Volám sa Eva. Som manželka, mamina, sestra, učiteľka, kamarátka. Nie som býk, ani baran, ale som Božie dieťa. Mojím otcom je jediný Stvoriteľ neba a zeme, Hospodin, jediný pravý záchranca, Spasiteľ – Pán Ježiš Kristus.
Verím, že poznáte príbeh, ako sa Jákobova rodina dostala skrze milovaného a za čas u bratov nenávideného Jozefa do Egypta v čase hladu. Hospodin zaujímavo premyslel rôzne detaily. Celú Jákobovu rodinu usadil v strede Egypta, v krajine Góšén – jej najúrodnejšej časti. Žili tam mnoho rokov, ale prišiel tam útlak od Egypťanov a Hospodin poslal Mojžiša, svojho služobníka, aby Izraelcov odviedol preč. Musel vyjednávať s faraónom. Nešlo to jednoducho a bolo to sprevádzané desiatimi ranami na Egypt – žaby, hmyz, voda ako krv a dialo sa to po celej krajine okrem jedného miesta. Všetky hrôzy obchádzali iba úrodný kraj Góšén, ktorý Hospodin oddelil pre Izraelcov a oni tam mohli prečkať celý ten čas pod Božou ochranou. Taký Góšén – skrýšu od Najvyššieho – máme zasľúbenú v Božom Slove aj my, ktorí sme Božie deti. Môžeme byť ukrytí v Božích dlaniach v čase búrok a strachu.
Nedávno sme si všetci prežili zvláštny čas plný neistoty, možno strachu, stresu, keď bola vyhlásená pandémia a s ňou súvisiace opatrenia. V druhej knihe Mojžišovej 8,18-19 sa píše: „V ten deň oddelím kraj Góšen, v ktorom prebýva môj ľud, aby tam nebolo bodavého hmyzu, aby si vedel, že ja, Hospodin, som uprostred krajiny a robím rozdiel medzi svojím ľudom a medzi tvojím ľudom.“ Našej rodine už dávno Pán pripravil chránený kraj Góšén na chalupe po starých rodičoch. Často nám síce bola na ťarchu, viacerí nám radili, aby sme ju predali, ale nestalo sa tak. Máme ju a Boh si nás tam ukryl pred okolitým svetom. Zariadil veci tak, aby sme tam mohli byť všetci šiesti – my rodičia a naše štyri deti spolu. Pripravil nám čas, miesto aj program. Mohli sme komunikovať so svetom, mať spoločenstvo s bratmi aj sestrami. Mali sme čas učiť sa a vyskúšať si bývať v dome, keďže sme panelákové deti. Urobili sme si záhradku, na ktorú nikdy nebol čas. Pílili sme drevo, upratovali storočné veci. Museli sme si kúriť, takže nastala aj deľba práce. Mali sme čas piecť si chlebík, lekvárové buchty, chodiť sa spolu prechádzať, rozprávať sa a rôzne iné, načo v meste počas roka nie je čas, lebo nás zláka niečo na prvý pohľad lákavejšie.
V Žalme 91, 4 je napísané: „Peruťou svojou prikryje ťa, a nájdeš útočisko pod Jeho krídlami; Jeho vernosť je štítom a pavézou.“ Pre každého má Hospodin pripravený Góšén, v ktorom ťa prikryje svojimi krídlami a nemusí to byť chalupa ako u nás. Je to miesto, kde budeš môcť byť so svojím Bohom. Viem, že jedna sestra našla svoj Góšén – útočisko, vo svojom 1-izbovom byte, kde žije sama, chránená pred svetom a s Hospodinom. Góšén je miesto, kde nemusíš dostať paniku, kde nemusíš živoriť v depresii a strachu, ale je to miesto, ktoré Pán pripraví vo svojej múdrosti a budeš mať to, čo naozaj potrebuješ, kde je Boh s tebou, neopustí ťa a nezanechá a pridá pravý pokoj. Góšén je miesto, kde sme mohli vnímať hmatateľne Božie ochranné krídla. Mohli sme sa tešiť v Bohu a počúvať Ho.
Týmto svedectvom chcem vzdať našu vďaku Hospodinovi, že nám dobré veci učinil. Vzdať Mu chválu, lebo si ju zaslúži a úctu, lebo On, Záchranca, sa o nás dokonale stará. Nech slová z Listu Filipským 4, 6 sú nám povzbudením: „O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách.“
.: Autor: Evka Drienovská
