„Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta.“ (Mt 28, 19-20)

Pánovo povolanie k službe šírenia radostnej zvesti je v Božom Slove veľmi jasne napísané - bez akýchkoľvek podmienok alebo výnimiek. Toto povolanie patrí každému – či mladému, či staršiemu. Každý kresťan je poverený niesť túto zvesť a kto si myslí, že jeho sa to netýka, tak potom je načase začať skúmať predmet jeho viery, či je ešte stále ten správny.

Toto povolanie sa koncom roka 2016 tak silnejšie zakorenilo aj v Evkinom a mojom srdci. Začali sme rozmýšľať o evanjelizácii, ale nie hocijakej, ale o evanjelizácii na ulici. Doteraz sme všetky naše evanjelizačné aktivity v podstate zameriavali na deti z náboženstva alebo na deti z konfirmácie, ale toto bolo niečo nové. Pán Boh nás volal von, na ulicu, kde nie sú žiadne naše deti, žiadni samí evanjelici a sú tam skryté všetky možné príkoria, ktoré môžete mať, ak vyjdete von zo svojej ulity, von zo svojho bezpečného kresťanstva a ocitnete sa na ulici. Tieto myšlienky boli pre to veľmi náročné, lebo na takýto spôsob evanjelizácie nie je naša cirkev ani pripravená a vôbec k nemu nevedie svojich členov....a ani farárov. Na začiatku teda bolo povolanie a hľadanie. Okrem Božieho volania sme totižto hľadali aj tých, ktorí by už takúto skúsenosť mali a trocha nám pri tom vedeli pomôcť. Pán Boh nám dal do hľadáčika organizáciu Detská misia, o ktorej sme vedeli, že takéto skúsenosti má. Poznali sme v nej aj ľudí, ktorých by sme prípadne vedeli osloviť. Takto sme sa teda na jeseň roku 2016 zúčastnili na jednej z ich konferencií a tam sme sa im zdôverili o tejto našej vízii. Keď si nás vypočuli, boli veľmi radi, pretože aj oni túžia po tom, aby sa čisté evanjelium Ježiša Krista šírilo mimo náboženských budov, a tak sme sa začali za to modliť. Postupne Pán dal rôzne prípravné stretnutia a nakoniec sme koncom leta 2017 po prvýkrát  spolu s nimi vyšli na ulicu a otvorili svoje ústa pre deti na radvanskom sídlisku. Verili sme a modlili sme sa aj za ďalších bratov a sestry z nášho cirkevného zboru, ktorí by sa k nám pripojili a Pán robil zázraky. Postupne sa k našej aktivite pridávali aj iní členovia zboru a výsledkom bolo, že sa akcia podarila a v spolupráci s Detskou misiou sme prežili krásne tri dni s deťmi na sídlisku. Deti sme potešili skákajúcim hradom, množstvom hier a hlavne prekrásnym Božím Slovom o Spasení hriešnika a záchrane človeka z moci toho zlostníka.

Bolo úžasne sledovať, ako nám všetkým postupne Pán otváral ústa a mohli sme zvestovať tú najradostnejšiu zvesť deťom, ktoré tam prišli len tak, bez nejakých náboženských očakávaní. Boli sme prekvapení, že tie deti, ale ani ich rodičia, nebočili zďaleka od nás pretože sme kresťania a hovoríme otvorene o Ježišovi. A dokonca ani po prvom dni, kedy už bolo jasné, čím ideme deťom slúžiť, neostali miesta prázdne, keďže na druhý deň ich prišlo rovnako a možno aj trocha viac. Samozrejme, že veľa detí bolo aj našich, z našich rodín, ale dôležité je, že sa vždy pridali a počúvali aj iné deti. Pán Ježiš mi naplnil vtedy srdce obrovským pocitom vďačnosti, pretože som vedel, že sa práve napĺňa Slovo zo žalmu 37 a zo 4-tého verša: „Raduj sa v Hospodinovi a dá ti, po čom ti srdce túži.“ Naozaj sa naplnilo, po čom moje srdce túžilo.

Táto minuloročná skúsenosť bola natoľko silná, že tento rok sme sa do akcie Evanjelici na ulici znova zapojili a dokonca nám už bratia a sestry z Detskej misie pomáhali omnoho menej. V konečnom dôsledku nám pomohli s témou a detským hradom, ale všetko ostatné sme si už zorganizovali sami. Keď sa totižto podvolíme Božej vôli a necháme sa unášať vierou s tým, že Boh je ten, ktorý koná a my sme iba Jeho nástroje, tak práve v týchto momentoch začne proces, ktorý sa volá rast našej viery. Je to vtedy, keď začneme robiť veci z poslušnosti bez akýchkoľvek záruk, teda myslím tých hmatateľných, že sa to podarí. Boh bol ten garant, a tak celá akcia bola skúškou našej viery. Ak by to nebolo dobre pripravené a diabol by našiel medzeru v našej viere, tak ako hovoril Gamaliel, všetko by sa rozpadlo a vyšlo by nazmar (Preto vám teraz hovorím: Dajte pokoj týmto ľuďom a nechajte ich. Lebo ak je z ľudí táto rada alebo toto dielo, rozpadne sa; ak je však z Boha, nebudete ich môcť zahubiť. Sk 5, 38-39). Pán aj tento rok dal deti, ktoré mohli počuť zvesť o Božom Kráľovstve a o spasení v mene Ježiš, dal rodičov, ktorí mali naklonené srdce k tomu, aby vydržali  asi hodinku s nami a dal Božích služobníkov, ktorí kráčali v poslušnosti a vo viere jasným smerom a s jednoznačným cieľom priniesť spasenie. Toto všetko dal Hospodin aj tento rok a verím, že oheň horlivosti, ktorý vzbudil v Radvani nových služobníkov v novej službe, neprestane horieť a bude nás posúvať ďalej aj inde, aby bolo Slovo o Božom kráľovstve zvestované všade, kde je to treba a prinášalo tak mnohonásobný úžitok.

Aj keď sa pri prípravách vyskytli isté nedorozumenia medzi nami a museli sme si kadečo vysvetliť, výsledok sa dostavil a my vo viere očakávame vzrast toho Slova, ktoré bolo v  prvý augustový týždeň zasiate všetkým tým deťom do  sŕdc. Nikdy by naše osobné predstavy nemali stáť v ceste zvesti o kríži. Toto je pravda, ktorú som si napríklad aj ja sám počas tejto akcie musel pripomenúť a s istým úsilím znova osvojiť. Jediný, kto je dokonalý a vždy pripravený, je Ježiš so svojím Duchom. To je jedna z tých dôležitých lekcií,  ktorú si aj počas takejto akcie mohli viacerí vyskúšať.

Na záver by som chcel poďakovať nášmu Pánovi, že dáva takéto impulzy do nášho častokrát už akosi zovšedneného kresťanského života. Je to prejav Jeho lásky k nám, pretože ak by to nerobil, bolo by to znamenie, že sme už vypadli z Jeho milosti a to by bolo veľmi zlé. Je super, že nás má stále v hľadáčiku a bdie nad nami. Ďalej by som chcel poďakovať všetkým služobníkom, ktorí prijali znova túto výzvu a nechali sa použiť na  najdôležitejšiu úlohu, ktorú môžeme ako kristovci plniť. Cieľom našej viery je predsa spasenie duší, nie? Samozrejme, že celá táto akcia bola aj finančne zabezpečená, a preto chcem poďakovať tým, ktorí na jej chod prispeli, teda nášmu Adamovi (n.o.) a  aj tým, ktorí prispeli nejakými sladkosťami, minutým benzínom, a pod. Tiež by som chcel poďakovať nášmu bratovi Vladovi z Detskej misie, ktorý s nami už druhý rok túto akciu pripravoval a trpezlivo sa nám všetkým venoval a poskytol nám tiež mnoho materiálu a dobrých rád.

Boh je dobrý! Toto je to posledné, čo by som chcel povedať k tejto akcii. Nech sa jeho dobrota teda i naďalej šíri skrze nás aj spôsobom, ktorý síce v tradičných cirkvách nie je tradičný, ale možno je o to účinnejší. Nech vám Pán dáva silu ísť a plniť tento Jeho príkaz kdekoľvek ste a čokoľvek robíte, pretože On je toho hodný a  ľudia okolo vás tiež. Modlite sa, prosím, za budúci rok a možno privedie Pán aj vás do tejto hlbiny. Pozývame vás aj my. Príďte a nechajte sa použiť.