Uvítanie Nového roku je obyčajne s oslavou a novými predsavzatiami, prianím dobrého zdravia, šťastia a podobne. Aj v našej rodine, cez sviatky to prebiehalo tak, ako každý rok. Keďže sme nebývali v jednom meste so svokrovcami, tak sme sa vybrali z Banskej Bystrice 3.januára (sobota) 1981 na návštevu, popriať Nový rok a zároveň pogratulovať svokre Antónii k meninám (6.jan) do Veľkého Krtíša.
Milá oslava v rodine, bola v pohode a spokojnosti. Ale prišla nedeľa popoludní a bolo treba ísť domov. Aj keď snežilo a nebolo dobré počasie, predsa sme sa s naším Trabantom 601 vybrali na cestu asi okolo 15.30 hod. Domov sme to mali 80 km. Asi tak o 17.00 sme prechádzali cez Zvolen smerom na Sliač. V tých rokoch bol Sliač a letisko okupované Rusmi a bolo ich neúrekom. Počasie so snežením neustávalo, a tak sme pokračovali Sliačom až po neosvetlenú križovatku letiska, kde semafory neboli funkčné. Tieto sa používali pri prechode vojenskej techniky letiska, z ľavej strany na pravú a opačne. Náš smer jazdy bol priamy, po vyznačenej, hlavnej ceste. Zrazu sa predo mnou v uvedenej križovatke nečakane zjavil z ľavej strany neosvetlený ruský ZIL so snehovou frézou, možno 6 – 7 metrov. Snažil sa prejsť cez križovatku na pravú stranu. Ja v snahe zabrániť nehode som zabrzdil, ale na zasneženej, nepluhovanej ceste, som po krátkom šmyku narazil do jeho pravej strany konštrukcie frézy. V čase zrážky už stál naprieč vozovky, lebo ma vraj nevidel. Po náraze Trabantom, prednou časťou, bolo naše auto až po volant totálne zdemolované a palivová nádrž roztrhnutá. Benzín okamžite vytiekol na snehovú vrstvu vozovky. V aute na prednom sedadle, vedľa mňa sedela moja manželka. Mňa pri náraze zadržal volant, ale moja manželka vyrazila hlavou predné sklo, ktoré sa rozsypalo a moju manželku odrazom hodilo nazad do sedadla. Pri tomto spätnom odraze, zostatok skla v ráme predného skla spôsobil otvorené rezné rany na tvári a hrdle, s masívnym krvácaním. Ja som vyskočil z poza volantu, obehol som okolo auta, vidiac veľké krvácanie z hrdla, som rýchlo chytil, čo bolo po ruke (uterák) a priložil na otvorenú ranu, aby som zastavil to životu nebezpečné krvácanie.
Kričal som o urýchlenú, lekársku pomoc. Nejaký účastník cestnej premávky s autom MB 1100 za mnou zastavil pozrieť sa, čo sa stalo.
Ja som ho veľmi prosil o pomoc prevozom do nemocnice. Na to on reagoval, že by sme mu zakrvavili poťahy a odišiel. Aby toho nebolo málo, manželka sedela v aute, ja som držal uterák, čakajúc s hlasným volaním o pomoc. Prišli ruskí vojaci a vidiac čo sa stalo, nemali snahu pomôcť, ale zapálili náš rozliaty benzín zmiešaný so snehom. Vidiac čo sa deje, som požiadal manželku, aby si uterák držala sama. Ja bezradne v snahe som nohami rozhŕňal horiaci sneh a nadával som prizerajúcim vojakom. Otrasné hyeny.
Nakoniec prišla ruská sanitka, asi po pätnástich minútach, ktorá nás odviezla do Zvolenskej nemocnice. Po dvoch hodinách čakania vyšiel operujúci lekár a oznámil mi, že manželka má 26 štichov pre uzavretie otvorenej, reznej rany na hrdle. Mala veľké šťastie, že rana zo skla nezasiahla krčnú tepnu, chýbal len jeden centimeter a manželka by to neprežila.
S opuchnutou tvárou na nepoznanie, som ju m u s e l po troch dňoch previezť do domáceho ošetrenia. Následným vyšetrovaním Rusi zariadili moju údajnú spoluvinu, neviem akú. Išiel som po hlavnej ceste, kde bola povolená rýchlosť 90 km/hod, ja som išiel 60 km/hod. prispôsobiac jazdu povahy vozovke. Žiadny súd neprijal moju žalobu, že vraj za prečiny, trestné činy, nehody a veci podobné je neprípustné žalovať Ruskú armádu. Výsledok po troch rokoch a urgenciách na najvyšších miestach bolo uhradenie škody na aute len 50 % (6000 Kčs). Manželka s doživotnými následkami po rezných ranách nedostala následnú rekonvalescenciu a žiadne odškodné ani korunu!
Ďakujeme nášmu Bohu, že aj v tomto príbehu poslal svojich anjelov pre zachovanie života. Jemu česť, sláva, vláda a vďaka. Amen.
.: Autor: Vlado Lamper
