Keď rozmýšľam, čo napísať na záver nášho historického pohľadu na vzťah medzi kresťanstvom a islamom, ako inšpirácia mi padol zrak na moju knižnicu, kde v popredí je dvojdielny román L. N. Tolstého Vojna a mier, o poličku vyššie Doktor Živago od Borisa Pasternaka a Krížová cesta od Alexandra Tolstého. Kdesi za nimi mám založený a prachom zabudnutia zapadaný Dostojevského Zločin a trest. Prečo ma inšpirujú práve veľdiela ruskej literatúry? L. N. Tolstoj bol pacifista a cez Dr. Dušana Makovického existuje aj priama väzba na Slovensko.
Bláznivý nápad Napoleona okupovať Rusko ukončili milióny „mužíkov“ a „generál Moróz“. Tým všetkým dal L. N. Tolstoj nehynúce mená. Kto však ukončí mnohé vyčíňania vyznávačov brutálnej ideológie maskujúcej sa za „náboženstvo mieru?“ Veď ako tvrdí Dr. Bill Warner z Center for Study of political Islam, je mierová koexistencia islamu a kresťanstva na báze rovnosti nemožná a je to 1400 rokov hrôzy. My kresťania, veriaci v Svätú Trojicu, čítame z Koránu islamského proroka Mohameda popieranie nášho kresťanského učenia o Svätej Trojici v 4. súre medinskej s názvom Al-Nisá, kde je vo verši 171 napísané:
Vlastníci Písma! Nepřeháňějte v náboženství svém a mluvte o Bohu jedine pravdu! Vskutku Mesiáš Ježíš, syn Mariin, je pouze poslem Božím a slovem Jeho, které vložil do Marie a duchem z Neho vycházejícím. A věřte v Boha a posly jeho a neříkejte „Trojice!“ Přestante a bude to tak pro Vás lepší.
Nuž zopakujme si z 2.Kor 6,14-18. Aj napriek 16. veršu tohto textu sa však občas vyskytne pochybný teológ hľadajúci synkréziu medzi islamom a kresťanstvom. Islam pritom delí svet na tri „domy“ a to:
1. dár al-islám /doména úplného podriadenia - tu už niet neveriacich káfirov a všetci sú moslimovia/
2. dar al-sulh /doména prímeria, ktoré je zmluvne stanovené pravoverným kalifom a podmienky koexistencie káfirov, dhimmí - to sú kresťania a Židia - sú určené zákonmi šaria. Chránenci Židia a kresťania sú ponížení a musia platiť džizju - daň z hlavy/
3. dar al-harb /doména vojny, kde prebieha neustály džihád. Džihád je príkazom ich božstva. V koráne sa píše o tom, že ten, kto zomrie pri džiháde, získa nesmiernu odmenu (4:74) a vyzýva k dosiahnutiu celosvetovej nadvlády islamu. Takže v Koráne máme tento text:
„Rci těm z kočovných Arabů, kteří zůstali vzadu:,Budete vyzváni k boji proti lidu obdařenému velkou bojovností; a budete proti nim bojovat, leč by přijali islám. Uposlechnete-li, Bůh vám dá odměnu překrásnou, avšak obrátíte-li se zády, potrestá vás trestem bolestným.“ (48:16) a „A On je ten, jenž vyslal posla Svého se správným vedením a s náboženstvím pravdivým, aby mu dal zvítězit nad každým jiným náboženstvím.“ (48:28, podobne 61:9).
Tradične poznáme štyri druhy džihádu:
1. džihád srdcom (al-džihád bi´l-kalb) – premáhanie hriechov a plnenie povinností
2. džihád jazykom (al-džihád bi´l-lisán) – podpora a šírenie misijnou činnosťou
3.džihád rukou (al-džihád bi´l-jad) – pomoc núdznym, charita a finančná podpora
4. džihád mečom (al-džihád bi´l-sajf) – vedenie vojny za víťazstvo islamu.
Takže ešte Mohamedove slová ako citácia z Koránu :
„Bojujte na stezce Boží proti těm, kdož bojují proti vám, avšak nečiňte bezpráví, neboť Bůh nemiluje ty, kdož se bezpráví dopouštějí. Zabíjejte je všude, kde je dostihnete a vyžeňte je z míst, odkud oni vás vyhnali, vždyť svádění od víry je horší než zabití... A bojujte proti nim, dokud nebude konec svádění od víry a dokud nebude všechno náboženství patřit Bohu...“ (2:190-193).
Porovnajme si, o čom kázal náš Pán a Spasiteľ Ježiš Kristus napríklad v známej „Kázni na hore“ napísanej v 5.-7. kapitole Matúšovho evanjelia a aké činil skutky. Nuž, kde je PRAVDA a kde LOŽ, kde je VOJNA a kde MIER?
Názov románu „Krížová cesta“ je síce z obdobia boľševickej revolúcie v Rusku, ale najlepšie vystihuje to, čo kresťanstvo pri kontakte s islamom prežívalo. Je to aj názov cesty Pána na Golgotu. On však hovorí: „Kto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma! Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho, ale kto by stratil život pre mňa, nájde ho.“ V prvých storočiach nášho letopočtu sa radostná evanjeliová zvesť z moci Ducha Svätého šírila do celého sveta napriek prenasledovaniu, zlobe a doputovala až na breh Atlantiku, dokonca aj na dvor čínskych cisárov či rozľahlé pláne v Mongolsku. Je pre mňa nepochopiteľné, prečo Pán Boh dopustil, že mnoho tejto misijnej práce vyšlo navnivoč a na Východe vládne islam. Históriu poznáme. Vieme, koľko koní mala tá a koľko tiav oná armáda, koľko lučišníkov a koľko kopijníkov, ale aj tak nedokážem pochopiť svojím úbohým ľudským mozgom, prečo kresťanstvo na Východe skončilo. Tam, kde boli vyvraždené pracovité a zbožné kresťanské komunity, tam je dnes nepokoj, chudoba a islam. Neporaziteľná poľská Husária vedená Jánom Sobieckym triumfovala pred Viedňou a zastavila nápor islamu do srdca Európy. Bolo treba nesmierne veľa ľudských a materiálnych obetí, kým sa islam podarilo vytlačiť na perifériu Európy. Dnes naopak, bez boja obsadzuje islam západné veľkomestá a ja sa desím, že Pán sa aj od nás odvráti pre našu toleranciu k zjavne nepriateľskej ideológii. Záleží aj na nás, komu budú slúžiť naši vnuci – Bohu či otcovi lži? Hlas kresťanov je síce silný v modlitbe, ale prehlušený je kakofóniou sveta a lživou propagandou. Veď aj nedávno exprezident povedal čosi také, že vraj na Slovensko treba doviezť tisícky utečencov. Nuž budeme ho TICHOM podporovať? Zaznie už raz konečne aj na Slovensku jasné: Islam do Európy nepatrí!
Dostojevského Zločin a trest symbolizuje odplatu za konanie dobra a zla. Keďže sme sa zaoberali v posledných kapitolách temer úplným vyvraždením Asýrčanov, arménskou genocídou a elimináciou Grékov počas 1. svetovej vojny, bolo by zaujímavé vedieť, aký trest postihol najväčších vinníkov. Veď pri pretváraní osmanskej ríše na moderné Turecko nešlo o národnostnú, ale o náboženskú vojnu. Francúzsky vicekonzul Gustáv Meyerier v Diyarbakire napísal: „Arménska otázka představuje spíše křesťanskou otázku. Tento vývoj zasáhl všechny kresťany nehledě na etnikum, tedy ať již se jednalo o Armény, Chaldejce, Syřany nebo Řeky. Jedná se o produkt náboženské nenávisti, jež je ještě nesmiřitelnější proto, že se zakládá na síle jedné strany a slabosti té druhé“.
V každej vojne je vraj víťaz a porazený, ale víťazov nesúdia. Ako teda dopadli víťazi a kto bol porazený? Porazená bola Osmanská ríša. Počas vojny jej vládol triumvirát Taalát paša, Enver paša a Džamal paša. Po vojne boli odsúdení na trest smrti, ale podarilo sa im ujsť. Spravodlivosť ich napriek tomu dostihla. Taalát sa skrýval v Nemecku, ale tam ho zastihol atentátnik z Arménska v rámci operácie Nemezis. Aj Džamal paša podľahol atentátnikovi z Nemezis, a to v Tbilisi. Enver paša sa zapojil do bojov proti boľševikom a svoju smrť našiel pri meste Dušanbe, dnes hlavnom meste Tadžikistanu.
Dohodové mocnosti mali svoje plány, ale proti ich plánom sa postavilo hnutie vedené Kemalom Atatürkom. Jeho fotografia bola uverejnená v predchádzajúcom diele nášho rozprávania. Bol členom mladotureckej strany, podieľal sa tiež na vraždení kresťanov, dokonca aj nejakého kurdského kresťanského kmeňa. Už v počiatkoch vojny sa preslávil v bojoch o Tobrúk, ale nehynúcu slávu si získal odrazením babráckej a hanebnej invázie vojsk Dohody na Galipoli. V bitke na rieke Sakarya porazil grécku intervenčnú armádu a rozhodol o katastrofálnom osude miliónov Grékov. V roku 1922 zosadil sultána a vyhnal z Turecka Mehmeda VI. aj jeho synovca kalifa Abdulmecida II. O islame vraj vyhlásil, ako je uvedené vo Wikipedii, že: „Islám je dobrý nanejvýš pro změkčilé Araby, nikoli však pro Turky, kteří jsou dobyvatelé a muži.“ „Islám, tato absurdní teologie nemorálního beduína, je mršinou, která otravuje naše životy.“ Kult Kemala Atatürka, ako zakladateľa moderného Turecka, sa teší obľube aj u súčasného premiéra Erdogana.
Víťazmi boli aj Kurdi. Tento kedysi nomádsky národ, ktorého najvýznamnejším predstaviteľom bol Saladin, získal po Arménoch zem a snáď v každej tretej rodine je v oblasti Van, Hakkari, Bitlis či Diyarbakir aspoň jedna prababička arménskeho pôvodu. Aj napriek oficiálne hlásanej téze, popierajúcej genocídu Arménov, sú zachované výpovede Kurdov v zmysle: „To naši dědové je vyvraždili. Všechno nám řekli. Děda vyprávěl, že mu vojáci dali minci za každou arménskou hlavu.“
Dnes sa Kurdi trasú, aby si snáď Erdoganovo Turecko nespomenulo na likvidačné praktiky z dôb 1. svetovej vojny a zaslúžený trest by dopadol na ich hlavy. Boh však vraví: Moja je pomsta i odplata, ale aj: Hospodin nenechá bez pomsty. Nuž Písmo Sväté nás uisťuje, že utrpenie kresťanov nezostane bez odplaty. Za tieto zločiny budú všetci potrestaní samotným Pánom, ako je napísané a vyplýva z veršov 2.Tes 1,1-9.
Nuž rozmýšľajme dnes, my kresťania verní, aby burina cudzej ideológie neotrávila aj našu krajinu. Vo svojich modlitbách prosme Pána, aby sa skrze Ducha Svätého aj naši spojenci na Západe včas spamätali. Prajem všetkým čitateľom príjemné prežitie prázdnin a dovolenkového obdobia na nabratie nových síl a úspešnú evanjelizáciu všade tam, kam pôjdete. Ďakujem, bratia a sestry, Vám všetkým, ktorí ste ma k písaniu povzbudzovali, ale hlavne našej sestre Ľubke za trpezlivosť pri čítaní a opravách môjho textu – tých strašných faktov, ktoré som považoval za potrebné zverejniť.
.: Autor: Milan Zajac
