...to býva ukončenie snaženia rozprávkových postáv - múdreho a dobrého Janka a krásnej a dobrej alebo pre niečiu vinu zakliatej princeznej.
Ale u nás sa svadbou začína nová etapa nášho ľudského života. A je to podľa Božieho múdreho plánu. „Lebo muž opustí svojho otca a svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom.“(1.Mojž.2-24). Lebo mužovi prináleží to rozhodnutie, on koná a má byť "konateľom" Božej vôle aj v manželstve, čo sa nám ženám nie vždy páči. Ale on je hlavou ženy. Tak sme konštatovali, že svadba našej sestry Eriky bola v našom spoločenstve spevokolu dospelých prvá a pre náš vekový priemer okolo 65rokov, vec úplne normálna. Aj keď nás opravila Kamilka, že ona so Štefanom boli prvý pár, ale to bolo dávno a my sme neboli toho účastní.
Ale u nás sa svadbou začína nová etapa nášho ľudského života. A je to podľa Božieho múdreho plánu. „Lebo muž opustí svojho otca a svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom.“(1.Mojž.2-24). Lebo mužovi prináleží to rozhodnutie, on koná a má byť "konateľom" Božej vôle aj v manželstve, čo sa nám ženám nie vždy páči. Ale on je hlavou ženy. Tak sme konštatovali, že svadba našej sestry Eriky bola v našom spoločenstve spevokolu dospelých prvá a pre náš vekový priemer okolo 65rokov, vec úplne normálna. Aj keď nás opravila Kamilka, že ona so Štefanom boli prvý pár, ale to bolo dávno a my sme neboli toho účastní.
Erika bola prvá lastovička z kruhu mladých, ktorá sa rozhodla pre službu medzi nami - staršími. Veľmi sme sa jej potešili, ale vraveli sme - dokedy? No vytrvala. Prišla aj Zuzanka, ktorej zvonivý soprán nás tiež veľmi teší a máme nádej, že po nich sa odhodlajú aj ďalší. No zabudla som na Igora, ktorý je z mladých mužov prvý. Vďaka Pánovi za týchto mladých ľudí.
Ale k tej svadbe. Bola ohlásená na 21.1.2012.Všetci sme sa na ňu tešili a aj pripravovali. Ženícha Róberta sme poznali len pohľadom z chóra alebo letmo stretom pred kostolom. Bola ohlásená len malá svadba, ale v kostole nás bolo plno: rodina, kolegovia, priatelia, aj ľudí zo zboru prišlo hojne. My si vždy pri našej speváckej účasti na svadbách, aj iných príležitostiach môžeme vypočuť aj príhovory brata farára. Aj teraz sme sa mohli zamyslieť nad svojimi životmi. Čo vidíme, počujeme, za čím behajú naše nohy a kam nás tiahne naše srdce. Je toho v tomto svete veľmi veľa, ale osoží to našej duši? Prinesie nám to spásu, pokoj do našich životov, do našich rodín? To správne smerovanie životov našich detí a vnúčat? Asi sotva. Je len jedna cesta, pravda a život - nasledovanie Pána Ježiša. My starší sme to už prežili a potvrdzujeme, že bez neho by bol náš život len „prázdna loď“! Vďaka za to Duchu Svätému, ktorý nás vedie a vychováva v Pravde.
Na tejto svadbe bola ešte jedna veľmi zvláštna vec - plačúca nevesta. To som ešte nezažila. Ale nebol to plač pre "rodičmi alebo inými okolnosťami" vynútený sobáš, ale slzy vďačnosti a dojatia pri odriekaní sľubu vernosti: "budem ťa milovať, o teba sa starať, vernosť ti zachovávať v dobrom i v zlom, v zdraví, aj chorobe do tvojej alebo mojej smrti." Je to veľmi vážny sľub, o to vážnejší, že je pred Božou tvárou. A to si aj my starší manželia denne máme pripomínať a podľa toho konať aby sme mohli byť dobrým svedectvom pre naše deti aj pre tento svet. Veď my hriešni ľudia sme povolaní žiť na Božiu slávu.
Všetci prajeme mladomanželom, aby žili na tomto svete na Božiu slávu a budú pritom zažívať pokoj a radosť. Nech sa tak stane.
Ale k tej svadbe. Bola ohlásená na 21.1.2012.Všetci sme sa na ňu tešili a aj pripravovali. Ženícha Róberta sme poznali len pohľadom z chóra alebo letmo stretom pred kostolom. Bola ohlásená len malá svadba, ale v kostole nás bolo plno: rodina, kolegovia, priatelia, aj ľudí zo zboru prišlo hojne. My si vždy pri našej speváckej účasti na svadbách, aj iných príležitostiach môžeme vypočuť aj príhovory brata farára. Aj teraz sme sa mohli zamyslieť nad svojimi životmi. Čo vidíme, počujeme, za čím behajú naše nohy a kam nás tiahne naše srdce. Je toho v tomto svete veľmi veľa, ale osoží to našej duši? Prinesie nám to spásu, pokoj do našich životov, do našich rodín? To správne smerovanie životov našich detí a vnúčat? Asi sotva. Je len jedna cesta, pravda a život - nasledovanie Pána Ježiša. My starší sme to už prežili a potvrdzujeme, že bez neho by bol náš život len „prázdna loď“! Vďaka za to Duchu Svätému, ktorý nás vedie a vychováva v Pravde.
Na tejto svadbe bola ešte jedna veľmi zvláštna vec - plačúca nevesta. To som ešte nezažila. Ale nebol to plač pre "rodičmi alebo inými okolnosťami" vynútený sobáš, ale slzy vďačnosti a dojatia pri odriekaní sľubu vernosti: "budem ťa milovať, o teba sa starať, vernosť ti zachovávať v dobrom i v zlom, v zdraví, aj chorobe do tvojej alebo mojej smrti." Je to veľmi vážny sľub, o to vážnejší, že je pred Božou tvárou. A to si aj my starší manželia denne máme pripomínať a podľa toho konať aby sme mohli byť dobrým svedectvom pre naše deti aj pre tento svet. Veď my hriešni ľudia sme povolaní žiť na Božiu slávu.
Všetci prajeme mladomanželom, aby žili na tomto svete na Božiu slávu a budú pritom zažívať pokoj a radosť. Nech sa tak stane.
Autor: Gabika Mláková
