Tak ako som uvádzal v predchádzajúcom príbehu, pracoval som v tom čase na Tranzitnom plynovode, vtedy ako zmenový elektrikár. Takže sme mali dosť času v zmenovom režime ešte niekde, niečo si privyrobiť. Často sme robili elektroinštalácie na novostavbách rodinných domov, v okolitých obciach Veľkokrtíšskeho okresu.
Ale niekedy to boli aj iné a rôznorodé práce. Tak sme dostali požiadavku na vyčistenie veľkokapacitných síl pred žatvou. Tie mali spodné výpusty zapchaté obilím z uskladneného obilia z predchádzajúcej žatvy. Takže silo nebolo možné zo spodku (z vonku, pod silom) úplne vyprázdniť. V takejto situácii sa muselo vojsť do vnútra sila, krompáčmi „zbité“ obilie rozkopať na malé hrudy a postupne to dostať cez výpustný spodný otvor von. V jednom upchatom výpuste bolo asi osem až desať „kubíkov“ starého obilia. Silo bolo celobetónové do výšky cca 45-50 metrov. Tých síl bolo celkom dvanásť. Keďže sa blížila žatva bolo potrebné urgentne ich vyčistiť. Bola za to dobrá finančná odmena. Tak sme túto prácu prijali na úkor dovolenky.
Predpoklad bol od stredy včas rána, do piatku podvečera vyčistiť. Štyri silá v priebehu 10 pracovných hodín na deň. Boli sme traja kolegovia a ich domáci pracovník – údržbár. On mal k dispozícii laná a ostatnú výzbroj k mechanickému „kolovratu“ (ručná lavička). Pracovný postup bol nasledovný. Dvaja sme zostupovali na lanách s krompáčmi dole a dvaja nás ručne spúšťali a vyťahovali po vyčistení sila. Jedno vyčistenie sila trvalo dve - tri hodiny poriadnej driny, bez prestávky. Dvaja kolegovia na streche sila s nami občas komunikovali hlasným pokrikom, či je všetko v poriadku a ako pokračujeme. Po vyčistení sila nás vytiahli a po krátkej prestávke na občerstvenie sme pokračovali výmenou. Oni dvaja išli na dno sila čistiť a my dvaja sme zostali hore pre obsluhu rumpálu a kontrolnú komunikáciu s kolegami dole.
V prvý deň, kým sme prišli na rôzne finty, sme spravili (vyčistili) dve silá.
Na druhý deň sme už boli zohratí, vedeli sme čo a ako, tak sme vyčistili tri silá. No stále sa nám nepodarili plánované štyri silá. Tak sme si povedali na tretí deň, že tie štyri silá dáme, aj keby sme robili dlhšie. Preplánovali sme to dokončiť na sobotu dopoludnia, aby sme vyčistili všetky silá. V tretí deň, teda v piatok sme sa rozbehli a išlo nám to celkom dobre, až na to, že všetci sme boli akýsi unavení a s problémami s dýchaním. Prikladali sme to pracovnému tempu a značnej únave. Boli sme s kolegom toho dňa vo štvrtom sile – vo výpuste. Mne sa začala točiť hlava a v ústach som mal zvláštnu, sladkastú pachuť. Pýtam sa kolegu, či aj on cíti niečo zvláštne. On mi to potvrdil a povedal, že má niečo s videním. To sme už obaja vedeli, že je zle a potrebujeme okamžite vytiahnuť hore na čerstvý vzduch. Chvíľu trvalo, kým sme kolegom hore dali echo, že je zle. Rýchlo nás vytiahli navrch, kde sme začali zhlboka dýchať a zvracať, čo nám zachránilo život. S pochopiteľných dôvodov sme zvyšné tri silá nedokončili. Doma som sa zotavoval celý víkend s veľkými bolesťami kĺbov, zvracaním a nevoľnosťou. Kolega Jozef mal tie isté problémy ako ja. Až v pondelok sme sa jeden druhému posťažovali, ale boli sme vďační, že sme mali šťastie a osud nás zachoval pri živote.
*Až dlho po tejto príhode som si uvedomil, že Boh poslal svojich anjelov, pre našu záchranu životov. Jemu patrí vďaka, chvála a dobrorečenie v Kristu Ježišovi, požehnanému naveky AMEN.*
.: Autor: Vlado Lamper
