„Lepšie je bývať na rohu strechy ako so svárlivou ženou v spoločnom dome.“ (Príslovia 21, 9)

Zaujímavé a k zdanlivo jednoduchému vyriešeniu nejakej zložitej medziľudskej situácie nás vedie nabádajúce slovo. No je skutočne tak jednoducho vykonateľné ako jednoducho znie? Najprv sa trošku zamyslime nad tým rohom. Tu sa prakticky každému jednému z nás do popredia dostaví jeho vlastná predstava strechy. Niekto si predstaví sedlovú, iný rovnú, ďalší šikmú. Odvíja sa to asi od toho, kto kde býva. No a teraz si predstavme, ako čupíme, sedíme či stojíme tam na tom rohu. Okamžite nám do popredia mysle vystúpi ten obrovský rozdiel medzi naším „laxným“ prečítaním si slov horeuvedeného verša a ich reálnym významom. Razom uvidíme, že roh strechy je na pobyt veľmi nepríjemné miesto! Je to miesto, kde ledva udržíme rovnováhu, kde budeme mať závraty či strach z výšky, miesto, kde bude na nás páliť slnko, fúkať vietor, šibať dážď či padať sneh a všetci navôkol sa budú čudovať, čo to tam vlastne robíme. Toto všetko v nás určite vyvolá riadnu nechuť si to ísť čo i len na chvíľu vyskúšať. A hľa! Slovo Božie nám doslova odporúča tam ísť bývať, lebo je to vraj lepšie, ako žiť v škriepke. No Boh asi vie, čo vraví. Ak by chcel povedať žene, nebuď svárlivá, tak to povie priamo a nenapíše to takto zložito. A teda myslím si, že tu nejde o bežnú ženu, ale skôr o takú, ktorá má škriepnu povahu buď to od „narodenia“, alebo tým chce niečo iné dosiahnuť. A jej manžel v záujme pokoja buď spraví po jej vôli, alebo ... no to zatiaľ ešte neprezradím. Tak ako aj v minulých článkoch zopakujem, že všetko, čo pospomínam, je môj osobný názor podľa aktuálneho poznania.

Na základe uvedených skutočností môžem teda s nadhľadom povedať, že kašlať na parádny dom s perfektným výhľadom či zariadením, ak by v ňom mal byť nepokoj medzi domácimi. Jednoizbový byt alebo iná menej komfortná „kutica“ (prenesene roh strechy) pre múdrejšieho a kľudnejšieho z nich, je potom lepšia voľba. Toto slovo by sa dalo použiť aj na mnohé iné situácie. Napríklad. Kým si mladomanželia nenájdu vlastné bývanie, tak je lepšie sa načas popasovať s podnájmom, ako si v spoločnom dome „nivočiť“ rozdielnymi názormi vzťahy s rodičmi či svokrovcami. V podstate pokoj Boží je viac ako svár. A za pokoj stojí aj odsťahovanie sa z „prepychu“ do „chudoby“. Toto vyrieši mnohé konfliktné situácie. Tak to bolo také, ale fakt len veľmi jednoduché zhodnotenie daného verša, pretože v realite nášho života je to omnoho zložitejšie. Keďže každé biblické Slovo nám má slúžiť na poriadne zamyslenie sa, tak verš trošku zovšeobecním.

Teraz idem zdanlivo jasnú vec poriadne zamotať. Spomínaný verš je totiž staro- zmluvný a my sme predsa ľudia novozmluvní. Platí teda aj na nás? Z Biblie vieme, že Ježiš neprišiel zákon zrušiť, ale naplniť. Teda je aktuálny. Prvá vec, ktorá mi po prečítaní verša napadne, je, že je to o ľuďoch, ktorí žijú, ako sa povie na „kôpke“ - teda nezosobášených. Keďže si nič nesľúbili, nič ich k sebe neviaže. A teda keď muž zistí, že svárlivú povahu svojej družky, ktorú predtým z nejakých dôvodov nevidel, J nedokáže prehliadať, tak sa môžu buď rozísť, alebo načas bývať oddelene. Napríklad aj v spomenutých malých kuticiach. No ale keďže Biblia dáva životný návod predovšetkým nám veriacim, tak vieme, že toto nie je ten správny spôsob spolunažívania. A keďže tento verš je napísaný v Biblii, tak je asi jasné, že aj do našich vzťahov môže niečo takéto „prikvitnúť“. Všetci dobre poznáme, že dvaja by mali bývať spolu, až keď sa zoberú a k sľubu, ktorý si dali, by mali, ak sa nebrali povedzme z nejakej pochabosti, pristupovať zodpovedne. Lebo keď si už pred Bohom a pred sebou vzájomne kadečo nasľubovali, mali by sa to snažiť aj dodržať. Veď je napísané. Radšej nesľubuj, akoby si mal sľúbiť, a nesplniť. (Kazateľ 5, 4) Ďalej poznáme Slovo. Hlavou ženy má byť muž a hlavou muža Kristus. (1. Korintským 11, 3) Ak ten muž skutočne nasleduje Krista a úprimne si od Boha vyprosuje múdrosť a snaží sa ju aplikovať do života, tak je vylúčené, aby bol napríklad on zdrojom škriepok. A tak isto aj žena. Ak skutočne je jej muž hlavou a ona sa tiež skutočne snaží riadiť Slovom Božím, tak je vylúčené, že ona bude tou sústavnou rozbuškou, lebo vie, aká má byť. (1. Petra 3, 1-4) Áno, áno, sme hriešnici a samozrejme aj veriaci manželia sa môžu nepohodnúť, no až do takej miery, aby u nich nastal scenár ako v spomenutom verši, tak to som si istý, že nie. Ak aj napriek tomu niečo také medzi manželmi nastane, tak som presvedčený, že dotyční nestoja pevne na Božom Slove. No lenže náš verš hovorí o človeku, ktorého charakterizuje svárlivá povaha, a teda nejde o bežnú osobu. Tak isto si ešte uvedomme, že poväčšine sa ľudia berú mladší, kedy ešte ich duchovná vyzretosť môže byť nedostatočná, nie všetky slabé stránky človeka vždy vyjdú pred svadbou na povrch. Však tomu asi všetci dobre rozumieme, a preto sa nesnažme byť príliš múdri a nemyslime si, však načo si takého človeka s takou povahou bral? Čo nevidel, aký ten druhý je? Čo potom, aké je z toho východisko pre toho druhého, ktorý s takým človekom musí žiť? Kazateľ vraví, že je lepšie žiť na rohu strechy, teda oddelene od ženy. Ale žiť tak oddelene by manželia podľa mňa, vychádzajúc zo všetkých tých biblických odporúčaní, jednoducho nemali.

V Biblii je totižto všeličo na tému vzťahov popísané, no variant, ako naložiť so ženou, ktorá bola alebo sa postupom času ukázala byť ako veľmi svárlivá (inými slovami povedané hádavá, neznášanlivá, hašterivá, škriepna) a nie a nie sa „polepšiť“, tam spomenutý nie je. Keďže veriacemu človeku sa ťažko žije a vlastne z princípu ani nemôže v takomto „porušenom“ vzťahu žiť, tak si myslím, že je lepšie, keď sa rozvedú. Z ústrania už začínam počuť hlasy „zákonníkov“. Čo to vraví? Rúha sa! Či potrebujeme ešte svedkov? Ukameňujte ho!!! Veď Ježiš jasne povedal, že muž nech sa so ženou nerozvádza, len ak by smilnila - a on povie toto! Na obranu použijem Pavlovo slovo zo siedmej kapitoly. Boh povoláva k pokoju. Veď čo je väčší hriech? Siliť život s neznášanlivou ženou a ustavične byť v pokušení to vzdať, reptať a čo ja viem, čo ešte iné, alebo sa rozviesť a žiť v pokoji? Veď či vie ten dotyčný, či svojou dobrotou tú ženu zachráni alebo zmení? Boh má moc „skrotiť“ každú takúto vlastnosť, ak dotyčný o to stojí. Zo Slova vieme, že svár nikdy nespôsobí dobro a to vraví ten istý Boh!!! „Kto začína svár, je ako ten, kto vypúšťa vody; preto nechaj škriepku skôr, než vypukne.“ (Príslovia 17, 14) Alebo. „Čím je uhlie pahrebe a drevo ohňu, tým je škriepny človek pri rozdúchavaní sváru.“ (Príslovia 26, 21) Nebudem tu písať ďalšie verše, aby toho nebolo veľa.

A tak teda, vychádzajúc z celkového biblického kontextu reakcií Boha na ľudské „vyčínanie“, si myslím, že takéto počiny a všetky pohnútky, ktoré k nim viedli, bude posudzovať individuálne. Tak ako odpustil vrahovi Dávidovi, tak odpustí aj tomu, kto nevládze žiť so svárlivou ženou. Ešte raz opakujem, nesnažme sa tu zovšeobecniť naše bežné povahy, lebo ide o špeciálne typy ľudí, s ktorými sa len ťažko dá vyjsť. No posúdenie spomenutého nechám na každom z nás. Ešte veľa rôznych doplnení by sa zišlo pospomínať, no už by toho bolo priveľa. A články na pokračovanie nechcem písavať.  Ak niekomu niečo nie je jasné alebo so mnou v niečom nesúhlasí, nech sa ma na to opýta osobne.

.: Autor: Radovan Riečan