Toto zamyslenie je určené hlavne tebe, človeče, (či si už muž, alebo žena), ktorý vo svojom živote nejakého Boha asi moc neriešiš. Možno si sem prišiel z donútenia, možno zo zvedavosti, možno kvôli peknej vianočnej atmosfére, ale v konečnom dôsledku je to aj tak jedno. Ak sa služby Božie ešte nezačali, alebo ti je už dlho z tých, pre teba nezaujímavých rečí a iná možnosť ako to tu „prežiť“, okrem otvorenia tohto navonok nezaujímavého časopisu nebola, tak skús sa ešte trošku premôcť a nad nasledovnými riadkami troška zamyslieť.
Boh aj napriek nášmu nezáujmu na nás nekašle a snaží sa nám cez rôzne situácie dať o sebe vedieť. No a možno, že aj toto je jedna z nich, cez ktorú chce vzbudiť tvoju pozornosť. Nebudem tu spomínať nič extra duchovného, lebo tak ako teba, aj mňa to svojho času veľmi nudilo, otravovalo a ničomu som aj tak pre svoj nezáujem nerozumel. Počas vianočného kostola som počítal sviečky na lustri, kvety na oltári a čakal, kedy to už všetko skončí. Situácii, v ktorej sa teraz nachádzaš, teda veľmi dobre rozumiem.
Dám ti však jednu otázočku. Videl si na vlastné oči „Šejkspíra“, Eiffela či Ľudovíta XIV? Asi nie. Spomínaní zomreli už dávno pred nami, hoc boli akokoľvek slávni a bohatí. Presne tak nikto z nás nevidel ani Ježiša. Všetkých týchto ľudí však videli ich vrstovníci a po všetkých sa niečo zachovalo. Kráľ Ľudovít dal vystavať architektonický skvost v podobe zámku vo Versailles, geniálny staviteľ Eiffel navrhol vysokú vežu pri rieke Seine, Shakespeare zase napísal divadelnú hru Hamlet. No a po Ježišovi a Jeho učení sa zachovala Biblia. O živote spomenutých ľudí teda máme nepopierateľné dôkazy. Zamyslel si sa už ale niekedy nad tým, že existencia ktorého z nich je bežne najviac spochybňovaná? Budú to písomnosti o staviteľovi Eiffelovej veže v Paríži? Nie! S určitosťou to bude všetko to, čo je spojené s Ježišom a Bibliou.
Od mlada sa stretávaš prostredníctvom rozprávok s bojom dobra a zla. Keďže túžbu po víťazstve dobra máme v sebe nejako zakódovanú, tak aj napriek tomu, že v priebehu deja kladný hrdina neraz dostával od „záporáka“ poriadnu „nakladačku“, v konečnom dôsledku ho vždy porazil a ty si sa tomu vždy potešil. Potom, ako si postupne rástol, zistil si, že ten boj nebol ohraničený len na rozprávky, ale že v podstate prebieha na všetkých úrovniach ľudského života, v každej kultúre a je to tu už od počiatku stvorenia. Teda dávno pred Eiffelom či „Šejkspírom“. Nerieš teraz, že to znie ako rozprávka. Dobro predstavuje Boh, zlo diabol a hrdinom rozhodujúcim sa, ktorú stranu bude v živote hájiť, si prekvapivo ty. Boh ti podáva svoju „ruku“ a snaží sa ťa zbudovať na spravodlivého a rozvážneho človeka, ktorý sa bude na Neho spoliehať v každej životnej situácii. Tak isto sa snaží tvoj život zachrániť od večného trápenia, ktoré za určitých podmienok nastáva v minúte tvojej smrti, no a diabol sa tú Jeho ruku snaží pred tvojimi očami silou-mocou skryť. Áno, áno, máš pravdu, aj mne to niekedy dávno znelo ako neskutočné táraniny. Nerieš to, ako to znie a nerieš ani to, že je to z tvojho pohľadu zdanlivo nátlakové a nespravodlivé, keď ty si chceš žiť po svojom a On sa ti chce montovať do života. Časom tak ako aj my, ktorí sme mu uverili, zistíš, že tieto duchovné veci nie sú vôbec trápne, ako sa ti pravdepodobne asi teraz zdajú a že to, čo ti dáva, sa mamonou nedá vyvážiť. Veď keby to všetko o Ňom nebola pravda, tak asi nikto v Neho neverí a hľa, koľkí sú tým ovplyvnení... Keďže asi nespochybňuješ existenciu Eiffela, tak nespochybňuj ani existenciu Ježiša, aby sa ti to nevypomstilo. Hádam nie si taký nerozumný, aby ti nedošlo, že jedného dňa telesne zomrieš, tak ako umierajú aj tí najbohatší, najzdravší, najmúdrejší, najsilnejší, najlepší, najpokrokovejší, najnenahraditeľnejší, najnezávislejší či aké prívlastky si neraz radi dávajú a že ani táto zem nemôže existovať v takomto stave donekonečna. Ak začneš trošku vážnejšie o živote rozmýšľať, tak tvoja myseľ vždy logicky skončí pri nejakom Bohu, lebo narazíš na veci, ktoré žiaden človek nedokáže vysvetliť. My, evanjelici tu v Radvani, veríme v biblického Boha a Jeho syna Ježiša. Telesnou smrťou sa nič nekončí a o tom, čo bude ďalej s tvojou dušou, sa rozhoduje práve tu na zemi a možno, že aj práve v tejto chvíli. Preto ťa povzbudzujem, zamysli sa nad životom, nevyhováraj sa na nedokonalých kresťanov, ktorých možno denno-denne stretávaš, lebo ani ty, ak aj uveríš, určite nebudeš vždy dokonalým vzorom hodným nasledovania. Nepoužívaj v živote dvojitý meter. Ak veríš jednému, tak ver druhému. V Biblii nájdeš odpovede na všetky Tvoje otázky!!! Príď aj inokedy sem medzi nás a aj keď ťa to tu nebude zo začiatku možno baviť, budeš sa možno hanbiť, tak vydrž, počúvaj a možno časom zistíš, že ten Boh predsa len existuje. Ono nikdy krásne a múdre reči nepomôžu, pokiaľ ty sám ich nebudeš chcieť načúvať. To platilo aj na toho „týpka“, čo píše tento text. Prišiel som na volanie človeka, ostal som, počúval som a doteraz ďakujem Bohu, že ma zachránil. A častokrát sa ešte aj teraz zamyslím nad tým, ako je to možné, že ten Boh bol pre mňa tak dlho neviditeľný, keď teraz jasne vidím, ako všade viditeľne koná. Odpoveď a zároveň aj ukončenie tohto zamyslenia ti poviem z Matúšovho evanjelia 13,15: „Lebo otupelo srdce tomuto ľudu a ťažko počúvajú ušami a zažmúrili oči, aby nevideli očami a nepočuli ušami a nechápali srdcom a neobrátili sa, aby som ich neuzdravil.“ Viem, že ten verš je tak ťažšie napísaný, radšej si ho teda 6x prečítaj, ale je neskutočne pravdivý...
.: Autor: Radovan Riečan
