27.7.2014 -- Kázňový text z Biblie: 5. kniha Mojžišova 5/ 6.- 10. a z Novej zmluvy Ján 1./ 15- 17.
Bratia a sestry! Z čítaného textu Božieho slova sme počuli , že zákon nám bol daný cez Mojžiša. Milosť nám bola daná cez Ježiša Krista. Treba si nám uvedomiť podstatné rozdiely týchto pojmov. Zákon požaduje a milosť dáva. Zákon odsudzuje, milosť oslobodzuje. Zákon zabíja, milosť dáva život. Zákon hovorí: „Daj mi, daj mi, daj mi!“. Milosť kričí: „Tu máš, tu máš, tu máš!“Záleží na nás aký postoj zaujmeme k Božej ponuke.
Prvou možnosťou je že Božiu ponuku nezačujeme, lebo ju prehlušuje okolitý svet a jeho ponuky. Možno priamo útočí satan a zapcháva nám uši. Uvedomme si, že on má tisíce prefíkaných služobníkov, ktorí sa voči nám tvária ako služobníci spravodlivosti. Títo zlí uchytia aj to čo človek začuje na pol ucha.
Druhým nebezpečenstvom je prílišný zhon. Mnohí odpovedajú na Božie pozvanie hneď, nie sú však ochotní ísť takým tempom, aké je pre nich najvhodnejšie. Všetko chcú hneď. Žiaľ táto uponáhľanosť napokon spôsobí ich duchovnú smrť.
Tretiu skupinu tvoria ľudia ustarostení. Neustále myslia na to, čo by sa mohlo stať keby.... Možno čakajú na zamestnanie, možno na zdravotné vyšetrenie. Podľa Ježiša ich tieto starosti udusia.
Existuje však aj štvrtá možnosť. Dať Bohu príležitosť aby sa o nás staral , aby podľa podobenstva o vhodnej pôde urobil z nás tú dobrú pôdu, v ktorej sa semienko Božieho kráľovstva nie len zachytí, vyrastie, ale prinesie aj bohatú úrodu. Nezabúdajme, že náš Boh má tú moc zúrodniť každého človeka, ktorý mu to dovolí. Milosť kričí tu máš, vezmi si. Veď Boh má k nám taký vzťah, ako milujúci rodičia k milujúcim deťom. Hojnosť milosti presahuje všetky naše očakávania.
Všetci vnímame udalosti Getsemanskej záhrady. Ježiš sa mohol kedykoľvek vyhnúť Jeruzalemu a krížu. Bol pevne rozhodnutý splniť svoje poslanie. Tam zvíťazila láska a tam sa zrodila milosť. Priblížilo sa Kráľovstvo Božie. V ňom sa ľudské predstavy stavajú na hlavu. Príklad je v postoji Otca pri márnotratnom synovi. Toho Ježišovo podobenstvo má prekvapujúci záver. Prevracia rebríček ľudských hodnôt naruby. Otec omilostil darebáka. Je napísané preto, aby sme si uvedomili na príklade, že milosť je niečo, čo si nemôžeme zaslúžiť. To je niečo, čo nepochádza z tohto sveta. Tak v Božom kráľovstve vládne milosť. Je to kráľovstvo milosti
Aj na Izraelský ľud, ale aj na nás pozerá Otec s veľkým porozumením pre našu nedokonalosť. Napriek našim zlyhaniam a nedokonalosti sme pre Neho drahocenní. Máme pre Neho obrovskú hodnotu.
2.
Nie je to povzbudivé? Nie je to radostné? Dáva nám vedieť " ste Božie deti".
Keď Ježiš káral, jeho hlas bol plný ľútosti, lebo bol vyzbrojený Božou ohľaduplnosťou. Vďaka tomu zmenil svet.
Drahí moji bratia a drahé sestry. Poznáme aj horkosť života. Bojujme so zatrpknutosťou, neobviňujme Boha, radšej mu dovoľme, aby nás aj v ťažkých chvíľach podoprel svojou milosťou. Ktorí tak urobili, alebo tak robia, cítia aj v ťažkostiach láskavú Božiu ruku a miesto zúfalstva prijímajú do srdca pokoru a Boží pokoj. Nie sme aj vtedy sami. Veriaci ľudia, ktorí sa dostali do problémov a v horách zablúdili, spomínali, ako by ich pri tom útrapnom pochode bolo o jedného viac. Ako by tam bol s Nimi On, všadeprítomný Otec. Kto pozorne čítal príbeh o troch Izraelských mládencoch, ktorých hodili do horiacej pece, ten si všimol, že sa tam hovorilo, že videli štyri postavy. Ani tí neostali sami a napokon im plamene neuškodili.
v liste Jakuba v 5/15-16 sa píše " A modlitba z viery zachráni chorého a Pán ho pozdvihne. A ak sa dopustil hriechov, odpustí sa mu . Preto vyznávajte si navzájom hriechy a navzájom sa modlite za seba, aby ste sa vyliečili . Mnoho zmôže v účinkoch modlitba spravodlivého. ". Takéto modlitby voláme prihovorné modlitby. Takáto modlitba je veľmi silná, veľmi mocná. Keď sa za niekoho modlíme a prihovárame sa za neho, stávame sa nástrojom, cez ktorého môže Boh pôsobiť na daného človeka. Prihovorná modlitba mení potom aj nás, ktorí sa za niekoho modlíme. Prosíme Pána, aby sme neboli ľahostajní ani k osudom iných ľudí.
Spoločnosť v ktorej žijeme zasiahla vlna sebectva, preto len zriedka sa stretávame s ľuďmi, ktorí niekomu niečo dajú len tak z milosti. Obyčajne dávame druhým niečo len preto, aby nám to nejako vrátili, alebo obdarovaného si chceme niečím zaviazať. Minimálne sa chválime svojou štedrosťou, alebo sa za to dávame obdivovať. Pripomínajme si, že keď dávame, nech nevie ľavica, čo robí pravica. Ak dávame v skrytosti, aj Pán nám to vynahradí v skrytosti. Píše o tom Matúš 6/3,4. Keď Boh niečo dá, robí to s milosťou. Naučme sa dávať s milosťou. Podstatou evanjelia je uvedomiť si, že my prijímame s milosťou, aj keď nič nedávame.
Príslovie 17/(22 je napísané : " Radostné srdce je dobrým liekom, ale zronený duch vysušuje kosti." Boh nám dal schopnosť smiať sa. Sme jediní v živočíšnej ríši zo všetkých tvorov, ktorí sa takto môžu prejaviť. Zistilo sa, že smiech má povzbudzujúce účinky na organizmus, Keď sa smejeme, dokazujeme a ukazujeme, že keď je svet v mnohom síce veľmi čierny, ale nič nie je stratené. Náš smiech je darom Božej milosti. Nebuďme vždy ustarostení, veď Boh nás povzbudzuje slovami :" radujte sa, neustále sa radujte". Iste ste si všimli, že piesne nášho spevokolu sú veľmi často radostné. Prosíme, aby nás radostnou piesňou povzbudili aj teraz,
Prvou možnosťou je že Božiu ponuku nezačujeme, lebo ju prehlušuje okolitý svet a jeho ponuky. Možno priamo útočí satan a zapcháva nám uši. Uvedomme si, že on má tisíce prefíkaných služobníkov, ktorí sa voči nám tvária ako služobníci spravodlivosti. Títo zlí uchytia aj to čo človek začuje na pol ucha.
Druhým nebezpečenstvom je prílišný zhon. Mnohí odpovedajú na Božie pozvanie hneď, nie sú však ochotní ísť takým tempom, aké je pre nich najvhodnejšie. Všetko chcú hneď. Žiaľ táto uponáhľanosť napokon spôsobí ich duchovnú smrť.
Tretiu skupinu tvoria ľudia ustarostení. Neustále myslia na to, čo by sa mohlo stať keby.... Možno čakajú na zamestnanie, možno na zdravotné vyšetrenie. Podľa Ježiša ich tieto starosti udusia.
Existuje však aj štvrtá možnosť. Dať Bohu príležitosť aby sa o nás staral , aby podľa podobenstva o vhodnej pôde urobil z nás tú dobrú pôdu, v ktorej sa semienko Božieho kráľovstva nie len zachytí, vyrastie, ale prinesie aj bohatú úrodu. Nezabúdajme, že náš Boh má tú moc zúrodniť každého človeka, ktorý mu to dovolí. Milosť kričí tu máš, vezmi si. Veď Boh má k nám taký vzťah, ako milujúci rodičia k milujúcim deťom. Hojnosť milosti presahuje všetky naše očakávania.
Všetci vnímame udalosti Getsemanskej záhrady. Ježiš sa mohol kedykoľvek vyhnúť Jeruzalemu a krížu. Bol pevne rozhodnutý splniť svoje poslanie. Tam zvíťazila láska a tam sa zrodila milosť. Priblížilo sa Kráľovstvo Božie. V ňom sa ľudské predstavy stavajú na hlavu. Príklad je v postoji Otca pri márnotratnom synovi. Toho Ježišovo podobenstvo má prekvapujúci záver. Prevracia rebríček ľudských hodnôt naruby. Otec omilostil darebáka. Je napísané preto, aby sme si uvedomili na príklade, že milosť je niečo, čo si nemôžeme zaslúžiť. To je niečo, čo nepochádza z tohto sveta. Tak v Božom kráľovstve vládne milosť. Je to kráľovstvo milosti
Aj na Izraelský ľud, ale aj na nás pozerá Otec s veľkým porozumením pre našu nedokonalosť. Napriek našim zlyhaniam a nedokonalosti sme pre Neho drahocenní. Máme pre Neho obrovskú hodnotu.
2.
Nie je to povzbudivé? Nie je to radostné? Dáva nám vedieť " ste Božie deti".
Keď Ježiš káral, jeho hlas bol plný ľútosti, lebo bol vyzbrojený Božou ohľaduplnosťou. Vďaka tomu zmenil svet.
Drahí moji bratia a drahé sestry. Poznáme aj horkosť života. Bojujme so zatrpknutosťou, neobviňujme Boha, radšej mu dovoľme, aby nás aj v ťažkých chvíľach podoprel svojou milosťou. Ktorí tak urobili, alebo tak robia, cítia aj v ťažkostiach láskavú Božiu ruku a miesto zúfalstva prijímajú do srdca pokoru a Boží pokoj. Nie sme aj vtedy sami. Veriaci ľudia, ktorí sa dostali do problémov a v horách zablúdili, spomínali, ako by ich pri tom útrapnom pochode bolo o jedného viac. Ako by tam bol s Nimi On, všadeprítomný Otec. Kto pozorne čítal príbeh o troch Izraelských mládencoch, ktorých hodili do horiacej pece, ten si všimol, že sa tam hovorilo, že videli štyri postavy. Ani tí neostali sami a napokon im plamene neuškodili.
v liste Jakuba v 5/15-16 sa píše " A modlitba z viery zachráni chorého a Pán ho pozdvihne. A ak sa dopustil hriechov, odpustí sa mu . Preto vyznávajte si navzájom hriechy a navzájom sa modlite za seba, aby ste sa vyliečili . Mnoho zmôže v účinkoch modlitba spravodlivého. ". Takéto modlitby voláme prihovorné modlitby. Takáto modlitba je veľmi silná, veľmi mocná. Keď sa za niekoho modlíme a prihovárame sa za neho, stávame sa nástrojom, cez ktorého môže Boh pôsobiť na daného človeka. Prihovorná modlitba mení potom aj nás, ktorí sa za niekoho modlíme. Prosíme Pána, aby sme neboli ľahostajní ani k osudom iných ľudí.
Spoločnosť v ktorej žijeme zasiahla vlna sebectva, preto len zriedka sa stretávame s ľuďmi, ktorí niekomu niečo dajú len tak z milosti. Obyčajne dávame druhým niečo len preto, aby nám to nejako vrátili, alebo obdarovaného si chceme niečím zaviazať. Minimálne sa chválime svojou štedrosťou, alebo sa za to dávame obdivovať. Pripomínajme si, že keď dávame, nech nevie ľavica, čo robí pravica. Ak dávame v skrytosti, aj Pán nám to vynahradí v skrytosti. Píše o tom Matúš 6/3,4. Keď Boh niečo dá, robí to s milosťou. Naučme sa dávať s milosťou. Podstatou evanjelia je uvedomiť si, že my prijímame s milosťou, aj keď nič nedávame.
Príslovie 17/(22 je napísané : " Radostné srdce je dobrým liekom, ale zronený duch vysušuje kosti." Boh nám dal schopnosť smiať sa. Sme jediní v živočíšnej ríši zo všetkých tvorov, ktorí sa takto môžu prejaviť. Zistilo sa, že smiech má povzbudzujúce účinky na organizmus, Keď sa smejeme, dokazujeme a ukazujeme, že keď je svet v mnohom síce veľmi čierny, ale nič nie je stratené. Náš smiech je darom Božej milosti. Nebuďme vždy ustarostení, veď Boh nás povzbudzuje slovami :" radujte sa, neustále sa radujte". Iste ste si všimli, že piesne nášho spevokolu sú veľmi často radostné. Prosíme, aby nás radostnou piesňou povzbudili aj teraz,
3.
1.Petrov 5/ kapitola- Napomenutie starším a mladším 1/1-11 Starších medzi vami napomínam....
Bratia a sestry,
Ježišovo náboženstvo nás motivuje - a nabáda , ak chcete premieňa a vedie k rastu, aby sme sa neustále zdokonaľovali a usilovali sa o najlepšie ovocie Ducha. Náš spasiteľ Ježiš bol stelesnená cnosť. Mali by sme si brať z Neho príklad a usilovať sa byť mu podobný. Bolo by smutné keby nám chýbala Jeho milosť, ktorú máme prijať. Máme od Neho, prijať tiež dokonalosť a čistotu.
Keby sme čítali ďalej z 1. Petrovho listu aj 3. kapitolu, v 14. verši je napísané, že ak dobre robíme a predsa trpíme a v tom utrpení aj vydržíme, je to milé Bohu. Graduje to v 4. kapitole vo veršoch 12 až 16, kde pre úplnosť budem radšej citovať: "Milovaní, nedivte sa ohňu súženia, ktorý vás prišiel skúšať, akoby sa vám prihodilo niečo nezvyčajné. Ale nakoľko sa podieľate na Kristových utrpeniach , radujte sa, aby ste sa s plesaním radovali aj pri zjavení Jeho slávy ....keď však niekto trpí ako kresťan, nech sa nehanbí za to, ale nech oslavuje Boha .... "
Je to veľmi zaujímavý text. Nenazdám sa, že v Kristovom evanjeliu nenájdeme stať, kde by bolo napísané, zháňajte si utrpenie, No logika sa zračí v tom, že len ten kto niekedy trpel bolesť, len ten pozná pravý význam toho slova. Ak Ježiš trpel fyzické týranie a my máme pochopiť Jeho veľkú obetu, môžeme sa priblížiť k poznaniu tohto stavu ak sami trpíme, alebo sme niekedy trpeli. Ak nás takýto stav stretne, máme možnosť v utrpení byť bližšie Ježišovi, ktorého mučili a máme to brať ako skúšku, v ktorej sa máme osvedčiť. Takýto stav zoceľuje vôľu, pomáha sa zaprieť a ísť vpred s nádejou. Zrejme to platí aj pre psychické utrpenie.
Nám kresťanom občas vyčítavo hovoria: „ Ako môžete milovať bytosť, ktorú ste nikdy nevideli.“ Mohli by sme smelo odpovedať, že Boha síce nemôžeme vidieť, ale môžeme sa s Ním v modlitbe rozprávať. Naopak, Boh sa nám prihovára vo svojom Písme. Preto Vás bratia opätovne prosím, čítajte Bibliu. Nájdite si čas každý deň prečítať aspoň niekoľko veršov. Už sme hovorili, že jednou z pomôcok je brožúra „Tesnou bránou“. Ona Vás denne súbežne s kalendárom bude viesť a nakoniec sa to stane každodennou potrebou. Ježiš aj cez Písmo sa chce stať našim priateľom. Taká ponuka by sa nemala predsa odmietať. Potom Ho môžeme poznať, aj keď sme ho nikdy nevideli. On má pre nás pripravené oveľa viac ako si vieme predstaviť. Aj my starší, keď už náš vek pokročil, Jeho milosť je k nám stále k dispozícii. Je pevná ako skala o ktorú sa môžeme oprieť keď už cítime, že aj naši blízki uprednostňujú pred nami iné priority. Našou prioritou nech je nám náš Boh, ktorý má pre nás vždy čas, ktorý nás miluje. Boh je naša istota. Prestaňme veriť na ľudské šťastie, verme v milosť. V každom čase budeme cítiť Ježišovu prítomnosť.
Opätovne si uvedomme, že On nám daroval nový život tým, že nás omilostil. Sme členmi Jeho rodiny a malo by nám radosťou poskočiť srdce, keď sa náhodne aj mimo kostola stretneme. Sme si navzájom bratmi a sestrami. Skúste si v tejto situácii otvoriť srdce a radovať sa, že patríme k sebe aj cez ľudské nedokonalé vlastnosti. Tak sa k sebe aj správajme s veľkým porozumením pre naše slabosti sa rešpektujme. Nech nás povzbudzuje
4.
to, že Ježiš mení temnotu na svetlo a smrť na život. Aj keď sme dolu a často na nás zabúdajú najbližší, my nie sme sami, On je vždy pri nás . Milovali Ho ľudia, s ktorými sa stretával, On veľmi oceňuje lásku tých, ktorí Ho nevideli, ale uverili v Neho a zamilovali si Ho.
Boh hľadá aj novodobých hrdinov, mladých ľudí, ktorí sa nevyvyšujú, vyvyšujú Ježiša, ktorého milosť nás oslobodila k novému životu. Aj v našom zbore je už cítiť, že sú medzi nami mladí bratia a sestry, ktorí povedú tento zbor, keď nás starších Pán povolá. Buďme nášmu Bohu vďační za túto milosť. Veď sú naše zbory, kde mladého človeka takmer nevidieť. Radujme sa z toho, že sa v našich mladých rodinách rodia deti, ktoré budú lepšie vedené k Pánovi, ako sme viedli naše deti my keď sme boli len kresťankovia. Mnoho nás je, ktorí sa v tomto smere nemáme čím chváliť. Chýbajúca stredná generácia v našom chráme žaluje nás. Žiaľ viac začína aj v našom zbore chýbať generácia novodobých konfirmandov, ktorí síce prešli prípravou a samozrejme slávnosťou, ale nevidíme ich medzi nami. To musí byť v pozornosti mladého vedenia nášho zboru pre nasledujúci čas , ešte viac ako materiálne starosti o strechy a fasády našich objektov.
Pri študovaní textov k príprave tejto kázne som objavil informáciu, ktorá ma veľmi potešila. Vždy som mal starosti so stavom, že ako možno zachrániť aj takého človeka, ktorý je tvrdohlavý a nechce ani počuť o Božom slove, a nechce zobrať na vedomie Ježišove zásluhy za naše oslobodenie z hriechov, lebo aj takí ľudia sú medzi nami a iste takých poznáte. Našiel som text, v ktorom sa hovorí, že náš nebeský Otec už na začiatku existencie planéty dopredu vedel, že budú aj takíto ľudia ale dáva im slobodu, aby mali aj takýto postoj. Ale tá radosť pramení z toho, že On už na začiatku pripravil plán ako zachrániť človeka, ktorý sa postaví do opozície voči Jeho vláde. Vieme, že naše cesty nie sú Jeho cesty a iste aj spôsoby a naše možnosti sa nedajú porovnávať s Jeho vševedúcou mocou. On je však trpezlivý a možno čaká aj na poslednú myšlienku v živote človeka , ktorou by sa smrteľník priznal k svojmu Stvoriteľovi. Sú tajomstvá, do ktorých my nevidíme a prijmime informáciu, že náš Boh je milosrdný ku každému človeku. Iste je to strata pre takých vzdorovitých ľudí, že celý život sa tvária suverénne, ale my všetci vieme a poznáme, že sú chvíle, keď sa v najťažších chvíľach v duchu obracajú k Bohu aj na oko tvrdí a odmietaví ľudia. Poznáme podobenstvo o pracovníkoch na vinici, keď jedni prišli pracovať ráno a tí poslední dokonca pozde odpoludnia a Vinohradník aj tých opozdilcov odmenil rovnako. To je tá Božia milosť, ktorú ľudským úsudkom nedokážeme pochopiť. Kto však odmietne Božie kráľovstvo ,môže zistiť svoj omyl príliš neskoro. Možno už nebude môcť zmeniť svoj večný údel. V liste židom 3/7 nás slovo nabáda: "Dnes, keď počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia ako pri vzbure." Chvála a sláva takému Otcovi, ktorý nás, ktorí máme svoje zvláštne cesty, neustále volá a omilosťuje.
Bratia a sestry, obsah tejto kázne si bude ťažko zapamätať, lebo nie je o jednom biblickom deji, ktorý by sme dnes rozoberali. Božia milosť totiž pôsobí na takom širokom fronte nášho života, že je treba si to takto občas pripomenúť a hlavne si to uvedomiť a s tým žiť, tým sa každodenne povzbudzovať.
Možno by sme si mohli uvedomiť ďalšiu zásadnú vec. Akú úlohu má na spasení Boh a akú človek? Niekedy sa o tom vedú spory, niekedy diskusie, lebo protichodne jedni tvrdia, že
5.
spása je výlučne iba Božou starosťou. Druhí tvrdia že človek má dosť silnú vôľu, aby mohol dodržať Božie prikázania.
Na príklade podobenstva, keď dlžníkovi odpustil veriteľ veľkú čiastku, ale zlý služobník nebol schopný podriadenému odpustiť neporovnateľne menšiu sumu a šikanoval ho a nemal zľutovania aby pozhovel. Zapamätajme si z toho len dve slová : d a r a p o ž i a d a v k a. Spása je úžasný dar. Ten však kladie na nás požiadavku. Božia milosť má nás premieňať na Boží obraz. Buďme podobne zhovievaví ku všetkým, ako je milostivý ku nám náš Boh. Vieme o sebe veľa zlého. Ak sme kritickí, musíme sa cítiť bezcenní, ako často spomínané červy. Boh nás však vidí inak. Máme pre Neho veľkú cenu, neuveriteľnú hodnotu. On zápasí o nás so zlom, chce nás z neho vytrhnúť a privinúť si nás, ako si matka privinie dieťa, ktorému odpustila. Sme pre Neho jedineční a krásni. Najradšej by nás nazval princami a princeznami Nebeského kráľovstva. Poviete si, že je to prehnané . Nie, On je tak prajný a milostivý. Buďme si toho vedomí a konajme podobne ako On. Potom budú na svete iné vzťahy. Cvičme sa už teraz pre Božie kráľovstvo, ktoré je tu, buďme hodní, aby sme dostali to biele rúcho a aby sme doň boli oblečení. Matúš nás priam povzbudzuje v 5.kapitolev v 48. Verši: „ Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský. „ Podobne Mat. 5/43-45 “ Milujte svojich nepriateľov ... čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú... aby ste boli synmi svojho Otca. „ Ťažké? Áno, ale možné.
Veď sme v procese neustálych premien. Nemôžeme byť dnes takí, ako sme boli včera a zajtra musíme pokročiť ešte ďalej. Inak by to bola falošná hra a nebolo by znať, že sa niečo na nás nalepilo nielen zvonka, ale predovšetkým zvnútra. Ja prosím nefantazírujem, ide o podstatu. Už snaha sa cení. Ak nás osvetľuje svetlo Božej lásky, musíme odzrkadľovať Jeho jas. Vydali sme sa za Ježišom a On chce, aby sme sa mu podobali. Krôčik po krôčiku sa zdokonaľujme, skepsa nemá nič spoločné s kresťanstvom. Hľadajme dokonalosť. 32 min
Vyhýbajme sa hriechu, ktorý je ako jedovatý had. Dokonca máme svoj obľúbený hriech, ktorý si pestujeme ako domáceho maznáčika. Vieme, že nás môže zabiť. Problém nie je v tom, že by sme nemali dostatok informácií, problém je v tom, že sa ho nemáme silu vzdať. Otravuje nám život a nakoniec nás môže zabiť. Božia milosť má však obrovskú moc, ona nás môže zbaviť nebezpečných návykov, len aj my sami musíme niečo preto spraviť, zbavme sa hada! Tam kde je hriech je však aj milosť. Náš Boh nám podáva ruku. Dokonca uzavrel so svojím ľudom zmluvu. Starú i Novú i zmluvu. V nich nám dal zasľúbenia.
Najdôležitejšie zasľúbenie je o večnom živote, dare spásy a záchrany. Božím darom milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. Jediné čo musíme urobiť je povedať á n o a žiť v milosti ako Jeho synovia a dcéry. Náš Boh je milosrdný, On nezaobchádza s nami ako si zaslúžime, Nie odplata, ale dar. Tak ako sme milosť charakterizovali na začiatku kázne " milosť kričí ber" ! My máme zasľúbenie, že nikto a nič nás neodlúči od lásky Kristovej Rím.8/35. V tejto kapitole je napísané aj to, že už teraz niet odsúdenia pre tých, ktorí sú v Kristovi Ježišovi. Nikto z tých čo prijali Jeho spásnu milosť.
Samozrejme, že je ľahšie o kresťanstve - o tomto všetkom- hovoriť. ako tým žiť. Dokonca je ľahšie napísať o milosti kázeň, ako sa ňou dať naplniť. Medzi touto teóriou a medzi praxou všedného života je markantný rozdiel. Všetci sme porušení, ale nechceme si to priznať. Ak sa však vzdáme svojej sebaspravodlivosti a vrátime sa k Ježišovi, dostaneme pomoc, ktorú potrebujeme. Tu sa musíme veľa učiť, ale aj odnaučiť. Boh nás potom prijíma takých akí sme. On sám nás volá k sebe, odpúšťa nám hriechy a dáva možnosť stať sa Jeho synmi a dcérami. Vedie nás vďaka Biblii. Dal nám na pomoc Ducha svätého, ktorý je neustále s
6.
nami, počúvajme Jeho hlas Prostredníctvom Neho budeme mať v srdci pokoj a mier. Aj takto je nám daná tá nekonečná milosť. 35,30
Jakub hneď v 1. kapitole od 25-27 píše tiež o milosti. Keby písal dnes, napísal by ako sa s milosrdenstvom máme starať o bezvládnych a tých, ktorí dožívajú v domovoch sociálnej služby. Sestry a bratia, kým nám Pán dáva sily a schopnosti starať sa o seba a nezaťažovať našich príbuzných, patrí mu za to veľká vďaka. My by sme sa mali snažiť vracať to Bohu tým, že by sme mali pomáhať aj v zbore v službe na akomkoľvek mieste. Ako píše Písmo, žatvy je veľa, ale pracovníkov málo. Prosím, skúste sa zaujímať o nejakú službu v zbore. Poslúžite, ale odmenou pre vás bude vnútorné uspokojenie, že ste užitoční. Keby zbor mal za všetko platiť, tak by hospodársky prišiel do veľkých mínusových čísiel. Aj z tohto miesta všetkým spomenutým i nespomenutým členom zboru, ktorí akokoľvek prikladajú ruku k dielu, menom vás všetkých ďakujem. 40 min
Na záver prosím vždy si pamätajme a podľa toho sa správajme: Kristus hovorí, "Nie vy ste ste si mňa vyvolili, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste prinášali ovocie a vaše ovocie, aby zostávalo, tak, aby vám Otec dal, čokoľvek by ste v mojom mene prosili od Neho" Peter v 1, liste 2/9 uvádza :" Ale vy ste vyvoleným rodom, kráľovským kňazstvom , svätým národom ľudom jemu vlastným, aby ste zvestovali cnostné skutky Toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho predivného svetla." Amen
1.Petrov 5/ kapitola- Napomenutie starším a mladším 1/1-11 Starších medzi vami napomínam....
Bratia a sestry,
Ježišovo náboženstvo nás motivuje - a nabáda , ak chcete premieňa a vedie k rastu, aby sme sa neustále zdokonaľovali a usilovali sa o najlepšie ovocie Ducha. Náš spasiteľ Ježiš bol stelesnená cnosť. Mali by sme si brať z Neho príklad a usilovať sa byť mu podobný. Bolo by smutné keby nám chýbala Jeho milosť, ktorú máme prijať. Máme od Neho, prijať tiež dokonalosť a čistotu.
Keby sme čítali ďalej z 1. Petrovho listu aj 3. kapitolu, v 14. verši je napísané, že ak dobre robíme a predsa trpíme a v tom utrpení aj vydržíme, je to milé Bohu. Graduje to v 4. kapitole vo veršoch 12 až 16, kde pre úplnosť budem radšej citovať: "Milovaní, nedivte sa ohňu súženia, ktorý vás prišiel skúšať, akoby sa vám prihodilo niečo nezvyčajné. Ale nakoľko sa podieľate na Kristových utrpeniach , radujte sa, aby ste sa s plesaním radovali aj pri zjavení Jeho slávy ....keď však niekto trpí ako kresťan, nech sa nehanbí za to, ale nech oslavuje Boha .... "
Je to veľmi zaujímavý text. Nenazdám sa, že v Kristovom evanjeliu nenájdeme stať, kde by bolo napísané, zháňajte si utrpenie, No logika sa zračí v tom, že len ten kto niekedy trpel bolesť, len ten pozná pravý význam toho slova. Ak Ježiš trpel fyzické týranie a my máme pochopiť Jeho veľkú obetu, môžeme sa priblížiť k poznaniu tohto stavu ak sami trpíme, alebo sme niekedy trpeli. Ak nás takýto stav stretne, máme možnosť v utrpení byť bližšie Ježišovi, ktorého mučili a máme to brať ako skúšku, v ktorej sa máme osvedčiť. Takýto stav zoceľuje vôľu, pomáha sa zaprieť a ísť vpred s nádejou. Zrejme to platí aj pre psychické utrpenie.
Nám kresťanom občas vyčítavo hovoria: „ Ako môžete milovať bytosť, ktorú ste nikdy nevideli.“ Mohli by sme smelo odpovedať, že Boha síce nemôžeme vidieť, ale môžeme sa s Ním v modlitbe rozprávať. Naopak, Boh sa nám prihovára vo svojom Písme. Preto Vás bratia opätovne prosím, čítajte Bibliu. Nájdite si čas každý deň prečítať aspoň niekoľko veršov. Už sme hovorili, že jednou z pomôcok je brožúra „Tesnou bránou“. Ona Vás denne súbežne s kalendárom bude viesť a nakoniec sa to stane každodennou potrebou. Ježiš aj cez Písmo sa chce stať našim priateľom. Taká ponuka by sa nemala predsa odmietať. Potom Ho môžeme poznať, aj keď sme ho nikdy nevideli. On má pre nás pripravené oveľa viac ako si vieme predstaviť. Aj my starší, keď už náš vek pokročil, Jeho milosť je k nám stále k dispozícii. Je pevná ako skala o ktorú sa môžeme oprieť keď už cítime, že aj naši blízki uprednostňujú pred nami iné priority. Našou prioritou nech je nám náš Boh, ktorý má pre nás vždy čas, ktorý nás miluje. Boh je naša istota. Prestaňme veriť na ľudské šťastie, verme v milosť. V každom čase budeme cítiť Ježišovu prítomnosť.
Opätovne si uvedomme, že On nám daroval nový život tým, že nás omilostil. Sme členmi Jeho rodiny a malo by nám radosťou poskočiť srdce, keď sa náhodne aj mimo kostola stretneme. Sme si navzájom bratmi a sestrami. Skúste si v tejto situácii otvoriť srdce a radovať sa, že patríme k sebe aj cez ľudské nedokonalé vlastnosti. Tak sa k sebe aj správajme s veľkým porozumením pre naše slabosti sa rešpektujme. Nech nás povzbudzuje
4.
to, že Ježiš mení temnotu na svetlo a smrť na život. Aj keď sme dolu a často na nás zabúdajú najbližší, my nie sme sami, On je vždy pri nás . Milovali Ho ľudia, s ktorými sa stretával, On veľmi oceňuje lásku tých, ktorí Ho nevideli, ale uverili v Neho a zamilovali si Ho.
Boh hľadá aj novodobých hrdinov, mladých ľudí, ktorí sa nevyvyšujú, vyvyšujú Ježiša, ktorého milosť nás oslobodila k novému životu. Aj v našom zbore je už cítiť, že sú medzi nami mladí bratia a sestry, ktorí povedú tento zbor, keď nás starších Pán povolá. Buďme nášmu Bohu vďační za túto milosť. Veď sú naše zbory, kde mladého človeka takmer nevidieť. Radujme sa z toho, že sa v našich mladých rodinách rodia deti, ktoré budú lepšie vedené k Pánovi, ako sme viedli naše deti my keď sme boli len kresťankovia. Mnoho nás je, ktorí sa v tomto smere nemáme čím chváliť. Chýbajúca stredná generácia v našom chráme žaluje nás. Žiaľ viac začína aj v našom zbore chýbať generácia novodobých konfirmandov, ktorí síce prešli prípravou a samozrejme slávnosťou, ale nevidíme ich medzi nami. To musí byť v pozornosti mladého vedenia nášho zboru pre nasledujúci čas , ešte viac ako materiálne starosti o strechy a fasády našich objektov.
Pri študovaní textov k príprave tejto kázne som objavil informáciu, ktorá ma veľmi potešila. Vždy som mal starosti so stavom, že ako možno zachrániť aj takého človeka, ktorý je tvrdohlavý a nechce ani počuť o Božom slove, a nechce zobrať na vedomie Ježišove zásluhy za naše oslobodenie z hriechov, lebo aj takí ľudia sú medzi nami a iste takých poznáte. Našiel som text, v ktorom sa hovorí, že náš nebeský Otec už na začiatku existencie planéty dopredu vedel, že budú aj takíto ľudia ale dáva im slobodu, aby mali aj takýto postoj. Ale tá radosť pramení z toho, že On už na začiatku pripravil plán ako zachrániť človeka, ktorý sa postaví do opozície voči Jeho vláde. Vieme, že naše cesty nie sú Jeho cesty a iste aj spôsoby a naše možnosti sa nedajú porovnávať s Jeho vševedúcou mocou. On je však trpezlivý a možno čaká aj na poslednú myšlienku v živote človeka , ktorou by sa smrteľník priznal k svojmu Stvoriteľovi. Sú tajomstvá, do ktorých my nevidíme a prijmime informáciu, že náš Boh je milosrdný ku každému človeku. Iste je to strata pre takých vzdorovitých ľudí, že celý život sa tvária suverénne, ale my všetci vieme a poznáme, že sú chvíle, keď sa v najťažších chvíľach v duchu obracajú k Bohu aj na oko tvrdí a odmietaví ľudia. Poznáme podobenstvo o pracovníkoch na vinici, keď jedni prišli pracovať ráno a tí poslední dokonca pozde odpoludnia a Vinohradník aj tých opozdilcov odmenil rovnako. To je tá Božia milosť, ktorú ľudským úsudkom nedokážeme pochopiť. Kto však odmietne Božie kráľovstvo ,môže zistiť svoj omyl príliš neskoro. Možno už nebude môcť zmeniť svoj večný údel. V liste židom 3/7 nás slovo nabáda: "Dnes, keď počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia ako pri vzbure." Chvála a sláva takému Otcovi, ktorý nás, ktorí máme svoje zvláštne cesty, neustále volá a omilosťuje.
Bratia a sestry, obsah tejto kázne si bude ťažko zapamätať, lebo nie je o jednom biblickom deji, ktorý by sme dnes rozoberali. Božia milosť totiž pôsobí na takom širokom fronte nášho života, že je treba si to takto občas pripomenúť a hlavne si to uvedomiť a s tým žiť, tým sa každodenne povzbudzovať.
Možno by sme si mohli uvedomiť ďalšiu zásadnú vec. Akú úlohu má na spasení Boh a akú človek? Niekedy sa o tom vedú spory, niekedy diskusie, lebo protichodne jedni tvrdia, že
5.
spása je výlučne iba Božou starosťou. Druhí tvrdia že človek má dosť silnú vôľu, aby mohol dodržať Božie prikázania.
Na príklade podobenstva, keď dlžníkovi odpustil veriteľ veľkú čiastku, ale zlý služobník nebol schopný podriadenému odpustiť neporovnateľne menšiu sumu a šikanoval ho a nemal zľutovania aby pozhovel. Zapamätajme si z toho len dve slová : d a r a p o ž i a d a v k a. Spása je úžasný dar. Ten však kladie na nás požiadavku. Božia milosť má nás premieňať na Boží obraz. Buďme podobne zhovievaví ku všetkým, ako je milostivý ku nám náš Boh. Vieme o sebe veľa zlého. Ak sme kritickí, musíme sa cítiť bezcenní, ako často spomínané červy. Boh nás však vidí inak. Máme pre Neho veľkú cenu, neuveriteľnú hodnotu. On zápasí o nás so zlom, chce nás z neho vytrhnúť a privinúť si nás, ako si matka privinie dieťa, ktorému odpustila. Sme pre Neho jedineční a krásni. Najradšej by nás nazval princami a princeznami Nebeského kráľovstva. Poviete si, že je to prehnané . Nie, On je tak prajný a milostivý. Buďme si toho vedomí a konajme podobne ako On. Potom budú na svete iné vzťahy. Cvičme sa už teraz pre Božie kráľovstvo, ktoré je tu, buďme hodní, aby sme dostali to biele rúcho a aby sme doň boli oblečení. Matúš nás priam povzbudzuje v 5.kapitolev v 48. Verši: „ Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský. „ Podobne Mat. 5/43-45 “ Milujte svojich nepriateľov ... čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú... aby ste boli synmi svojho Otca. „ Ťažké? Áno, ale možné.
Veď sme v procese neustálych premien. Nemôžeme byť dnes takí, ako sme boli včera a zajtra musíme pokročiť ešte ďalej. Inak by to bola falošná hra a nebolo by znať, že sa niečo na nás nalepilo nielen zvonka, ale predovšetkým zvnútra. Ja prosím nefantazírujem, ide o podstatu. Už snaha sa cení. Ak nás osvetľuje svetlo Božej lásky, musíme odzrkadľovať Jeho jas. Vydali sme sa za Ježišom a On chce, aby sme sa mu podobali. Krôčik po krôčiku sa zdokonaľujme, skepsa nemá nič spoločné s kresťanstvom. Hľadajme dokonalosť. 32 min
Vyhýbajme sa hriechu, ktorý je ako jedovatý had. Dokonca máme svoj obľúbený hriech, ktorý si pestujeme ako domáceho maznáčika. Vieme, že nás môže zabiť. Problém nie je v tom, že by sme nemali dostatok informácií, problém je v tom, že sa ho nemáme silu vzdať. Otravuje nám život a nakoniec nás môže zabiť. Božia milosť má však obrovskú moc, ona nás môže zbaviť nebezpečných návykov, len aj my sami musíme niečo preto spraviť, zbavme sa hada! Tam kde je hriech je však aj milosť. Náš Boh nám podáva ruku. Dokonca uzavrel so svojím ľudom zmluvu. Starú i Novú i zmluvu. V nich nám dal zasľúbenia.
Najdôležitejšie zasľúbenie je o večnom živote, dare spásy a záchrany. Božím darom milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. Jediné čo musíme urobiť je povedať á n o a žiť v milosti ako Jeho synovia a dcéry. Náš Boh je milosrdný, On nezaobchádza s nami ako si zaslúžime, Nie odplata, ale dar. Tak ako sme milosť charakterizovali na začiatku kázne " milosť kričí ber" ! My máme zasľúbenie, že nikto a nič nás neodlúči od lásky Kristovej Rím.8/35. V tejto kapitole je napísané aj to, že už teraz niet odsúdenia pre tých, ktorí sú v Kristovi Ježišovi. Nikto z tých čo prijali Jeho spásnu milosť.
Samozrejme, že je ľahšie o kresťanstve - o tomto všetkom- hovoriť. ako tým žiť. Dokonca je ľahšie napísať o milosti kázeň, ako sa ňou dať naplniť. Medzi touto teóriou a medzi praxou všedného života je markantný rozdiel. Všetci sme porušení, ale nechceme si to priznať. Ak sa však vzdáme svojej sebaspravodlivosti a vrátime sa k Ježišovi, dostaneme pomoc, ktorú potrebujeme. Tu sa musíme veľa učiť, ale aj odnaučiť. Boh nás potom prijíma takých akí sme. On sám nás volá k sebe, odpúšťa nám hriechy a dáva možnosť stať sa Jeho synmi a dcérami. Vedie nás vďaka Biblii. Dal nám na pomoc Ducha svätého, ktorý je neustále s
6.
nami, počúvajme Jeho hlas Prostredníctvom Neho budeme mať v srdci pokoj a mier. Aj takto je nám daná tá nekonečná milosť. 35,30
Jakub hneď v 1. kapitole od 25-27 píše tiež o milosti. Keby písal dnes, napísal by ako sa s milosrdenstvom máme starať o bezvládnych a tých, ktorí dožívajú v domovoch sociálnej služby. Sestry a bratia, kým nám Pán dáva sily a schopnosti starať sa o seba a nezaťažovať našich príbuzných, patrí mu za to veľká vďaka. My by sme sa mali snažiť vracať to Bohu tým, že by sme mali pomáhať aj v zbore v službe na akomkoľvek mieste. Ako píše Písmo, žatvy je veľa, ale pracovníkov málo. Prosím, skúste sa zaujímať o nejakú službu v zbore. Poslúžite, ale odmenou pre vás bude vnútorné uspokojenie, že ste užitoční. Keby zbor mal za všetko platiť, tak by hospodársky prišiel do veľkých mínusových čísiel. Aj z tohto miesta všetkým spomenutým i nespomenutým členom zboru, ktorí akokoľvek prikladajú ruku k dielu, menom vás všetkých ďakujem. 40 min
Na záver prosím vždy si pamätajme a podľa toho sa správajme: Kristus hovorí, "Nie vy ste ste si mňa vyvolili, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste prinášali ovocie a vaše ovocie, aby zostávalo, tak, aby vám Otec dal, čokoľvek by ste v mojom mene prosili od Neho" Peter v 1, liste 2/9 uvádza :" Ale vy ste vyvoleným rodom, kráľovským kňazstvom , svätým národom ľudom jemu vlastným, aby ste zvestovali cnostné skutky Toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho predivného svetla." Amen
