Moja štvrtá cesta do Izraela - Svätej zeme (v priebehu troch desaťročí), bola plná očakávania, pretože sľubovala návštevu takých miest, kde som ešte nebola, kde bežne turisti nemajú prístup. Je to krajina môjho srdca, kde sa veľmi rada vraciam, pretože v nej prebiehali najdôležitejšie starozmluvné a novozmluvné udalosti, ktoré po tisícročia ovplyvňovali životy mnohých generácií a mali dopad pre veľa ľudí na celom svete.

Mali sme v pláne prejsť ju od severných Golanských výšin až po južnú hranicu s Egyptom na pobreží Červeného mora. A tak sa stretlo 45 pútnikov zo všetkých kútov Slovenska, aj zo Sliezska, z toho traja ev. farári a biskup VD P.Mihoč. S veľkou väčšinou účastníkov sme sa už navzájom poznali z predošlých poznávacích ciest a s radosťou sme sa zvítali. Som rada, že na môj podnet sa zájazdu zúčastnili aj tri moje priateľky, ktoré v Izraeli ešte neboli. Po 3,5 hodinovom lete z viedenského letiska sme v neskorých nočných hodinách pristáli na letisku Ben Gurion v Tel Avive. Čakal nás 1-hodinový časový posun a teplé, letné počasie.

IZRAEL je štát na Blízkom východe, ležiaci pri východnom pobreží Stredozemného mora. Na severe susedí s Libanonom a Sýriou, na východe s Jordánskom a na juhozápade s Egyptom. K Izraelu patrí aj Západný breh Jordánu (Samária a Judea) a pásmo Gazy - je to územie spravované Palestínskou autonómiou. Tieto oblasti sú okupované Izraelom od Šesťdňovej vojny v r. 1967. Rozloha štátu je 21 tis. km2, zo severu na juh meria 450 km a z východu na západ 135 km. Je to relatívne malý a mladý štát, ktorý existuje iba od r. 1948. Počet obyvateľov je okolo 8. mil., z ktorých väčšinu tvoria Židia, ale tiež izraelskí Arabi, Drúzi, Samaritáni a iné náboženské a etnické menšiny. Skladba obyvateľstva je veľmi rôznorodá a rýchlo sa mení v dôsledku veľkého prisťahovalectva. Čoraz viacej je počuť aj ruštinu. Pôsobí tu vyše 50 cirkví, siekt a náboženských skupín. Svätá zem je kolískou troch monoteistických náboženstiev - judaizmu, kresťanstva a islamu. V Haife má sídlo aj novšia Bahaistická cirkev. Sú tu vedľa seba postavené rímske stavby, synagógy, byzantské chrámy, križiacke pevnosti a novšie katolícke kostoly. V blízkosti Chrámu Božieho hrobu v Jeruzaleme sa nachádza aj náš evanjelický kostol. Väčšina štátov považuje za hlavné mesto TEL AVIV a majú tu svoje ambasády, Izrael však za svoje hlavné mesto považuje Jeruzalem, kde sídlia všetky ústredné orgány krajiny. Palestína leží na križovatkách starých kultúr a oddávna bola mostom medzi veľmocami - Egyptom, Mezopotámiou, Gréckom a Rímskou ríšou. Túto úlohu mala aj počas byzantskej, arabskej aj anglickej nadvlády. Izrael je v obkolesení arabských štátov, s ktorými mal niekoľko vojen a desaťročí násilia. Mierové zmluvy má podpísané s Jordánskom a Egyptom a usiluje sa o dosiahnutie dohôd s Palestínou.

Z letiska sme sa dopravili autobusom do hotela v Betleheme asi o štvrtej hodine ráno. Bola to pre nás veľmi krátka noc, pretože budíček sme mali už o siedmej a hneď po raňajkách sme začínali našu cestu za poznávaním. Bol piatok, vrcholil sviatok moslimov Ramadán a my sme s úžasom pozorovali davy stoviek ľudí, ktoré prúdili popod naše okná na modlitby do Jeruzalema na Chrámovú horu, vzdialenú asi 8 km. Bývali sme v tesnej blízkosti vysokého betónového múra (mal výšku aj vyše 10 metrov), ktorý z bezpečnostných dôvodov oddeľuje izraelskú a palestínsku časť krajiny. Vchod do Betlehema strážili ozbrojení izraelskí vojaci, ktorí kontrolovali všetkých prichádzajúcich do tejto palestínskej oblasti. Nebol to príjemný pohľad, taká je však realita života v tejto krajine.

Naša prvá zastávka v tento deň bola v Pamätníku holokaustu Yad Vashem na hore Herzl v JERUZALEME. Je to rozľahlý areál, ktorý má viacero pavilónov aj vonkajších expozícií. Postupne sme prešli Pavilón detí, ďalej veľkú halu, kde boli vyznačené miesta koncentračných táborov a kde sa konajú spomienkové slávnosti a čítajú sa mená obetí, múzeum dejín holokaustu, atď. Vo vonkajších priestoroch sme videli pamätné tabule s menami nežidovských občanov, ktorí sa zaslúžili o záchranu života rasovo prenasledovaných a získali vyznamenanie od Izraelského štátu - Spravodliví medzi národmi. Je medzi nimi aj veľa Slovákov a na počet obyvateľov patríme na popredné miesto. Hlavným poslaním tohto pamätníka je uchovávať dokumenty, vzdelávať a udržiavať pamäť národa pre nasledujúce generácie. Návšteva pamätníka je veľmi silný zážitok pre všetkých, ktorí do neho vkročia a je aj veľkým mementom, aby sa takéto udalosti už nikdy viac neopakovali.

Ďalšia naša zastávka bola v mestečku AIN KAREM, pár km od Jeruzalema, ktoré leží v údolí obkolesenom mierne kopcovitou krajinou. Tu sa narodil posledný prorok Starej zmluvy a pripravovateľ cesty Pánovi - Ján Krstiteľ, syn Alžbety a Zachariáša. Sem prišla na návštevu k Alžbete Mária, ktorá bola v požehnanom stave s Pánom Ježišom. Na nádvorí kostola, v ktorom je označené miesto narodenia Jána, sú umiestnené keramické tabuľky, kde je v 41 jazykoch napísaný chválospev Panny Márie - Magnifikát. „Velebí moja duša Pána a môj duch sa rozveselil v Bohu, v mojom Spasiteľovi, že zhliadol na poníženie svojej služobnice ... pretože Mocný učinil so mnou veľké veci ...“ Luk. 1, 46-56

Na jednom z predmestí Betlehema sa nachádza tzv. POLE PASTIEROV, kde bývajú prevažne kresťania. Podľa tradície je to miesto, kde pastieri prijali od anjela posolstvo o narodení Ježiša Krista. Na pamiatku tejto udalosti tu stojí kostolík, v ktorom sú na stenách výjavy pastierov a anjela, ktorý im oznamuje túto radostnú zvesť. Obďaleč je jaskyňa, kde sa ukrývali pastieri a teraz slúži pre pútnikov. Tu sme si vypočuli Božie slovo a zaspievali pieseň z nášho spevníka. „A boli v tom kraji pastieri, ktorí nocovali na poli a strážili si v noci stádo. A hľa, anjel Pánov postavil sa vedľa nich a sláva Pánova ich osvietila. I báli sa bázňou velikou. Ale anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán ... A hneď s anjelom zjavilo sa množstvo rytierstva nebeského, ktorí chválili Boha a volali: Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!“ Luk. 2, 8-14

Pokračovanie v budúcom čísle...

.: Autor: Edita Kroľová          


 

Search

Časopis Pohľad

Slovo

Lukáš 8, 5-9 Vyšiel rozsievač, aby rozsieval svoje semeno. A keď rozsieval, niektoré padlo kraj cesty, pošliapali ho a nebeskí vtáci ho pozobali. Iné však padlo medzi tŕnie a ho udusilo. A iné padlo do dobrej zeme, a keď vzišlo, prinieslo stonásobnú úrodu. Keď to povedal, zvolal: Kto má uši na počúvanie, nech počuje! Nato spýtali sa Ho učeníci, čo je to za podobenstvo.