1. Petrov 2, 23: „keď Mu zlorečili, nezlorečil; keď trpel, nehrozil, ale porúčal Tomu, ktorý spravodlivo súdi.“
Ján 5:30: „Ja nič nemôžem činiť sám od seba; súdim, ako počujem, a môj súd je spravodlivý, pretože nehľadám svoju vôľu, ale vôľu Toho, kto ma poslal.“
Spravodlivosť je taká ľudská vlastnosť, ktorá nás núti dodržiavať pravidlá a zákony. Spravodlivý človek je taký, ktorý dodržiava zákon a všetky pravidlá, ktoré sú mu dané.
Spravodlivosť ľudia spomínajú aj v súvislosti s rovnosťou medzi sebou – čiže každý by mal dostať rovnako. Napríklad, keď rozdeľujem čokoládu, každému by som mal dať „spravodlivo“, teda rovnaký kúsok.
Spravodlivosť pred Bohom je dodržiavanie Jeho pravidiel. Boh od nás chce, aby sme boli spravodliví, teda, aby sme dodržiavali jeho prikázania. Nechce však, aby sme trestali nespravodlivosť. Boh posudzuje spravodlivosť inak ako my. Boh je dokonalý, pozná všetky okolnosti každej situácie, čo my väčšinou nepoznáme.
Ak sa nám však v živote stane nejaká nespravodlivosť, čo chceme spraviť? Pomstiť sa. Ak ma niekto udrie, udrieť ho naspäť, jednoducho, všetko zlé vrátiť aj s úrokmi – oko za oko, zub za zub. Ale aj verše v úvode nám hovoria, že nemáme brať spravodlivosť do vlastných rúk, ale máme nechať výkon spravodlivosti na Toho, ktorý spravodlivo súdi. Dokonca ani Ježiš neodplácal zlým za zlé, ale porúčal Bohu, to znamená, že povedal niečo takéto: Bože, títo ľudia robia zlé veci, ale ja nechám na Teba, ako ich potrestáš alebo nepotrestáš. Poviem vám jeden príbeh:
Dvaja putujúci anjeli sa zastavili na noc v dome zámožnej rodiny. V panskom sídle ich však hrubo odmietli ubytovať v hosťovskej izbe a namiesto nej ich strčili do malej kutice v studenej pivnici. Ustlali si teda na tvrdej dlážke, no starší anjel odrazu zbadal v stene dieru a tak ešte vstal, aby ju opravil. Mladší anjel sa ho spýtal: „Prečo?“, ale starší anjel mu iba odpovedal: „Veci nie sú vždy také, ako sa zdajú.“
Nasledujúcu noc ich na odpočinok prijali do domu veľmi chudobného, no zato pohostinného roľníka a jeho ženy. Po tom, ako sa roľníkova rodina podelila s anjelmi o svoju skromnú večeru, manželia uvoľnili anjelom svoju posteľ, aby si v noci pohodlne odpočinuli.
Keď na druhý deň ráno vyšlo slnko, anjeli našli roľníka i jeho ženu v slzách. Roľníkova kravka, ktorej mlieko bolo jeho jediným zdrojom príjmov, ležala mŕtva. Mladší anjel sa nahneval a pýtal sa staršieho: „Ako si to mohol dopustiť? Veď prvý muž mal všetko a ešte si mu pomohol,“ obviňoval ho. „Druhá rodina mala máličko, ale bola ochotná so všetkým sa podeliť, a ty si nechal ich kravu zhynúť.“
„Veci nie sú vždy také, ako sa zdajú,“ zopakoval starší anjel a pokračoval: „Keď sme nocovali v suteréne panského sídla, všimol som si, že je v tej diere v stene ukryté zlato. Ale preto, že domácich zaslepila chamtivosť a neboli ochotní sa podeliť o svoj blahobyt, opravil som stenu, takže to zlato nenájdu. Nuž a keď sme predošlú noc spali v roľníkovej posteli, anjel smrti si prišiel po jeho ženu. Dal som mu namiesto nej kravu.
Príbeh nám ukazuje na to, že situácia nemusí byť taká, ako sa nám zdá. Nemusíme poznať všetky okolnosti. Ale Boh je dokonalý, dokonale nás pozná, vidí nám aj do srdca, pozná nás lepšie, ako sa poznáme my sami. Len On môže súdiť spravodlivo. Rim 12,19: „Nepomstite sa, milovaní, ale ponechajte to hnevu (Božiemu) - lebo je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím; hovorí Pán.“
Ak berieme súd do vlastných rúk, môže sa stať, že nebudeme voči tomu druhému spravodliví.
Ak berieme súd do vlastných rúk, hovoríme tým Bohu, že neveríme, že on našu krivdu spravodlivo vyrieši.
Čo však máme robiť – máme sa napomínať. Keď niekto urobí niečo zlé, máme ho na to upozorniť. Máme to robiť s láskou, s túžbou po náprave a nie po treste. Máme upozorniť na problémový skutok a nie kvôli zlému skutku odsudzovať celého človeka. Musíme si uvedomiť, že všetci sme hriešni. Ak sa nebudeme napomínať, môže sa dokonca stať, že stratíme aj svoju vieru. V liste Židom o tom čítame toto: „Hľaďte, bratia, aby nikto z vás nemal zlé a neveriace srdce a neodpadol od živého Boha! Ale napomínajte sa navzájom deň čo deň, dokiaľ sa hovorí: dnes, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu.“ (Žid 3, 12-13)
.: Autor: Ľubomír Remiar
