Každý deň sa v bežnom živote stretávame s množstvom symbolov. Niektoré sú všeobecne známe a vďaka nim sa dorozumieme aj bez slov na celom svete. Symbol je taký objekt, obraz, socha, písané slovo, zvuk, alebo konkrétny znak, ktorý zastupuje niečo na základe istej asociácie, alebo podobnosti a vyjadruje ich vnútornú jednotu. Symbolom je obvykle aj vizuálny znak, alebo emblém, ktorý má zmysel pre určitú skupinu ľudí. Je jednoduchý svojou formou, ale bohatý a hlboký svojim významom.
Takým symbolom sú napríklad štátne symboly (zástava, hymna ...), heraldické symboly miest a obcí, symboly používané v modernej technike, symboly určitých organizácií, profesných a politických zoskupení, atď. V článku sa chcem podrobnejšie zmieniť o význame niektorých našich kresťanských symbolov. Kresťania už takmer dvetisíc rokov používajú symboly na vyjadrenie svojej viery, ktoré pomáhajú sprostredkovať evanjelium a v určitom slova zmysle živiť vieru. Pán Ježiš často používal na svojich cestách po Palestíne symboly. Hovoril o sebe ako o dobrom pastierovi, dverách, svetle sveta a pod. Keď vyučoval svojich učeníkov, hovoril v podobenstvách, ktoré tiež boli bohaté na symboliku. Aj v našom radvanskom chráme Božom máme reliéf žehnajúceho, náruč otvárajúceho a k sebe pozývajúceho Pána Ježiša ako symbolu Božieho Syna a pôvodcu našej viery. Symbolom Boha Otca je vševidiace oko vo vnútri trojuholníka, ktorý znázorňuje trojjedinosť Božiu a Ducha Svätého ako holubicu. Aj tieto symboly sú zobrazené na mnohých chrámových oltároch a majú pôvod v biblickom svedectve. Na Slovensku, aj vo všetkých krajinách, ktoré som mala možnosť navštíviť je v každom evanjelickom kostole v nejakej podobe stvárnený hlavne Pán Ježiš Kristus. Nástenné maľby v prvých tolerančných kostoloch sa označovali ako Biblia chudobných. Ľudia nevedeli čítať a tak fresky na stenách kostolov znázorňovali texty Evanjelií a biblické staro, aj novozmluvné postavy, napr. Adama a Evu, Mojžiša, Jána Krstiteľa, apoštolov Petra a Pavla, poslednú večeru, Pána Ježiša modliaceho sa v Getsemanskej záhrade, krížovú cestu, umučenie, vzkriesenie, atď. V dejinách reformácie sú zaznamenané aj také udalosti, ktoré dostali pomenovanie „obrazoborectvo“. Martin Luther v r. 1522 po návrate do Wittenbergu veľmi rázne vystupoval proti týmto praktikám, kedy začali prevládať radikálne emócie, ktoré sa prejavovali ničením všetkého, čo sa spájalo s praxou rímskokatolíckej cirkvi.
KRÍŽ - pre svet je symbolom mučiaceho nástroja na vykonanie popravy. Pre kresťanov je však kríž najvýznamnejším znakom spásy, ale tiež aj znamením súdu nad svetom. Pán Ježiš priniesol na kríži dokonalú obeť lásky za nás, hriešnych ľudí a otvoril nám cestu do večnosti v spoločenstve s naším Bohom. Kríže môžu mať rôzny tvar, veľkosť a sú zhotovené z najrozličnejších materiálov. V Arménsku sú známe kamenné kríže - chačkari, kresťania východného obradu majú dvojramenné kríže, rímski katolíci zasa kríže aj s korpusom (telom), atď. Egyptskí kresťania majú vytetovaný malý krížik na ruke medzi palcom a ukazovákom. Nie je to žiadny módny doplnok, ale ich identifikácia v prevažne moslimskom prostredí. U nás sú známe kríže nielen na kostoloch, cintorínoch a v domácnostiach, ale aj na poľných, tzv. krížnych cestách, kde pocestní mali možnosť sa zastaviť, pokľaknúť a pomodliť sa. Týmto symbolom sa tiež prekrižúvajú kresťania denominácií rímskeho a východného obradu. Niektorí evanjelici si označia krížik na čelo.
RYBA - v gréčtine „ICHTIS“. V každej hláske tohto slova je zakódované začiatočné písmeno slova, ktoré bolo známe len kresťanom. "Iesous CHristos Theon Ious Soter" , to znamená: Ježiš Kristus Boží Syn Spasiteľ. Bolo to prvé vyznanie ranných kresťanov. Dnes sa symbol ryby používa napr. ako nálepka na autách kresťanov, ktorí sa takto priznávajú k svojej viere.
KALICH - je symbolom Večere Pánove. Je to jedna zo sviatostí evanjelickej cirkvi, v ktorej prijímame Ježišovu obeť, ktorý za nás prelial svoju nevinnú krv. Vzal na seba trest za hriechy, ktorý bol určený pre nás, a tak nám umožnil nastúpiť na cestu spásy. Naše hriechy sú nám Jeho obeťou odpustené a my sme vykúpené Božie deti.
KOTVA - je symbolom nádeje na život v nebesiach a istoty spásy. Tak ako kotva dáva lodi istotu v prístave, tak kresťanom ju dáva Božia láska. Aj keď telesne zomrieme, Pán Ježiš nám pripravil príbytky v dome nebeského Otca.
DÚHA - je symbolom pokoja a zmierenia (v dnešnej dobe je žiaľ zneužívaná na iné účely). Po skončení potopy sveta sa dúha ukázala Noachovi ako znamenie zmluvy medzi Bohom a človekom, že vody potopy už nikdy viac nezničia všetko tvorstvo.
SVIECA - svetlo sviece symbolizuje, že bez svetla niet života. Pán Ježiš povedal, že On je svetlo sveta. Len On priniesol to pravé svetlo do našich temnôt. Svieca je aj symbolom obete pre iných. Aj my, kresťania máme byť svetlom tomuto svetu. Plameň ohňa je tiež symbolom Ducha Svätého.
VODA - symbol krstu, obmytia a očistenia od hriechu. Začiatok nového života, ktorý Pán Boh daruje človeku v krste, ktorý je kúpeľom znovuzrodenia.
STROM - je symbolom života, vzkriesenia a nesmrteľnosti. Strom vyháňa každý rok nové púčiky a obnovuje život, je aj znamením pokoja a požehnania.
VINIČ - symbolizuje spojenie človeka s Pánom Ježišom, ktorý je vínny kmeň a my sme ratolesti. Bez spojenia s Ježišom človek duchovne hynie.
LUTHEROVA RUŽA - je oficiálnym symbolom Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku. Je odvodená z Lutherovej pečate, ktorú od r. 1530 používal na označovanie svojich spisov.
Symbolický význam jeho jednotlivých častí:
1. Čierny kríž v červenom srdci - predstavuje vieru v Ukrižovaného. Táto viera je prameňom skutočného šťastia a zmyslu života.
2. Biela ruža - symbolizuje Boží pokoj, radosť a útechu, ktoré dostáva kresťan skrze vieru.
3. Modrá plocha - znamená nebo, symbolizuje počiatok nebeskej radosti, ktorú má už teraz veriaci v Pánovi Ježišovi.
4. Zlatý kruh po obvode - nemá začiatok ani koniec. Symbolizuje nekonečnosť nebeského šťastia, ktoré prevyšuje všetky radosti a majetky pozemského života a sveta.
Zámerom pre napísanie tohto článku bolo priblížiť a objasniť čitateľom Pohľadov možno doteraz málo známy zmysel symboliky vo všeobecnosti, a zvlášť tej našej, kresťanskej.
Na záver chcem uviesť jednu zaujímavosť, ktorou azda niekoho aj prekvapím. Traduje sa, že bežne používaný neformálny pozdrav AHOJ je vlastne skratkou latinskej vety: AD HONOREM JESU, čo znamená NA SLÁVU JEŽIŠOVU. Takže AHOJ!!!
.: Autor: Edita Kroľová
