Porovnanie oboch náboženstiev
Z masmédií sa na nás neustále valí záplava skreslených poloprávd, účelových dezinformácií a lží vo vzťahu k migračnej vlne, k teroristickým činom či k imperiálnej politike mocností, ale hlavne o samotnom islame. Propagandisti píšu, že ide o náboženstvo mieru. Naozaj? Otázky detí ma inšpirovali, aby som sa s čitateľmi nášho časopisu podelil o znalosti oboch náboženstiev.
My kresťania sa hlásime k učeniu nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. O jeho činoch tu na zemi, jeho učení o Kráľovstve nebeskom, o skutkoch a pôsobení rozprávajú 4 evanjelisti. Kresťania spolu tvoríme cirkev. O vzniku a prvotných činoch a šírení našej kresťanskej cirkvi sa dočítame v Skutkoch apoštolov, ale aj o prenasledovaní skutočných kresťanov od počiatku. Ostatné vieroučné knihy Novej zmluvy dávajú jasné svedectvo, že naša evanjeliová zvesť sa v prvopočiatku šírila skrze Ducha Svätého na princípoch lásky k blížnemu a nenásilím. Skutočný kresťan kráča úzkou cestou života vo viere v Ježiša a dobré skutky sú odrazom jeho viery. Hovoriť o Božej láske a šíriť evanjelium Ježiša Krista sme povolaní aj za cenu nášho ohrozenia.
Na Božiu akciu satanovi paholci reagujú protiakciou. Najprv zakazujú o Ježišovi hovoriť, potom sa vyhrážajú (napríklad Sk 5,27-28 a tiež verš33), neskôr začína prenasledovanie, dokonca až vražedné (Sk 7,54-60). Napriek tomu skrze Ducha Svätého sa evanjeliová zvesť rozšírila aj medzi pohanov. Svedectvo o šírení evanjelia medzi nežidov nachádzame v Skutkoch apoštolov. Pavlove misijné cesty sú svedectvom nenásila zo strany kresťanov a tiež aj o ich prenasledovaní. Prenasledovanie kresťanov v Rímskej ríši dosiahlo obludné rozmery. Deťom odporúčam prečítať si knižku poľského autora Henryka Sienkiewicza Quo vadis, pokiaľ, ako sa obávam, v rámci politickej korektnosti nebude zakázaná. Biskup Mikuláš z Myry bol vo väzení, keď za cisára Galeria sa kresťania konečne dočkali v roku 311 oficiálneho tolerovania, aby už o necelý rok, ale až za nového cisára Konštantína Veľkého, ktorého vojsko zvíťazilo pod znamením kríža v bitke pri Mulvijskom moste, bolo kresťanstvo uznané za právoplatné náboženstvo v Rímskej ríši a to jeho Milánskym ediktom (rok 313). Kresťanstvo sa nenásilne rozšírilo po celom území vtedajšej Rímskej ríše od terajšieho Iraku cez všetky štáty lemujúce Stredozemné more a mohutnelo až do krvavého stretu s vražedným islamom v 7. storočí. Samozrejme, že do vtedajšieho kresťanstva sa dostali rôzne vplyvy a „izmy“, ale až mnoho rokov po koncile v Nicei (r.325) došlo k zosvetšteniu časti cirkvi v Rímskej ríši. Zosvetštenie cirkvi spôsobilo, že panovníci začali používať meč a falošné kresťanstvo na podporu svojej moci. Východné kresťanstvo sa zmietalo vo vlnách obrazoborectva. Na západe po migračnej vlne, ktorá zmietla západnú časť ríše, sa posilnila a zosvetárčila pápežská moc. Pápeži sa dokonca nadraďovali nad svetských panovníkov, lež to sme už v 11. storočí a myslím na cestu do Canossy.
Náboženstvo islam bolo založené v 7. storočí nášho letopočtu. Založil ho človek menom Mohamed. Poprel božskú podstatu Ježiša (viď neskôr citát zo 4. súry verš 171), vyhlásil sa za proroka a násilím začal šíriť svoje myšlienky. O jeho nasledovníkoch hovoríme, že sú moslimovia. Svoju vieru zakladajú na piatich pilieroch viery, ktoré musia pravidelne konať. Sú to:
1. Vyznanie: „Neexistuje iný boh okrem Alaha a Mohamed je jeho prorok.“
2. Moslim musí vykonať počas dňa predpísaným spôsobom päť modlitieb.
3. Každý musí dávať tým, ktorí sú v núdzi, lebo „všetko pochádza od Alaha".
4. Pôst je tvrdo definovaný, majú dokonca špeciálny mesiac pôstu Ramadán.
5. Hádž: je to púť do Mekky, ktorú by mal každý moslim podniknúť aspoň raz v živote.
Týchto päť prikázaní sa berie veľmi vážne a dodržiavajú sa doslovne. Prístup do raja pre moslima závisí od dodržiavania týchto piatich prikázaní. Je to náročné, ale jeden ľahší prístup do raja je pre moslima otvorený, a to keď ako bojovník islamu „šahíd“ v boji proti neveriacim zahynie. A aby bolo dosť bojovníkov, Mohamed zaviedol mnohoženstvo. Týmto opatrením dosiahol, že vždy budú k dispozícii chlapi chtiví bojovania.
Slovenská Wikipédia je oproti českej veľmi chudobná, preto záujemcom odporúčam klik na stránku https://cs.wikipedia.org/wiki/Isl%C3%A1m, kde je asi minimum, čo by mal vzdelaný človek dneška o islame vedieť.
Syn Paľko odfotil v Nazarete Baziliku zvestovania. Prosím milého čitateľa, aby si zopakoval Máriino videnie z evanjelia Lukášovho kapitola 1. verše 26 až 39, ktoré hovoria, čo sa na týchto miestach stalo. Na obraze v popredí vidieť citát z Koránu v angličtine, ktorým sa na priečelí tamojšej mešity nám kresťanom prihovárajú terajší nasledovníci Mohameda. Hrubý preklad nápisu je nasledovný:
„Vlastníci Písma /kresťania/! Nepreháňajte vo svojom náboženstve a hovorte pravdu o Alahovi / jediný pravý Boh/! Ježiš Kristus, syn Máriin, je iba poslom Boha a slovom Jeho, ktoré vložil do Márie, a je duchom z Neho vychádzajúcim. A verte v Boha a Jeho poslov a nevravte: „Trojica!“ Prestaňte, a bude to tak pre vás lepšie. Alah vskutku je jediným Bohom. On je ďaleko nad to, aby mal dieťa.“
Biblia nás učí, že človek sa nemôže k Bohu „dopracovať“ svojimi zásluhami a skutkami. Jedine skrze Jeho milosť a lásku hriešnik môže byť spasený, a to skrze vieru v Ježiša Krista (Efezským 2,8-9). Pravá viera v Ježiša Krista generuje lásku k blížnym a prejaví sa skutkami milosrdenstva. Je zrejmé, že pravdou nemôže byť zároveň aj islam, aj kresťanstvo. Buď je Biblia Slovo Božie alebo je to Korán. Spasenie sa získa buď skrze vieru v Ježiša Krista, alebo sa získava dodržiavaním piatich prikázaní, každodenným konaním záslužných skutkov a tiež vraždením neveriacich? Iba jedno je pravda! Pán Ježiš hovorí: „ Po ovocí poznáte ich. “ Rozdiel medzi týmito dvomi náboženstvami je podstatný – je to rozdiel, ktorý má večné následky.
Nabudúce napíšem o vzostupe islamu a jeho interakciách s kresťanstvom.
.: Spracoval: Milan Zajac
