Prišiel vek dvadsaťtri rokov, ja som sa oženil a usadil v mieste bydliska mojich svokrovcov, vo Veľkom Krtíši. Lebo tam bola možnosť získať byt. V Banskej Bystrici to vôbec nebolo jednoduché, ak nie nemožné v roku 1974. So zamestnaním problém nebol s mojou profesiou elektrikára, tak som začal pracovať na Technických službách. Po necelom roku som sa dostal na nový závod Tranzitného plynovodu vo Veľkých Zlievcach, neďaleko Veľkého Krtíša.
Samotná prevádzka Kompresorovej stanice bola, na tú dobu, technicky na vysokej úrovni. Z hľadiska elektriky a energetiky som sa musel hodne učiť, aby som bol spôsobilý pracovať na plynovo – elektrotechnických zariadeniach v tejto prevádzke. Samozrejme som na to nebol sám. Bolo nás niekoľko na zmenovej prevádzke a dennej údržbe uvedených zariadení, takže som odborne rástol. Zanedlho som sa dostal na stredisko dennej elektro údržby ako parťák. Naša práca spočívala v bežných opravách v prevádzke. Táto v tom čase tvorila dve veľké haly a v každej hale bolo šesť turbín s výkonom 6MW, s obslužnými zariadeniami, vrátane vlastnej Transformovne - 220 kV. Takže sme mali veľa práce na každý deň. Okrem toho sa museli vykonávať pravidelné revízie elektrických zariadení celej prevádzky s externým revíznym technikom z n.p. Tranzitný plynovod. Takže som bol určený, toho človeka sprevádzať a pomáhať pri výkone revízií. Bola to veľmi náročná práca z hľadiska odbornosti, ale aj bezpečnosti. Súčasťou revízie bola aj dôkladná kontrola kompresorov a el. čerpadiel. Celá prevádzka v halách bola v takzvanom „plynovom krytí“, kde bolo ohrozenie výbuchom plynu v prípade otvoreného ohňa. Tak pri revízii olejového čerpadla s výkonom 500 kW za prevádzky kázal revizák zdemontovať liatinový kryt s rozmerom cca 30 x 40 cm. Na kryte bolo pravdepodobne (dnes už neviem presne) osem skrutiek s priemerom 10mm.
Odkrútil som ich sedem a keď som išiel odkrútiť a vybrať poslednú skrutku, revízny technik (budem ho volať p.Chobot, cca 55 rokov) ma zastavil a povedal: Vlado, stačí povoliť, na tej jednej skrutke to môžete vytočiť a nemusíte ten ťažký kryt skladať. Ja som neveriac povedal, pán Chobot, keď to budem točiť, tak kryt zachytí svorkovnicu pod napätím. Uvedomte si, že elektromotor má 500 kW, čo to môže spôsobiť v tejto prevádzke. Ste si istý? Áno, otočte. Tak som točil a tu zrazu strašná rana, ako z dela.
Od motora vyšľahol oheň a žiara. Mňa odhodilo cca dva metre. Padol som na podlahu a cítil som opálené ruky aj tvár. No zľakol som sa najviac toho, že som nič nevidel a skoro ani nepočul. Čo myslíš milý čitateľ, čo som mu asi zakričal? Tú nadávku ani nemôžem napísať. On na to reagoval: Vlado, počkajte tu! No, kde by som asi v tom stave odišiel? Ostal som ležať na podlahe. On utekal pre mojich kolegov, ktorí ma odtiaľ dostali preč. Už som počul, ale stále som ešte nevidel. Možno to trvalo 8 až desať minút, kým sa mi ako tak vrátil zrak. Lekára z nemocnice vo V. Krtíši som nedovolil volať, pretože firma by mala z toho veľký prúser. Ani nechcem domýšľať, ako mohla plynová prevádzka skončiť (výbuchom a fatálnymi následkami). Keďže bol piatok, súhlasil som, že ma odvezú domov a v pondelok sa uvidí. Rezanie očí, ako po zváraní bez masky, väčším popáleninám hlavy zabránila len pracovná prilba a rukavice.
Vďaka Bohu aj tentoraz boli Boží anjeli pri mne, ale aj pri prevádzke plynovodu.
.: Autor: Vlado Lamper
