Aký bol pre mňa rok 2010? Určite plný zmien, niektorých plánovaných, ale aj neočakávaných.
Prvá zmena nastala hneď 1. januára. 31. 12. 2009 som skončila prácu v bývalom zamestnaní, kde som bola „zabehnutá“ na dobu neurčitú a 1. 1. 2010 som začínala na novom pracovisku s povinnou skúšobnou lehotou. K tomu som mala pred sebou záverečný semester na vysokej škole v Bratislave, dokončovanie diplomovky a najmä štátnice. Všetko som zamestnávateľovi povedala, takže už vopred som nastupovala s požiadavkou na dovolenku. S pomocou Božou som nakoniec všetko absolvovala, čo nebolo ľahké, nakoľko som prácu musela písať po nociach, čo sa mi zdá teraz priam neskutočné. Ale tak isto neskutočné je, koľko sily dá Boh človeku, keď to práve potrebuje. A tak som cestovala vlakom o pol štvrtej ráno do školy, o siedmej večer prišla domov, do polnoci písala diplomovku, no a ráno o siedmej som už bola v práci.
Ako sa blížili štátnice, stúpala aj moja nervozita. Veľa ľudí sa za mňa modlilo ☺ (čo ma aj hnevalo, že som to toľkým povedala pre prípad, žeby som ich neurobila).
Poobede pred štátnicami som cestovala plná „nervov“ do Bratislavy. Boh opäť pomohol, výborne som sa vyspala a vstala som dokonca s pocitom, že sa bojím, ale teším, najmä na obhajobu práce.
Ráno v deň štátnic som dostala ešte 2 SMS od kolegýň, že sú v modlitbe so mnou ☺. Celý čas pred štátnicami som sa modlila, aby dobre dopadli, no a známky som zverila Bohu, ktorý vie, že som školu nerobila kvôli ďalšiemu titulu, platu, či postaveniu ale preto, že mám rada ľudí a chcem svoju prácu robiť čo najlepšie. No a Boh prevýšil moje očakávanie – štátnice som urobila na samé A-čka a diplomovku pochválili ako excelentnú. Ako večný trémista som také niečo neočakávala.
Pane, ďakujem Ti, že si mi dal ešte viac, ako som čakala, že si viedol moju ruku a hlavu pri písaní diplomovky, odpovedi a ďakujem aj za novú prácu.
Po štátniciach som si dala žiadosť na zvýšenie kvalifikácie. Verila som, že je to Božia vôľa, ak ma prijmú a ak nie, tak to tak Boh chce - že v najlepšom treba prestať, s takými známkami treba školu ukončiť, lebo lepšie to už byť nemôže. Neprijali ma, lebo vyžadovali ročnú prax po skončení VŠ. No zhruba po mesiaci mi prišlo zo školy vyrozumenie, že moju žiadosť prehodnotili a prijali ma.
Je neuveriteľné, ako Boh dokáže konať, keď my, ľudia, považujeme niektoré veci za stratené. Vďaka Ti za všetko, Pane Bože.
Ako sa blížili štátnice, stúpala aj moja nervozita. Veľa ľudí sa za mňa modlilo ☺ (čo ma aj hnevalo, že som to toľkým povedala pre prípad, žeby som ich neurobila).
Poobede pred štátnicami som cestovala plná „nervov“ do Bratislavy. Boh opäť pomohol, výborne som sa vyspala a vstala som dokonca s pocitom, že sa bojím, ale teším, najmä na obhajobu práce.
Ráno v deň štátnic som dostala ešte 2 SMS od kolegýň, že sú v modlitbe so mnou ☺. Celý čas pred štátnicami som sa modlila, aby dobre dopadli, no a známky som zverila Bohu, ktorý vie, že som školu nerobila kvôli ďalšiemu titulu, platu, či postaveniu ale preto, že mám rada ľudí a chcem svoju prácu robiť čo najlepšie. No a Boh prevýšil moje očakávanie – štátnice som urobila na samé A-čka a diplomovku pochválili ako excelentnú. Ako večný trémista som také niečo neočakávala.
Pane, ďakujem Ti, že si mi dal ešte viac, ako som čakala, že si viedol moju ruku a hlavu pri písaní diplomovky, odpovedi a ďakujem aj za novú prácu.
Po štátniciach som si dala žiadosť na zvýšenie kvalifikácie. Verila som, že je to Božia vôľa, ak ma prijmú a ak nie, tak to tak Boh chce - že v najlepšom treba prestať, s takými známkami treba školu ukončiť, lebo lepšie to už byť nemôže. Neprijali ma, lebo vyžadovali ročnú prax po skončení VŠ. No zhruba po mesiaci mi prišlo zo školy vyrozumenie, že moju žiadosť prehodnotili a prijali ma.
Je neuveriteľné, ako Boh dokáže konať, keď my, ľudia, považujeme niektoré veci za stratené. Vďaka Ti za všetko, Pane Bože.
Autor: Miroslava Petrová
