznis is biznis, ale nie pre kresťanov.
Efezským 4/17-23: „Preto teda hovorím a svedčím v Pánovi: Nežite už viac, ako pohania žijú v márnosti svojej mysle, zatemnení na rozume, odcudzení Božiemu životu nevedomosťou, ktorá je v nich, a zatvrdilosťou svojich sŕdc; oni sa (totiž) vo svojej otupenosti oddali výstrednostiam, aby zo ziskuchtivosti páchali všetku nečistotu. Ale vy ste sa nie takto učili o Kristovi! Ak ste totiž počuli o Ňom, a dostalo sa vám v Ňom poučenia - ako je pravda v Ježišovi - zložte starého človeka podľa terajšieho života, rušiaceho sa v zlých, klamných žiadostiach, obnovte sa duchom svojej mysle a oblečte nového človeka, stvoreného podľa Boha v spravodlivosti a svätosti pravdy.“
.: Autor: Igor Iliaš