Milý brat, milá sestra, každý z nás denno-denne používa pri svojej práci nejaké pracovné pomôcky. Maliar používa štetce, murár kelne, programátor klávesnice, kuchárka varešky a tak ďalej a tak ďalej. Dovolím si tvrdiť, že väčšina z nás, ktorí tieto nástroje používame, má medzi nimi aj ten svoj obľúbený, po ktorom siaha najradšej.
To znamená, murár má síce niekoľko kelní v „zálohe“, ale určite už roky využíva len tú „svoju“, s ktorou je už zžitý a ktorá mu v ruke „sedí“ najlepšie. Však napokon ľudia veľmi radi ocenia kvalitu náradia a pri vhodnej príležitosti sa radi aj pochvália, že napríklad s touto vareškou už varím 24 rokov.... Viem si živo predstaviť, ako napríklad stará mama hrdo povie vnukovi, chlapče môj, ani na svete si ešte nebol a už som ňou varila. No, a aj keď nasledujúca vec nepatrí medzi už spomínané náradie, aj tak ju kuchári a kuchárky, pretože toto krátke zamyslenie bude spojené s nimi, vždy používajú. Kedykoľvek pred varením alebo či už počas varenia, na ňu siahajú, do nej pozerajú, prípadne si niečo v nej poznačia a je to na jej výzore dosť poznať. Áno je to kuchárska kniha, ale pozor, nie tá ktorú si kúpime v obchode, ale tá naša vlastná. Rokmi zbieraná, ručne písaná, potlačená rôznymi ústrižkami z novín či časopisov a pozakladaná rôznymi papierikmi. Proste také naše „šalátové“ vydanie bežnej kuchárskej knihy. Šalátové vydanie, ktoré ale žiadnemu kuchárovi nevadí. Prepísať si ju na čistopis alebo zoradiť podľa nejakej tématiky? Kdeže...! Nato si nikdy nenájdu čas a asi ani nechcú. Tá vizáž totiž niečo o nich prezrádza, aby si to vôbec uvedomovali. Prezrádza o nich to, že s tou knihou žijú. Pri každej príležitosti v nej niečo listujú, snažia sa z nej čo to zapamätať, aby mohli, keďže ju nemajú vždy po ruke, nejaký ten receptík poradiť aj takej známej, ktorú stretnú povedzme niekde na autobusovej zastávke pred VÚBéčkou.
No, a takého niečo platí rovnako aj v duchovnej oblasti. Aj v nej existuje kniha, ktorá je tiež takou „papierovou kuchárkou“ pre náš život. Môžeme z nej čerpať recepty na každý deň. Pri čítaní sa dozvieme, koľko „polievkových lyžíc“ lásky a trpezlivosti treba do nášho každodenného života pridať, aby sme mohli prehliadnuť poklesky druhých a zároveň o koľko deka našej zloby odobrať, aby sme sa nepaprčili na tých, čo nás hnevajú. Autorom je Boh a v bežnom kníhkupectve s názvom fara, si ju kúpil azda každý z nás, ktorí toto čítame. Tiež je to kniha, do ktorej si môžeme vkladať naše záložky, naše zápisky, kniha, do ktorej si môžeme značiť farebnými fixkami to, čo sa nám páči, čo pokladáme podľa poznania v danú chvíľu za dôležité. Jednotlivé recepty vo forme veršíkov sa tiež môžeme učiť naspamäť, aby sme ich mohli susede, s ktorou čakáme pred VÚBéčkou na autobus, pri jej povzdychoch nad tými cenami v obchodoch, malými platmi a tými do mobilov neustále čumiacimi deťmi, že kde tento svet speje, dačo povedať o Bohu, ktorý nás môže z toho všetkého vytrhnúť. „Nie samým chlebom žiť bude človek [ale každým slovom Božím] (Ev. Lukáša 4, 4)“ čítame v Božej kuchárskej knihe – Biblii. Že je čítanie Božieho slova dôležité, môžeme vidieť aj z nasledujúcich útržkov, ktoré povedal pán Ježiš okolostojacim. „Či ste nečítali, čo urobil Dávid...“, „Alebo či ste nečítali v zákone, že kňazi ...“, „Či ste nečítali, že Stvoriteľ...“, „Či ste nikdy nečítali: Z úst...“, „Či ste nikdy nečítali v Písmach: Kameň...“. Asi je fakt to čítanie Božieho slova a následné pamätanie spolu s uplatnením toho všetkého v reálnom živote veľmi dôležité. A tak by Ježiš nepovedal často aj nám pri našich rozhovoroch toto? A čo si nečítala Drahuška moja, že v posledných dňoch to bude na tom svete zlé, že nastane duchovný úpadok ľudí, tak čo to tej Marienke nepovieš? Prečo si jej len pritakala a povedala „...no, Marienka máš pravdu“ a o ostatnom si pomlčala? Hanbila si sa? Alebo si sa tak ďaleko v čítaní nestihla popri všetkých povinnostiach dostať?“ Však ako chceme svedčiť, keď tak málo o tom Bohu vieme? Je dobré čítať a pamätať si slovo, aby sme vedeli pohotovo reagovať na rôzne podnety. Ako je napísané „ale Pána, Krista, posväcujte v srdciach! Každému, kto by vás bral na zodpovednosť pre vašu nádej, buďte stále pripravení vydať počet.“ (1. Petra 3, 15) Podobajú sa naše Biblie skôr na už spomínané šalátové vydanie alebo skôr na výstavné kusy niekde vo vitrínke sekretára? Sú ošúchané od ustavičného používania, alebo čistulinké od výroby? Čo môže ich vizáž o nás prezradiť?
Preto Ťa brat môj, sestra moja, povzbudzujem k denno-dennému štúdiu slova, lebo ako je napísané „Žite múdro pred tými, ktorí sú mimo, a vykupujte čas. Vaša reč nech je vždy milá, duchaplná, aby ste vedeli, ako máte každému odpovedať“.
.: Autor: Radovan Riečan
