Ešte stále ostávam v úžase nad tým, ako Pán predivne plní naše priania. Mojou túžbou bolo, aby sme s manželom Peťom dostali od Boha druhé dieťatko hneď, ako by to bolo možné. Preto sme sa veľmi potešili, keď som zistila, že som opäť tehotná.
Keď nadišiel deň, počas ktorého som mala absolvovať sono vyšetrenie, bola som zvedavá, či Boh splní aj moje druhé prianie a to, že pod srdcom nosím ďalšieho chlapčeka.
Počas tohto vyšetrenia lekár potvrdil mužské pohlavie, žiaľ i to, že naše nenarodené bábätko má v hlavičke dve cysty. Tieto cysty poukazovali na to, že by sa dieťatko mohlo narodiť postihnuté napr. Downovým syndrómom. Doktorove vysvetľovania o ďalšom zaužívanom postupe v takýchto prípadoch (odber plodovej vody a následné umelé prerušenie tehotenstva) prehlušoval iný hlas. Hlas Ducha Radcu a Utešiteľa, ktorý mi jasne hovoril, že toto všetko je skúška našej viery. Nad vyššie spomínanými medicínskymi zákrokmi sme s manželom ani neuvažovali, skôr sme začali hľadať pomoc v Biblii a na modlitbách.
Sedliacky rozum mi našepkával, že takto postihnuté dieťatko by prinieslo do môjho života veľké zmeny. Musela by som sa vzdať mnohých plánov a snov, všetko by sa mu muselo prispôsobiť a obetovať. Dobrý Pán ma však znova a znova uisťoval, že dieťa je dar Boží a veľké požehnanie.
To Slovo, ktorým som odháňala diablove pochybnosti a ktoré mi dodávalo síl do nasledujúcich dní, mi Boh ukázal v Žalme 118, verš 8: „Lepšie je utiekať sa k Hospodinovi, ako dúfať v človeka“. Chcela som ostať verná tomuto Slovu, nehľadať radu a pomoc u lekárov, či plakať každému na ramene.. Preto som deň čo deň s pokorou na modlitbách odovzdávala naše dieťatko v brušku do rúk Jeho Stvoriteľa a verila, že Boh dá tak, aby to bolo pre našu mladú rodinu dobré.
Pán sa postaral aj o to, že lekár na ambulancii rizikovej tehotnosti bol pokojný a vyrovnaný, a mala som možnosť povedať mu, že sme veriaci v živého, mocného a predivného Boha.
Cestou do pôrodnice sme nemali strach z poznania Božej vôle, naopak, veľmi sme sa na nášho drobčeka tešili. Pán nám dal víťazstvo v tejto skúške viery, neboli sme malomyseľní a dal nám aj veľkú radosť, pretože sme si domov priniesli úplne zdravého chlapčeka Tomáška. Sme Mu za to nesmierne vďační.
Počas tohto vyšetrenia lekár potvrdil mužské pohlavie, žiaľ i to, že naše nenarodené bábätko má v hlavičke dve cysty. Tieto cysty poukazovali na to, že by sa dieťatko mohlo narodiť postihnuté napr. Downovým syndrómom. Doktorove vysvetľovania o ďalšom zaužívanom postupe v takýchto prípadoch (odber plodovej vody a následné umelé prerušenie tehotenstva) prehlušoval iný hlas. Hlas Ducha Radcu a Utešiteľa, ktorý mi jasne hovoril, že toto všetko je skúška našej viery. Nad vyššie spomínanými medicínskymi zákrokmi sme s manželom ani neuvažovali, skôr sme začali hľadať pomoc v Biblii a na modlitbách.
Sedliacky rozum mi našepkával, že takto postihnuté dieťatko by prinieslo do môjho života veľké zmeny. Musela by som sa vzdať mnohých plánov a snov, všetko by sa mu muselo prispôsobiť a obetovať. Dobrý Pán ma však znova a znova uisťoval, že dieťa je dar Boží a veľké požehnanie.
To Slovo, ktorým som odháňala diablove pochybnosti a ktoré mi dodávalo síl do nasledujúcich dní, mi Boh ukázal v Žalme 118, verš 8: „Lepšie je utiekať sa k Hospodinovi, ako dúfať v človeka“. Chcela som ostať verná tomuto Slovu, nehľadať radu a pomoc u lekárov, či plakať každému na ramene.. Preto som deň čo deň s pokorou na modlitbách odovzdávala naše dieťatko v brušku do rúk Jeho Stvoriteľa a verila, že Boh dá tak, aby to bolo pre našu mladú rodinu dobré.
Pán sa postaral aj o to, že lekár na ambulancii rizikovej tehotnosti bol pokojný a vyrovnaný, a mala som možnosť povedať mu, že sme veriaci v živého, mocného a predivného Boha.
Cestou do pôrodnice sme nemali strach z poznania Božej vôle, naopak, veľmi sme sa na nášho drobčeka tešili. Pán nám dal víťazstvo v tejto skúške viery, neboli sme malomyseľní a dal nám aj veľkú radosť, pretože sme si domov priniesli úplne zdravého chlapčeka Tomáška. Sme Mu za to nesmierne vďační.
Autor: Alenka Drienovská
