„Tu Mu ktosi povedal: Pane, či je málo tých, čo budú spasení? A On im riekol: Usilujte sa vchádzať tesnou bránou; lebo hovorím vám, mnohí sa budú snažiť vojsť, ale nebudú môcť.“ (Lukáš 13,23-24)

„Keď to počuli jeho učeníci, náramne žasli a hovorili: Kto potom môže byť spasený?Ale Ježiš pozrel na nich a povedal im: U ľudí je to nemožné, ale u Boha je všetko možné.“ (Mat 19,25-26)

V tomto odseku Písma sa spomínajú slová mnoho a málo. Otázkou je, čo je z Božieho pohľadu mnoho a čo málo. My tu na Zemi logicky uvažujeme, že mnoho je viac ako málo. Lenže...Dá sa na vec pozrieť aj z inej strany. Napríklad, keď má niekto štyri deti a tri by boli uznané za hodné dôjsť k spaseniu a jedno nie, boli by rodičia s takýmto stavom spokojní? Povedali by si, fajn, tri štvrtiny zachránených, to je dobrý výsledok. Asi nie. Každému normálnemu rodičovi záleží na všetkých svojich deťoch a v takomto prípade aj stratiť jednu štvrtinu sa zdá veľa. A Písmo ide ešte ďalej. V podobenstve o dobrom pastierovi sa píše, že pastier nechá 99 ovečiek v košiari a ide a hľadá tú jednu stratenú, lebo mu na nej záleží. Prečo o tom píšem? Niekedy my kresťania máme tendenciu príliš vidieť seba ako vyvolených a na ostatných, ktorí neprijímajú naše svedectvo, pozerať zvrchu ako na tých, čo idú do zatratenia. Nehovoriac o tom, že niekedy máme tendenciu povyšovať sa aj nad ľudí z iných cirkví alebo zborov. Lenže my nikomu do srdca nevidíme a nevieme, akými cestami Pán Boh týchto ľudí vedie. Veď on sám o sebe povedal: „Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem.“ (2M 33,19) A tiež je napísané: „Akože žijem - znie výrok Hospodina, Pána - nemám záľubu v smrti bezbožného, ale v tom, že sa bezbožný odvráti od svojho spôsobu života a bude žiť.“ (Ezech 33,11)

V podobenstve o robotníkoch na vinici sa píše: „1Kráľovstvo nebeské je podobné človeku hospodárovi, ktorý vyšiel na úsvite najať si robotníkov na vinicu. ²Zjednal robotníkov za denár na deň a poslal ich na vinicu. ³O deviatej hodine vyšiel zase a videl, že iní stoja, zaháľajúc na námestí. ⁴A povedal im: Choďte aj vy na vinicu, a čo bude spravodlivé, dám vám. ⁵A oni šli. Keď potom vyšiel o dvanástej a o tretej poobede, urobil podobne. ⁶A keď vyšiel o piatej večer, našiel tam iných stáť, i povedal im: Čo tu stojíte, zaháľajúc celý deň? ⁷Odpovedali mu: Nikto nás nenajal. Povedal im: Choďte aj vy na vinicu [a čo bude spravodlivé, dostanete]. 
⁸Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu šafárovi: Zavolaj robotníkov a vyplať ich, počnúc od posledných až do prvých. ⁹Prišli tí, čo boli najatí o piatej hodine večer, a dostali po denári. ¹⁰Keď prišli prví, mysleli si, že dostanú viac, ale aj oni dostali po denári. ¹¹A keď dostali, reptali proti hospodárovi: ¹²Títo poslední pracovali hodinu, a urobil si ich rovnými s nami, ktorí sme znášali bremeno dňa i páľavu slnka. ¹³On však odpovedal jednému z nich: Priateľ, nekrivdím ti; či si sa nezjednal so mnou za denár? ¹⁴Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja však tomuto poslednému chcem dať toľko ako tebe. ¹⁵Či nemám právo urobiť so svojím, čo chcem? A či zazeráš na mňa preto, že som dobrý? Tak budú poslední prvými a prví poslednými, [lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených].“ (Mat 2,1-15)

Takže...čo ak Pán Boh omilostí aj tých, ktorí podľa nás nie sú dosť dobrí alebo ich viera sa nám zdá povrchná, alebo divná? Nechcem tu relativizovať potrebu správneho učenia, ani silu viery, len chcem, aby sme si uvedomili, že Pán Boh je VEĽMI DOBRÝ a my ho svojimi myšlienkami neobsiahneme. Raz ktosi povedal niečo v tom zmysle, že keď je na svete asi 10 % skutočných kresťanov, tak potom 90 % ľudí sa k spáse nedostane. Myslím si, že aj keby ten pomer bol opačný, pre Pána Boha je aj tých 10 % veľa, rovnako ako je pre rodiča veľa jedno stratené dieťa alebo pre pastiera jedna stratená ovca.

Iste, zaoberať sa číslami alebo percentami v otázkach spásy sa nedá, ak sa človek nechce dostať na scestie špekulácií a bludov. Ale v podstate ide o to, aby sme sa nepovyšovali nad druhých, ale ako je napísané: „... v pokore iných pokladajte za hodnotnejších než seba.“ (Filip 2,3), aby o nás neplatilo, čo povedal Pán Ježiš v predchádzajúcom podobenstve:“ Či zazeráš na mňa preto, že som dobrý?“

.: Autor: Danica Zajdenová