Minulý rok v novembri, keď si naša cestovateľská skupina plánovala cestu do zaujímavej kresťansko - luteránskej krajiny, na známy ostrov Island, sme ani netušili, čo sa prihodí na jar 2020. V marci nás všetkých prekvapila nečakaná udalosť, pandémia koronavírusu a jej dôsledky vo forme prísnych protiepidemických opatrení, vrátane zatvorenia medzištátnych hraníc. Termín nášho odchodu bol 30. júna a my sme do posledného dňa nevedeli, či budeme môcť vycestovať. Niektoré obmedzenia sa pomaly začali rušiť, a tak nám svitla nádej, že s pomocou Božou sa naše plány uskutočnia.
Keď som v tom čase niekomu povedala, kam sa chystáme, len neveriaco krútil hlavou a možno si aj poklepal na čelo, či sme nestratili zdravý rozum. Chvála Bohu nám to vyšlo a my, tri kamarátky, sme odcestovali z Bystrice do Bratislavy, kde sme sa pripojili k celej skupine a spolu sme sa dopravili na viedenské letisko. Tu sme museli mať na tvárach rúško a samozrejme aj počas celého 4 - hodinového letu, ktorým sme prekonali dve časové pásma. Po pristátí v Reykjaviku sme rovno z lietadla išli na povinné testovanie na COVID 19 priamo v letiskovej hale. Ešte v priebehu noci nám všetkým chodili SMS správy s výsledkami testov. Vďaka Bohu všetkých 48 ľudí bolo negatívnych. A tak sme ako prví turisti otvárali turistickú sezónu na Islande. Malo to veľkú výhodu. Všetky miesta, ktoré sme navštívili, zívali prázdnotou, až na pár domorodcov. V kľude, bez stresov a tlačenice sme sa mohli venovať islandským prírodným krásam.
Island je druhý najväčší ostrov na svete, ktorý sa nachádza v severozápadnej Európe 300 km od Grónska a 1000 km od Nórska. Je veľmi blízko aj od Severného polárneho kruhu. Obmýva ho Severný ľadový oceán a Atlantický oceán. Napriek svojej polohe má mierne oceánske podnebie, ktoré ovplyvňuje teplý Golfský prúd. Zimná teplota v južnej, najviac obývanej časti ostrova, býva od + 2 do - 5 stupňov a letná okolo 14 - 16 stupňov. Na severe je to o niečo chladnejšie. Island má rozlohu 103 tisíc km2, čo je raz toľko ako Slovensko a asi 350-tisíc obyvateľov. Severné pobrežie je veľmi členité, s početnými fjordami. Povrch ostrova je sopečný a väčšinou bez vegetácie. Stuhnutú lávu pokrývajú machy, ktorých je až 600 druhov. Nie sú tu žiadne lesy, len na niektorých miestach upútajú pozornosť sýtozelené lúky a riedke malé lesíky. Väčšinu stromov vyrúbali Vikingovia pred viac ako tisíc rokmi. Kolorit tejto divokej prírody tvorí veľmi rozšírená rastlina s kvietkami fialovej farby, lupina mnoholistá, u nás známa ako vlčí bôb. Je tu množstvo horúcich prameňov, jazier, gejzírov, vodopádov, vyše 20 činných sopiek a desatinu ostrova pokrývajú ľadovce. Je to silne seizmická oblasť, kde sú slabšie zemetrasenia skoro na dennom poriadku. Ide o jednu z dvoch krajín na svete, kde sa nenachádzajú žiadne komáre. Krásnym prírodným úkazom je polárna žiara, ktorú sme ale nevideli, pretože býva len v zimných mesiacoch. Na Islande nemajú žiadnu armádu ani námorníctvo, policajti nenosia zbraň a kriminalita je tu takmer nulová. Jazykom je islandčina, ktorá vychádza zo starej nórčiny, čo bol jazyk Vikingov. Prvými obyvateľmi Islandu boli Nóri a Kelti, ktorí prichádzali na ostrov koncom 9. storočia. Vikingskí náčelníci zakladali miestne snemy - thingy, ktoré urovnávali spory medzi osadníkmi. Okolo r. 930 bol založený Althing - národný snem, ktorý sa pokladá za najstarší európsky parlament a trvá až dodnes. Samostatná republika bola vyhlásená až v r. 1944. Rozhodnutím prvého národného parlamentu bolo v r. 999 - 1000 prijaté kresťanstvo ako štátne náboženstvo. V 16. stor. v krajine zaviedli Dáni násilnou cestou reformáciu. Až 80% obyvateľov sa hlási k evanjelickej cirkvi, o čom svedčia aj početné kostoly po celej krajine. Prisťahovalci však prinášajú do krajiny nové náboženstvá a zvyky. Malý počet obyvateľov sa hlási k pohanskému kultu Asatru alebo veria v elfov, čo sú rôzne démonické bytosti. V súčasnosti je Island liberálnou krajinou, kde parlament pozmenil manželské právo / muž a žena / a definoval manželstvo ako zväzok dvoch jednotlivcov. Dôsledky toho dobre poznáme. Zaujímavosťou je, že Islanďania nemajú priezviská. Používajú krstné mená, z ktorých sa priezvisko tvorí pomocou otcovho alebo matkinho mena s koncovkou - dóttir /dcéra/ a son /syn/. Napr. otec má meno Karl a syn má priezvisko Karlsson a dcéra Karlsdóttir. Menou na Islande je koruna. Na naše pomery je to dosť drahá krajina, kde síce zárobky sú nadštandardné, ale aj životné náklady sú veľmi vysoké. Príjmy obyvateľov sú hlavne z rybolovu a turistiky. Krajina sa v poslednom období stala obľúbenou najmä pre európskych, ale aj mimoeurópskych prisťahovalcov. Aj náš šofér autobusu bol Lotyš. Pracuje tam aj dosť Poliakov a Slovákov, hlavne v gastronómii a službách. Island je členom EÚ aj súčasťou Schengenského priestoru. Hlavné mesto je Reykjavik, ktoré je najsevernejším hlavným mestom na svete a žije v ňom 60 % všetkej populácie krajiny.
Pokračovanie nabudúce....
.: Autor: Edita Kroľová
