Žalm 145, 10-13: Oslavovať ťa budú, Hospodine, všetky tvoje skutky, a tvoji svätí budú ti dobrorečiť. Vravieť budú o sláve tvojho kráľovstva a hovoriť o tvojej hrdinskej sile. To všetko nato, aby oznámili synom človeka jeho hrdinskú silu a slávu nádhery jeho kráľovstva. Tvoje kráľovstvo je kráľovstvom všetkých vekov a tvoje panovanie nad jedným každým pokolením.
Drahí bratia a sestry, nie je to tak dávno, keď ste čítali moje svedectvo o obrátení. Odvtedy prešlo obdobie, počas ktorého som zažil duchovné vzostupy, ale aj pády a sklamania. V dnešnej úvodnej časti opíšem obdobie svojho života, v ktorom som žil bez Pána Ježiša Krista a o prvých Božích dotykoch.
Kedysi môj takzvaný “kresťanský“ život fungoval, alebo lepšie povedané nefungoval, v inom zbore. V tomto zbore som však duchovne nežil, iba som ho navštevoval. Sám nad sebou som nerozmýšľal, radšej som uvažoval o druhých ľuďoch, ktorí ma obklopovali. Môj život bol duchovne prázdny. To, že som vyrastal v prostredí Božích detí, však zanechalo stopy na mojom živote. Jedného dňa sa konala evanjelizácia Billy Grahama a mňa svedectvá a Božie slovo oslovili natoľko, že som vystúpil z radu a šiel dopredu vyznať svoje rozhodnutie. Bol som nadšený a unesený vnímaním skutočnosti, že Boh je reálny a prítomný aj v mojom živote. Napokon som ale neprežil to pravé a úprimné pokánie. Onedlho som dopadol presne tak, ako v jednom z podobenstiev, ktoré rozprával Pán Ježiš.
Matúš 13/20-21 A na skalné miesta posiaty je ten, kto čuje slovo a hneď ho prijíma s radosťou. Lež nemá v sebe koreňa, ale je dočasný, a keď nastane súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď sa pohoršuje.
Marek 4, 19.. ale starosti tohoto sveta a zvod bohatstva a iné žiadosti, vchádzajúce do srdca, udusujú slovo a býva bez úžitku.
Zanedlho som sa ocitol späť vo svete a naďalej som zostával poviazaný svojimi žiadosťami a túžbami. Bolo to obdobie života, v ktorom som začínal viac ako dovtedy nadväzovať vzťahy s opačným pohlavím. No vďaka Bohu za to, že som bol taký introvertný človek (uzatváral som sa do seba) a preto moje úsilie v nadväzovaní bližších vzťahov zlyhávali. Vtedy som bol z toho smutný, no dnes sa tomu veľmi radujem. Moje túžby a žiadosti boli takmer čisto telesné a ktovie, ako by som bol dopadol, keby som bol úspešný. Skutočnosť bola taká, že som na jednej strane hľadal vážny vzťah, no na strane druhej som mal vždy nejaký postranný úmysel, ktorý nebol čistý a úprimný, pretože ho z prevažnej časti viedla moja telesná žiadostivosť. Faktom je predovšetkým jedna nesmierne dôležitá vec, ktorú som vtedy vôbec nedokázal vnímať a dokonca ani len o nej rozmýšľať – hľadal som moju životnú partnerku bez Krista.
Drahý brat a sestra, chceš mať v poriadku vzťah so svojím partnerom? Chceš prežívať pokoj a Kristovu lásku vo svojom manželstve? Túžiš postaviť svoj manželský vzťah tak, aby bol pevný a nerozbitný? Stavaj na uhoľnom kameni zvanom Kristus!
Toto sa ale v mojom živote nestalo a keďže som nebol znovuzrodený človek, ani sa to stať nemohlo. Po skončení strednej školy som na pár týždňov vinou administratívneho nedorozumenia okúsil trochu vojenského výcviku. Po pár týždňoch som sa dozvedel o prijatí na VŠ technickú vo Zvolene a ešte ďalšie dve vysoké školy. Rozhodol som sa pre VŠ technickú vo Zvolene, aj keď ma veľmi lákala architektúra v Bratislave. Moji rodičia nemali investície do môjho štúdia a preto padla voľba na Zvolen (najbližšie mesto). Veľmi ma to nebavilo, túžil som po projekcii a nie študovať drevárinu...V zbore som sem-tam chodil na nejaké skupinky, no stále som bol tým istým dvojtvárnym a falošným človekom. Počas štúdia na VŠ som na jednom pomaturitnom večierku kamaráta zo sveta spoznal ženu môjho života (moja manželka). V ten večer sme sa navzájom do seba zamilovali. Veľmi dlho to netrvalo a premohla nás túžba a žiadosti nášho tela. Začal som ešte viac zanedbávať štúdium, až som to nakoniec úplne nechal. Myslím, že by to bolo tak, či onak so štúdiom dopadlo rovnako a nechal by som to, pretože som k tomu nepristupoval zodpovedne a nebavilo ma. Pomerne skoro vznikol problém, ktorý som musel rázne riešiť. Každý človek by predsa mal nejako pracovať. Začal som brigádnicky u jedného pána zo zboru, ktorý mi takto pomohol z ťažkej situácie. Navyše som vôbec netušil, akú prácu si mám hľadať. Bol som trochu zmätený a všade požadovali odo mňa nejakú prax. Bolo teda fajn, že som mal aspoň prácu vo forme brigády. Po krátkom čase som si našiel spočiatku dobre vyzerajúcu pracovnú pozíciu vo firme, ktorá sa zaoberá výrobou izolačného dvojskla. Dlho som tam nevydržal a keďže ja som bol dosť tvrdá palica a ani som si dostatočne nedokázal uvedomovať zodpovednosť, nezhodol som sa v niektorých názoroch s majiteľom firmy. Po asi pár mesiacoch strávených doma mi mamina pomohla sprostredkovať prijímací pohovor do firmy, kde pracovala. Dopadlo to nad očakávanie. Dokonca mi dali prácu, ktorá mi tam pripadala ako najlepšia a najľahšia. Popri týchto pracovných udalostiach v mojom živote sa prehlboval môj vzťah so ženou toho osudného pomaturitného večierka a narastal na intimite. Snažili sme sa byť čo najviac spolu a navštevovali sme sa na celé víkendy. Popri mojich žiadostiach tela sa viezlo so mnou ešte kopec ďalších vecí ako sú pozeranie čohokoľvek, čo na vás z TV vykukne, nadávky v súkromí a posmešky na verejnosti boli takmer na dennom poriadku, hranie počítačových hier a počúvanie hudby tohto sveta, ktorej som častokrát veľmi nerozumel, ale rytmus ma bral …
Jakub 4, 4: Cudzoložníci a cudzoložnice, či vy neviete, že priateľstvo sveta je nepriateľstvom s Bohom? Teda ktokoľvek by chcel byť priateľom sveta, stáva sa nepriateľom Božím.
1 Ján 2, 15,16: Nemilujte svet, ani veci, ktoré sú na svete. Keď niekto miluje svet, nie je v ňom lásky Otcovej. Lebo nič z toho, čo je na svete - žiadostivosť tela, žiadosť očí ani honosenie sa bohatstvoma pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta.
V novej práci to šlo ako po masle. Skrátili mi záučnú dobu na 1 mesiac a podpísal som riadnu pracovnú zmluvu. Bol som nadšený a mal som veľkú chuť do práce. Finančne som sa začal mať dobre a mohol som si dovoliť celkom slušne žiť. Po pár rokoch sa podarilo dostať do firmy, kde som pracoval, aj mojej partnerke. V mojom súkromnom živote sa začali prejavovať veľké rozdiely v našich povahách a charakteroch. Obaja sme boli poriadne tvrdohlaví, a tak sa konflikty často končili nevyriešené. Začal som si uvedomovať na partnerke jej chyby a dokonca som ich začal intenzívne hľadať. Rozbíjalo to náš vzťah, no náš intímny život to vždy nejako vyriešil.
Takto sme žili niekoľko rokov a začal som si uvedomovať, že tento vzťah musíme buď ukončiť alebo premeniť na vzťah manželský. Vážne hádky a nezhody mi pomohli k rozhodnutiu – rozídem sa s ňou… Potom, ako sa to stalo, som mal dojem, že to nejako predýcham, no rana bola hlboká. Chýbala mi a ja som sa nevedel vyrovnať so samotou a stratou tejto ženy. Navonok som to veľmi neprejavoval. Bol som celkom slušný herec. Rozhodol som sa, že sa pokúsim nadviazať nejaký nový vzťah a potom sa uvidí. Pokus nevyšiel a ja som bol znova sám ako kôl v plote. Bolo mi smutno a navyše, keďže som pracoval v tej istej firme ako moja bývala priateľka, bol som skoro denno-denne, aspoň na okamih, očitým svedkom aj jej trápenia. Trhalo mi to srdce a začal som rozmýšľať, ako by sme mohli začať odznova. Stále som bol sám sebe jasným favoritom na riešenie všetkých problémov a ani na okamih mi nenapadlo, čo by mi na to povedal Kristus. Navrhol som teda priateľke schôdzku a ona prišla. Povedali sme si veľa dôležitých a nevyriešených vecí a padli sme si do náručia. No stále to bolo len ľudské riešenie a my ľudia pokazíme úplne všetko, ak v našom živote nie je Ten, ktorý mení kamenné srdcia na srdcia mäsité! Po krátkom čase sme sa s priateľkou dohodli na svadbe. Začali prípravy a my sme sa veľmi tešili. V tomto čase sme prestali navštevovať zbor, do ktorého sme chodili a začali sme navštevovať evanjelický zbor v Radvani. Kázne nášho farkyho ma občas poriadne prefackali, no bol som príliš zatvrdutný… Keďže sme sa dohodli na svatbe v kostole, priateľka sa dala pred svadbou pokrstiť. Stále som bol utopený a zviazaný vo svojich telesných žiadostiach. V tomto období som ale začal vnímať, ako sa niečo vo mne láme, no buď to ešte nebolo dostatočne silné na to, aby som to dokázal správne pochopiť a vidieť alebo to bolo jednoducho preto, že som mal kamenné srdce. Na to, aby som niečo mohol postrehnúť, som bol príliš opantaný sám sebou a týmto svetom. Stále som spiatočnícky upadával do starých žiadostí a nevedel som sa z nich vymaniť. Náš manželský vzťah sa začal časom rozsypávať. Nedokázal som sa podriaďovať, bol som netolerantný, stále som len niečo vyžadoval a obmedzoval som svoju manželku. Nevedel som ustupovať a isteže ani prikryť žiadny hriech či nedostatok. Bol som netrpezlivý a všetko som chcel mať čo najskôr. Diktoval som mojej manželke, ako sa má o seba starať a vtesnával som ju do svojich ideálov. V práci to začalo byť pre mňa únavné, keďže som pracoval na tri smeny. Priam pomedzi prsty mi asi trikrát unikli veľmi dobré pracovné príležitosti na lepšiu pozíciu vo firme.
Po čase mi trochu zalepili oči. Bol som sklamaný a nespokojný. Môj šéf bol môj úhlavný nepriateľ. Je pravdou, že som bol tvrdohlavý a nevedel som sa podriaďovať. Nevedel som uznávať šéfa ako svoju autoritu a to bola tá najväčšia chyba. Nemal som ho rád a ani on mňa. Začal som si hľadať inú prácu.. Túžil som po nejakej administratívnej práci, najlepšie v oblasti projekcie alebo spracovania dát či informačných technológii. Pohovory väčšinou dopadli nádejne, no nakoniec vzali vždy niekoho iného. Stále mi niečo chýbalo. Buď som nevedel dobre cudzí jazyk alebo mi chýbal titul. Dnes viem, že to nebolo čo, ale Kto (mi chýbal) - chýbal mi Kristus! Ak by som v tom čase mal v srdci Krista, je veľmi pravdepodobné, že by som vôbec neriešil svoju pracovnú pozíciu, ale svoj život a vzťah sNím!
V mojom manželstve nastali nejaké dočasné zmeny. Snažil som sa o pokoj, no bolo to neudržateľné. Stále som sa nevedel vysporiadať s povahou mojej manželky a narážali sme do seba ako dva barany. Prišli aj ťažké hádky. Nikto z nás už nevládal niesť také ťažké bremeno. Ja som sa utiahol do sveta jednej z najpopulárnejších on-line hier a tam som prežíval doslova tony času! Vzťah s mojou manželkou sa zdanlivo zlepšil, no v skutočnosti bol veľmi labilný a slabý. Nemal som chuť nič riešiť, no navonok vyzeralo všetko O.K. Ako som už spomínal, bol som dobrý herec. Dvojtvárnosť života mi celkom prischla. V kostole akoby pohodový a vyrovnaný kresťan, no doma oheň na streche a čo bolo najhoršie, nevedel som, ako ho uhasiť.
V práci stále nič a ja som už začal byť zúfalý. Nočná smena ma ubíjala a 11 rokov v jednej firme s trojsmennou prevádzkou bolo na mňa už priveľa. Začal som vážne uvažovať, ako sa z toho čo najskôr dostať. Občas prišlo obdobie, keď som na nejaký čas nehral a vtedy som začal ešte ostrejšie vnímať nedostatky a chyby v mojom manželstve, no po nejakom čase som konečne začal rozmýšľať aj nad sebou samým. Netrvalo to dlho a ozvalo sa príslovečné “dejavu“ a ja som skončil buď za počítačom, úplne vnorený do on-line sveta s mojimi on-line kamarátmi alebo pri TV a rôznych filmových variáciách.
Počas tehotenstva a narodenia nášho prvého dieťatka som začal pociťovať zmenu v našej rodine, ktorá znamenala väčšiu zodpovednosť a aj zmenu celého nášho fungovania v živote ako takom. Popri týchto udalostiach sa začalo v mojom najhlbšom vnútri diať niečo úžasné …
Od môjho krátkeho ochutnania Božej lásky ubehlo veľa času, približne 12 rokov. Bolo to obdobie tragédií, obdobie nesprávnych rozhodnutí a chaosu. Bol som človekom bez cieľa, ktorý kráčal do náruče Satana a smrti. Bol som človekom, ktorý živil svoje ego a žil sám pre seba... človekom neochotným pomáhať a podriaďovať sa... človekom, ktorý nedokázal milovať a dávať, ale len brať a nenávidieť... človekom, ktorý mal dve tváre a bolo mu to jedno... človekom pyšným a chamtivým... človekom, ktorý si napĺňal len a len svoje potreby a žiadosti … človekom neschopným rozoznávať dobré veci od zlých... človekom, ktorý vedome zraňoval svoju manželku. Bol som vôbec človekom?!
Ezechiel 12, 2: Synu človeka, bývaš prostred spurného domu, ktorí majú oči na to, aby videli, ale nevidia; majú uši, aby počuli, ale nečujú, pretože sú spurný dom.
„Píše sa rok 2009 a v mojom živote sa začína nové obdobie. Prišla hypotekárna kríza a zasiahla aj našu krajinu. Dotkne sa to môjho života a to veľmi výrazne a zásadne. Boh začne znovu lámať môj život a dáva mi to z Jeho milosti poznať. Zhadzuje moju masku a ukazuje mi moju skutočnú tvár v zrkadle! Povoláva a priťahuje si ma k sebe svojou mocou...O tom všetkom ale nabudúce…“
Pokoj, láska a radosť nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista so všetkými Vami.
Kedysi môj takzvaný “kresťanský“ život fungoval, alebo lepšie povedané nefungoval, v inom zbore. V tomto zbore som však duchovne nežil, iba som ho navštevoval. Sám nad sebou som nerozmýšľal, radšej som uvažoval o druhých ľuďoch, ktorí ma obklopovali. Môj život bol duchovne prázdny. To, že som vyrastal v prostredí Božích detí, však zanechalo stopy na mojom živote. Jedného dňa sa konala evanjelizácia Billy Grahama a mňa svedectvá a Božie slovo oslovili natoľko, že som vystúpil z radu a šiel dopredu vyznať svoje rozhodnutie. Bol som nadšený a unesený vnímaním skutočnosti, že Boh je reálny a prítomný aj v mojom živote. Napokon som ale neprežil to pravé a úprimné pokánie. Onedlho som dopadol presne tak, ako v jednom z podobenstiev, ktoré rozprával Pán Ježiš.
Matúš 13/20-21 A na skalné miesta posiaty je ten, kto čuje slovo a hneď ho prijíma s radosťou. Lež nemá v sebe koreňa, ale je dočasný, a keď nastane súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď sa pohoršuje.
Marek 4, 19.. ale starosti tohoto sveta a zvod bohatstva a iné žiadosti, vchádzajúce do srdca, udusujú slovo a býva bez úžitku.
Zanedlho som sa ocitol späť vo svete a naďalej som zostával poviazaný svojimi žiadosťami a túžbami. Bolo to obdobie života, v ktorom som začínal viac ako dovtedy nadväzovať vzťahy s opačným pohlavím. No vďaka Bohu za to, že som bol taký introvertný človek (uzatváral som sa do seba) a preto moje úsilie v nadväzovaní bližších vzťahov zlyhávali. Vtedy som bol z toho smutný, no dnes sa tomu veľmi radujem. Moje túžby a žiadosti boli takmer čisto telesné a ktovie, ako by som bol dopadol, keby som bol úspešný. Skutočnosť bola taká, že som na jednej strane hľadal vážny vzťah, no na strane druhej som mal vždy nejaký postranný úmysel, ktorý nebol čistý a úprimný, pretože ho z prevažnej časti viedla moja telesná žiadostivosť. Faktom je predovšetkým jedna nesmierne dôležitá vec, ktorú som vtedy vôbec nedokázal vnímať a dokonca ani len o nej rozmýšľať – hľadal som moju životnú partnerku bez Krista.
Drahý brat a sestra, chceš mať v poriadku vzťah so svojím partnerom? Chceš prežívať pokoj a Kristovu lásku vo svojom manželstve? Túžiš postaviť svoj manželský vzťah tak, aby bol pevný a nerozbitný? Stavaj na uhoľnom kameni zvanom Kristus!
Toto sa ale v mojom živote nestalo a keďže som nebol znovuzrodený človek, ani sa to stať nemohlo. Po skončení strednej školy som na pár týždňov vinou administratívneho nedorozumenia okúsil trochu vojenského výcviku. Po pár týždňoch som sa dozvedel o prijatí na VŠ technickú vo Zvolene a ešte ďalšie dve vysoké školy. Rozhodol som sa pre VŠ technickú vo Zvolene, aj keď ma veľmi lákala architektúra v Bratislave. Moji rodičia nemali investície do môjho štúdia a preto padla voľba na Zvolen (najbližšie mesto). Veľmi ma to nebavilo, túžil som po projekcii a nie študovať drevárinu...V zbore som sem-tam chodil na nejaké skupinky, no stále som bol tým istým dvojtvárnym a falošným človekom. Počas štúdia na VŠ som na jednom pomaturitnom večierku kamaráta zo sveta spoznal ženu môjho života (moja manželka). V ten večer sme sa navzájom do seba zamilovali. Veľmi dlho to netrvalo a premohla nás túžba a žiadosti nášho tela. Začal som ešte viac zanedbávať štúdium, až som to nakoniec úplne nechal. Myslím, že by to bolo tak, či onak so štúdiom dopadlo rovnako a nechal by som to, pretože som k tomu nepristupoval zodpovedne a nebavilo ma. Pomerne skoro vznikol problém, ktorý som musel rázne riešiť. Každý človek by predsa mal nejako pracovať. Začal som brigádnicky u jedného pána zo zboru, ktorý mi takto pomohol z ťažkej situácie. Navyše som vôbec netušil, akú prácu si mám hľadať. Bol som trochu zmätený a všade požadovali odo mňa nejakú prax. Bolo teda fajn, že som mal aspoň prácu vo forme brigády. Po krátkom čase som si našiel spočiatku dobre vyzerajúcu pracovnú pozíciu vo firme, ktorá sa zaoberá výrobou izolačného dvojskla. Dlho som tam nevydržal a keďže ja som bol dosť tvrdá palica a ani som si dostatočne nedokázal uvedomovať zodpovednosť, nezhodol som sa v niektorých názoroch s majiteľom firmy. Po asi pár mesiacoch strávených doma mi mamina pomohla sprostredkovať prijímací pohovor do firmy, kde pracovala. Dopadlo to nad očakávanie. Dokonca mi dali prácu, ktorá mi tam pripadala ako najlepšia a najľahšia. Popri týchto pracovných udalostiach v mojom živote sa prehlboval môj vzťah so ženou toho osudného pomaturitného večierka a narastal na intimite. Snažili sme sa byť čo najviac spolu a navštevovali sme sa na celé víkendy. Popri mojich žiadostiach tela sa viezlo so mnou ešte kopec ďalších vecí ako sú pozeranie čohokoľvek, čo na vás z TV vykukne, nadávky v súkromí a posmešky na verejnosti boli takmer na dennom poriadku, hranie počítačových hier a počúvanie hudby tohto sveta, ktorej som častokrát veľmi nerozumel, ale rytmus ma bral …
Jakub 4, 4: Cudzoložníci a cudzoložnice, či vy neviete, že priateľstvo sveta je nepriateľstvom s Bohom? Teda ktokoľvek by chcel byť priateľom sveta, stáva sa nepriateľom Božím.
1 Ján 2, 15,16: Nemilujte svet, ani veci, ktoré sú na svete. Keď niekto miluje svet, nie je v ňom lásky Otcovej. Lebo nič z toho, čo je na svete - žiadostivosť tela, žiadosť očí ani honosenie sa bohatstvoma pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta.
V novej práci to šlo ako po masle. Skrátili mi záučnú dobu na 1 mesiac a podpísal som riadnu pracovnú zmluvu. Bol som nadšený a mal som veľkú chuť do práce. Finančne som sa začal mať dobre a mohol som si dovoliť celkom slušne žiť. Po pár rokoch sa podarilo dostať do firmy, kde som pracoval, aj mojej partnerke. V mojom súkromnom živote sa začali prejavovať veľké rozdiely v našich povahách a charakteroch. Obaja sme boli poriadne tvrdohlaví, a tak sa konflikty často končili nevyriešené. Začal som si uvedomovať na partnerke jej chyby a dokonca som ich začal intenzívne hľadať. Rozbíjalo to náš vzťah, no náš intímny život to vždy nejako vyriešil.
Takto sme žili niekoľko rokov a začal som si uvedomovať, že tento vzťah musíme buď ukončiť alebo premeniť na vzťah manželský. Vážne hádky a nezhody mi pomohli k rozhodnutiu – rozídem sa s ňou… Potom, ako sa to stalo, som mal dojem, že to nejako predýcham, no rana bola hlboká. Chýbala mi a ja som sa nevedel vyrovnať so samotou a stratou tejto ženy. Navonok som to veľmi neprejavoval. Bol som celkom slušný herec. Rozhodol som sa, že sa pokúsim nadviazať nejaký nový vzťah a potom sa uvidí. Pokus nevyšiel a ja som bol znova sám ako kôl v plote. Bolo mi smutno a navyše, keďže som pracoval v tej istej firme ako moja bývala priateľka, bol som skoro denno-denne, aspoň na okamih, očitým svedkom aj jej trápenia. Trhalo mi to srdce a začal som rozmýšľať, ako by sme mohli začať odznova. Stále som bol sám sebe jasným favoritom na riešenie všetkých problémov a ani na okamih mi nenapadlo, čo by mi na to povedal Kristus. Navrhol som teda priateľke schôdzku a ona prišla. Povedali sme si veľa dôležitých a nevyriešených vecí a padli sme si do náručia. No stále to bolo len ľudské riešenie a my ľudia pokazíme úplne všetko, ak v našom živote nie je Ten, ktorý mení kamenné srdcia na srdcia mäsité! Po krátkom čase sme sa s priateľkou dohodli na svadbe. Začali prípravy a my sme sa veľmi tešili. V tomto čase sme prestali navštevovať zbor, do ktorého sme chodili a začali sme navštevovať evanjelický zbor v Radvani. Kázne nášho farkyho ma občas poriadne prefackali, no bol som príliš zatvrdutný… Keďže sme sa dohodli na svatbe v kostole, priateľka sa dala pred svadbou pokrstiť. Stále som bol utopený a zviazaný vo svojich telesných žiadostiach. V tomto období som ale začal vnímať, ako sa niečo vo mne láme, no buď to ešte nebolo dostatočne silné na to, aby som to dokázal správne pochopiť a vidieť alebo to bolo jednoducho preto, že som mal kamenné srdce. Na to, aby som niečo mohol postrehnúť, som bol príliš opantaný sám sebou a týmto svetom. Stále som spiatočnícky upadával do starých žiadostí a nevedel som sa z nich vymaniť. Náš manželský vzťah sa začal časom rozsypávať. Nedokázal som sa podriaďovať, bol som netolerantný, stále som len niečo vyžadoval a obmedzoval som svoju manželku. Nevedel som ustupovať a isteže ani prikryť žiadny hriech či nedostatok. Bol som netrpezlivý a všetko som chcel mať čo najskôr. Diktoval som mojej manželke, ako sa má o seba starať a vtesnával som ju do svojich ideálov. V práci to začalo byť pre mňa únavné, keďže som pracoval na tri smeny. Priam pomedzi prsty mi asi trikrát unikli veľmi dobré pracovné príležitosti na lepšiu pozíciu vo firme.
Po čase mi trochu zalepili oči. Bol som sklamaný a nespokojný. Môj šéf bol môj úhlavný nepriateľ. Je pravdou, že som bol tvrdohlavý a nevedel som sa podriaďovať. Nevedel som uznávať šéfa ako svoju autoritu a to bola tá najväčšia chyba. Nemal som ho rád a ani on mňa. Začal som si hľadať inú prácu.. Túžil som po nejakej administratívnej práci, najlepšie v oblasti projekcie alebo spracovania dát či informačných technológii. Pohovory väčšinou dopadli nádejne, no nakoniec vzali vždy niekoho iného. Stále mi niečo chýbalo. Buď som nevedel dobre cudzí jazyk alebo mi chýbal titul. Dnes viem, že to nebolo čo, ale Kto (mi chýbal) - chýbal mi Kristus! Ak by som v tom čase mal v srdci Krista, je veľmi pravdepodobné, že by som vôbec neriešil svoju pracovnú pozíciu, ale svoj život a vzťah sNím!
V mojom manželstve nastali nejaké dočasné zmeny. Snažil som sa o pokoj, no bolo to neudržateľné. Stále som sa nevedel vysporiadať s povahou mojej manželky a narážali sme do seba ako dva barany. Prišli aj ťažké hádky. Nikto z nás už nevládal niesť také ťažké bremeno. Ja som sa utiahol do sveta jednej z najpopulárnejších on-line hier a tam som prežíval doslova tony času! Vzťah s mojou manželkou sa zdanlivo zlepšil, no v skutočnosti bol veľmi labilný a slabý. Nemal som chuť nič riešiť, no navonok vyzeralo všetko O.K. Ako som už spomínal, bol som dobrý herec. Dvojtvárnosť života mi celkom prischla. V kostole akoby pohodový a vyrovnaný kresťan, no doma oheň na streche a čo bolo najhoršie, nevedel som, ako ho uhasiť.
V práci stále nič a ja som už začal byť zúfalý. Nočná smena ma ubíjala a 11 rokov v jednej firme s trojsmennou prevádzkou bolo na mňa už priveľa. Začal som vážne uvažovať, ako sa z toho čo najskôr dostať. Občas prišlo obdobie, keď som na nejaký čas nehral a vtedy som začal ešte ostrejšie vnímať nedostatky a chyby v mojom manželstve, no po nejakom čase som konečne začal rozmýšľať aj nad sebou samým. Netrvalo to dlho a ozvalo sa príslovečné “dejavu“ a ja som skončil buď za počítačom, úplne vnorený do on-line sveta s mojimi on-line kamarátmi alebo pri TV a rôznych filmových variáciách.
Počas tehotenstva a narodenia nášho prvého dieťatka som začal pociťovať zmenu v našej rodine, ktorá znamenala väčšiu zodpovednosť a aj zmenu celého nášho fungovania v živote ako takom. Popri týchto udalostiach sa začalo v mojom najhlbšom vnútri diať niečo úžasné …
Od môjho krátkeho ochutnania Božej lásky ubehlo veľa času, približne 12 rokov. Bolo to obdobie tragédií, obdobie nesprávnych rozhodnutí a chaosu. Bol som človekom bez cieľa, ktorý kráčal do náruče Satana a smrti. Bol som človekom, ktorý živil svoje ego a žil sám pre seba... človekom neochotným pomáhať a podriaďovať sa... človekom, ktorý nedokázal milovať a dávať, ale len brať a nenávidieť... človekom, ktorý mal dve tváre a bolo mu to jedno... človekom pyšným a chamtivým... človekom, ktorý si napĺňal len a len svoje potreby a žiadosti … človekom neschopným rozoznávať dobré veci od zlých... človekom, ktorý vedome zraňoval svoju manželku. Bol som vôbec človekom?!
Ezechiel 12, 2: Synu človeka, bývaš prostred spurného domu, ktorí majú oči na to, aby videli, ale nevidia; majú uši, aby počuli, ale nečujú, pretože sú spurný dom.
„Píše sa rok 2009 a v mojom živote sa začína nové obdobie. Prišla hypotekárna kríza a zasiahla aj našu krajinu. Dotkne sa to môjho života a to veľmi výrazne a zásadne. Boh začne znovu lámať môj život a dáva mi to z Jeho milosti poznať. Zhadzuje moju masku a ukazuje mi moju skutočnú tvár v zrkadle! Povoláva a priťahuje si ma k sebe svojou mocou...O tom všetkom ale nabudúce…“
Pokoj, láska a radosť nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista so všetkými Vami.
Autor: Marek Ďurica
