Jeden deň s Bohom krajší ako 1000 bez Neho
Ž 32, 10 „Bezbožný človek má mnoho bolestí, ale toho, ktorý sa nádejá na Hospodina, obkľúči milosť.“
Ž 32, 10 „Bezbožný človek má mnoho bolestí, ale toho, ktorý sa nádejá na Hospodina, obkľúči milosť.“
Drahí bratia a sestry, dnes sa k Vám znovu z Božej milosti môžem prihovoriť. Úvodom nadviažem na koniec minulej časti, a potom sa postupne spoločne pozrieme na jeden krásny deň s Hospodinom.
Tým ako sa ma Boh začal dotýkať a meniť moje srdce, moje zmýšľanie a môj život, začala sa meniť aj atmosféra v rodine a v kruhu mojich najbližších. Pokoj, o ktorom som sa trochu rozpísal na konci minulej časti sa veľmi výrazne pričinil o celkovú zmenu prostredia, v ktorom žijem. Stal sa mi veľmi drahým a dnes si život bez Božieho pokoja neviem ani predstaviť.
Iz 26, 3 „Človeka, ktorého myseľ je opretá na Teba, Bože, zachováš v pokoji, áno, v pokoji, lebo sa nádejá, dúfa v Teba.“
Ján 14, 27 „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam; nie tak, ako dáva svet, ja vám dávam. Nech sa neľaká vaše srdce, ani nestrachuje!“
Začal som pociťovať potrebu a túžbu dať najavo aj navonok zmenu, ktorá transformuje celý môj život a mení ma na novú bytosť. Na krst a svedectvo som sa veľmi tešil a pomaly som v myšlienkach začal uvažovať, čo by som asi tak mojim drahým bratom a sestrám mohol povedať. Už vtedy som mal z toho obrovskú trému. Pred týmto všetkým ale ubehlo ešte veľa času a jedinečných chvíľ s Pánom. Práve jednu z takých chvíľ sa Vám dnes pokúsim priblížiť čo najvernejšie. V tomto období sa pomaly napĺňal čas, keď mi vyprší „platená dovolenka“ na úrade práce a ja sa budem musieť rozhodnúť, čo ďalej. V druhej časti svedectva som to časovo trošičku posunul, takže vy už to viete. V tomto čase som začal navštevovať ďalšie biblické skupinky a každý jeden Boží dotyk ma menil a vštepoval do môjho života nové istoty. Začal som Boha vyhľadávať, pretože som túžil po väčšom a hlbšom poznaní. Biblia sa stala zrkadlom, v ktorom mi Pán ukazuje moje nedostatky a zároveň prostriedkom pre lepšie spoznanie a zblíženie sa s Bohom. Jedného dňa, ktorý vyzeral celkom obyčajne, som prišiel večer domov z biblickej skupinky hlboko obvinený Svätým Duchom. Týkalo sa to mojej manželky a mojich blízkych. Nečakal som ani chvíľu a začal som rozhovor s mojou manželkou, ktorý sa skončil prosbou o odpustenie za moje správanie, moje vysedávanie pri počítači a iné žiadosti, či nedostatky, ktoré sprevádzali môj vtedajší život. Prijala to veľmi pokojne a odpustila mi. Potom som sa celkom unavený a zdrvený zvalil do postele a po spoločnej modlitbe som sa snažil zaspať. A vtedy sa začalo diať niečo, čo som ešte v živote nikdy neprežil. Bolo to také silné, že som nemohol späť. Začal sa zaujímavý proces, do ktorého vstupovali tri hlasy. Prvý som identifikoval celkom jasne ako svoj, druhý ako hlas Svätého Ducha a tretí, ktorý som identifikoval až postupom času, bol hlas diabla. Prežil som emočný, myšlienkový a veľmi dlhý zápas troch spomínaných hlasov až do skorého rána, keď sa to konečne skončilo. Dalo by sa povedať, že som to celé vnímal ako príhovor Pána do môjho života, obvinenie Duchom Svätým z určitých previnení a výzvu konať pokánie a zmierenie s blízkymi. Keď som si to dal ráno po asi 3 hodinách spánku dokopy, odhodlal som sa na prvý krok a prihovoril som sa znovu manželke, aby som jej všetko podrobne vysvetlil. Potom som sa po chvíľke zaváhania rozhodol urobiť ďalší krok, a tak som zišiel dole po schodoch na prízemie k rodičom … Krátko som vysvetlil, čo som v noci prežil a padol som pred otcom na kolenách s prosbou o jeho odpustenie. Samozrejme rodičia ostali v miernom šoku, čo sa deje … Ale ja som to chcel prejaviť skutočne srdečne a s pokornou úctou. Potreboval som sa zmieriť so svojim otcom (pozemským) … Bol to pre mňa veľmi potrebný očistný krok pokory a lásky.
Rim 12, 18 „Ak je to možné, nakoľko to závisí od vás, majte pokoj so všetkými ľuďmi.“
2Kor 7, 10 „Lebo zármutok podľa Boha pôsobí pokánie na spasenie, tohto zármutku nikdy neoľutuje človek; ale zármutok sveta pôsobí smrť.“
Bola nedeľa a ja som sa veľmi tešil na kázeň a chvály pre nášho Pána. Po váhavých ranných krokoch prosieb o odpustenie som sa vydal do kostola na nedeľnú Bohoslužbu. Celú kázeň som prežíval a vnímal veľmi intenzívne a všetko som si zapisoval a hľadal som odpovede na otázky prebdenej noci. Po ukončení bohoslužby a chvál sme si ešte našli spoločnú chvíľku s našim bratom farárom a ja som ho poprosil o odpustenie vo veci neúčasti na presbyterstve, pretože som zlyhal vlastným pričinením a dal som do popredia svetské veci pred veci Božie. Brat farár ma s úsmevom potľapkal po pleci a hneď mi bolo veselšie. Odvtedy si dávam veľký pozor, aby moju myseľ a srdce nezaviedli do časovej defenzívy povinnosti vo svete či „telesné zmýšľanie“ pred službou Bohu. Cestou domov Duch Svätý odvracal moje oči od všetkých pohľadov, ktoré by mi mohli priniesť nečisté myšlienky. Po príchode domov som napísal všetko, čo som prežil a totálne vyčerpaný som si šiel ľahnúť. Tento deň sa mi hlboko vryl do pamäti a do srdca. Bol som ponorený do Svätého Ducha tak intenzívne, že ma neobťažovali ani len myšlienky. Bol to neopísateľný pocit, ktorý by som rád zažíval častejšie... Takýto stav nevyváži nič z tohto sveta. Čisté myšlienky a schopnosť prekonávať “sám seba“ a činiť pokánie, to dokáže priniesť do života človeka len pôsobenie Svätej trojice na jeho biedny život. Od tohto dňa sa navonok možno veľa nezmenilo, ale po duchovnej stránke to bol veľmi povzbudivý a motivujúci zážitok. V zásade som začal nanovo budovať svoje vzťahy …
Po dlhšej dobe som pochopil, že tento príhovor Pána do môjho života bol hybnou silou pre usporiadanie vzťahov v mojej rodine. Pochopil som, že zmena, ktorá sa dotkla mňa osobne, sa sekundárne musí dotknúť najprv mojej rodiny a mojich najbližších a je potrebné a nevyhnutné, aby som mal v poriadku vzťah s manželkou a mojimi rodičmi. pokiaľ je to z mojej strany možné. Paul Washer povedal krásnu myšlienku: „Buďme hrdinami doma vo svojich rodinách, tam kde nás nikto nevidí, len náš Pán a naši blízki …“ Takto sa konfrontujme, aby sme dokázali žmýkať zo seba čo najviac práve vo svojich rodinách!
Vrátim sa teraz k hlasom, ktoré som tej onej noci identifikoval. Trvalo mi dosť dlhý čas, kým som prišiel na to, že diabol ma parádne oklamal, dokonale skryl svoju identitu! A pridal sa pre mňa celkom nebadane k duchovnému dialógu.
2Kor 11, 14 „A nie div, lebo veď sám satan sa pretvaruje na anjela svetla.“
V tom čase sa odohrali isté udalosti, o ktorých vie len pár ľudí, ktorých sa to dotklo... Ten tretí hlas so mnou začal manipulovať … no chvála Pánovi, z Jeho milosti a vďaka niektorým bratom som bol z tohto klamu a omylu včas vytrhnutý. O tom, čo všetko sa stalo v tomto, pre mňa síce na pohľad krátkom čase, ale veľmi intenzívne prežitom, sa dozviete nabudúce.
Aby sme boli bližšie k Pánovi, aby sme mohli začať prežívať Jeho moc a pôsobenie v našich životoch, musíme byť pokorení a prepálení skúškami. Niektoré pády nakoniec končia lepšie ako víťazstvá, pretože nás privádzajú na kolená pred nášho Pána, dostávajú nás do pokánia, formujú nás, resp. pretvárajú. Naše ja „ego“ dostáva na frak! Najkrajšie na tom všetkom nakoniec je to pozdvihnutie, ale pozor! … nie mňa (nás), ale milosťou Ježiša Krista a to tak, že sa On oslávi cez naše životy, uvedomenie si toho aký som slabý, aký som telesný, ako mnou lomcujú túžby a žiadosti, od ktorých sa chcem oddeliť, ako veľmi potrebujem môjho Boha!
Drahý brat a sestra, pokorné a krotké srdce, neobdržíš okamžite, ako odovzdáš svoj život Ježišovi, ale bude ťa to stáť úsilie, tvoje pády a pozdvihnutia Božou mocou v tvojom živote, z Jeho milosti a musíš prechovávať trvalú potrebu milovať Ježiša! Tak choď a bojuj dobrý boj viery a každé víťazstvo, ale aj pád, z ktorého povstaneš milosťou Pána Ježiša Krista, ti pomôže budovať a premieňať tvoje srdce a tvoju myseľ, upevňovať ducha, aby si mohol obdržať požehnanie a niesť evanjelium Ježiša Krista ako Božie dieťa, na ktorom sa odráža charakter Ježiša Krista. Nezabudni!!! Jediným východiskom z každého pádu v mojom aj vo vašom živote, drahí bratia a sestry, je vždy a jedine milosť Ježiša Krista!!!
1Kor „Podľa milosti Božej, ktorá mi je daná, ako múdry staviteľ, položil som základ a iný stavia naň. Ale každý nech hľadí, ako naň stavia. Lebo iný základ nemôže nikto položiť mimo toho, ktorý je položený, ktorým je Ježiš Kristus. A jestli niekto stavia na ten základ zlato, striebro, drahé kamene, drevo, seno, slamu – jedného každého dielo vyjde najavo, pretože to ten deň ukáže, lebo sa zjaví v ohni. A každého jedného dielo, také aké ktoré je, sám ten oheň skúsi. Ak ostane niečie dielo, ktoré postavil na základ, dostane mzdu; ak zhorí niečie dielo, bude mať škodu a on sám bude zachránený, ale tak ako skrze oheň.“
Pokoj, láska a radosť nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista so všetkými vami.
Tým ako sa ma Boh začal dotýkať a meniť moje srdce, moje zmýšľanie a môj život, začala sa meniť aj atmosféra v rodine a v kruhu mojich najbližších. Pokoj, o ktorom som sa trochu rozpísal na konci minulej časti sa veľmi výrazne pričinil o celkovú zmenu prostredia, v ktorom žijem. Stal sa mi veľmi drahým a dnes si život bez Božieho pokoja neviem ani predstaviť.
Iz 26, 3 „Človeka, ktorého myseľ je opretá na Teba, Bože, zachováš v pokoji, áno, v pokoji, lebo sa nádejá, dúfa v Teba.“
Ján 14, 27 „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam; nie tak, ako dáva svet, ja vám dávam. Nech sa neľaká vaše srdce, ani nestrachuje!“
Začal som pociťovať potrebu a túžbu dať najavo aj navonok zmenu, ktorá transformuje celý môj život a mení ma na novú bytosť. Na krst a svedectvo som sa veľmi tešil a pomaly som v myšlienkach začal uvažovať, čo by som asi tak mojim drahým bratom a sestrám mohol povedať. Už vtedy som mal z toho obrovskú trému. Pred týmto všetkým ale ubehlo ešte veľa času a jedinečných chvíľ s Pánom. Práve jednu z takých chvíľ sa Vám dnes pokúsim priblížiť čo najvernejšie. V tomto období sa pomaly napĺňal čas, keď mi vyprší „platená dovolenka“ na úrade práce a ja sa budem musieť rozhodnúť, čo ďalej. V druhej časti svedectva som to časovo trošičku posunul, takže vy už to viete. V tomto čase som začal navštevovať ďalšie biblické skupinky a každý jeden Boží dotyk ma menil a vštepoval do môjho života nové istoty. Začal som Boha vyhľadávať, pretože som túžil po väčšom a hlbšom poznaní. Biblia sa stala zrkadlom, v ktorom mi Pán ukazuje moje nedostatky a zároveň prostriedkom pre lepšie spoznanie a zblíženie sa s Bohom. Jedného dňa, ktorý vyzeral celkom obyčajne, som prišiel večer domov z biblickej skupinky hlboko obvinený Svätým Duchom. Týkalo sa to mojej manželky a mojich blízkych. Nečakal som ani chvíľu a začal som rozhovor s mojou manželkou, ktorý sa skončil prosbou o odpustenie za moje správanie, moje vysedávanie pri počítači a iné žiadosti, či nedostatky, ktoré sprevádzali môj vtedajší život. Prijala to veľmi pokojne a odpustila mi. Potom som sa celkom unavený a zdrvený zvalil do postele a po spoločnej modlitbe som sa snažil zaspať. A vtedy sa začalo diať niečo, čo som ešte v živote nikdy neprežil. Bolo to také silné, že som nemohol späť. Začal sa zaujímavý proces, do ktorého vstupovali tri hlasy. Prvý som identifikoval celkom jasne ako svoj, druhý ako hlas Svätého Ducha a tretí, ktorý som identifikoval až postupom času, bol hlas diabla. Prežil som emočný, myšlienkový a veľmi dlhý zápas troch spomínaných hlasov až do skorého rána, keď sa to konečne skončilo. Dalo by sa povedať, že som to celé vnímal ako príhovor Pána do môjho života, obvinenie Duchom Svätým z určitých previnení a výzvu konať pokánie a zmierenie s blízkymi. Keď som si to dal ráno po asi 3 hodinách spánku dokopy, odhodlal som sa na prvý krok a prihovoril som sa znovu manželke, aby som jej všetko podrobne vysvetlil. Potom som sa po chvíľke zaváhania rozhodol urobiť ďalší krok, a tak som zišiel dole po schodoch na prízemie k rodičom … Krátko som vysvetlil, čo som v noci prežil a padol som pred otcom na kolenách s prosbou o jeho odpustenie. Samozrejme rodičia ostali v miernom šoku, čo sa deje … Ale ja som to chcel prejaviť skutočne srdečne a s pokornou úctou. Potreboval som sa zmieriť so svojim otcom (pozemským) … Bol to pre mňa veľmi potrebný očistný krok pokory a lásky.
Rim 12, 18 „Ak je to možné, nakoľko to závisí od vás, majte pokoj so všetkými ľuďmi.“
2Kor 7, 10 „Lebo zármutok podľa Boha pôsobí pokánie na spasenie, tohto zármutku nikdy neoľutuje človek; ale zármutok sveta pôsobí smrť.“
Bola nedeľa a ja som sa veľmi tešil na kázeň a chvály pre nášho Pána. Po váhavých ranných krokoch prosieb o odpustenie som sa vydal do kostola na nedeľnú Bohoslužbu. Celú kázeň som prežíval a vnímal veľmi intenzívne a všetko som si zapisoval a hľadal som odpovede na otázky prebdenej noci. Po ukončení bohoslužby a chvál sme si ešte našli spoločnú chvíľku s našim bratom farárom a ja som ho poprosil o odpustenie vo veci neúčasti na presbyterstve, pretože som zlyhal vlastným pričinením a dal som do popredia svetské veci pred veci Božie. Brat farár ma s úsmevom potľapkal po pleci a hneď mi bolo veselšie. Odvtedy si dávam veľký pozor, aby moju myseľ a srdce nezaviedli do časovej defenzívy povinnosti vo svete či „telesné zmýšľanie“ pred službou Bohu. Cestou domov Duch Svätý odvracal moje oči od všetkých pohľadov, ktoré by mi mohli priniesť nečisté myšlienky. Po príchode domov som napísal všetko, čo som prežil a totálne vyčerpaný som si šiel ľahnúť. Tento deň sa mi hlboko vryl do pamäti a do srdca. Bol som ponorený do Svätého Ducha tak intenzívne, že ma neobťažovali ani len myšlienky. Bol to neopísateľný pocit, ktorý by som rád zažíval častejšie... Takýto stav nevyváži nič z tohto sveta. Čisté myšlienky a schopnosť prekonávať “sám seba“ a činiť pokánie, to dokáže priniesť do života človeka len pôsobenie Svätej trojice na jeho biedny život. Od tohto dňa sa navonok možno veľa nezmenilo, ale po duchovnej stránke to bol veľmi povzbudivý a motivujúci zážitok. V zásade som začal nanovo budovať svoje vzťahy …
Po dlhšej dobe som pochopil, že tento príhovor Pána do môjho života bol hybnou silou pre usporiadanie vzťahov v mojej rodine. Pochopil som, že zmena, ktorá sa dotkla mňa osobne, sa sekundárne musí dotknúť najprv mojej rodiny a mojich najbližších a je potrebné a nevyhnutné, aby som mal v poriadku vzťah s manželkou a mojimi rodičmi. pokiaľ je to z mojej strany možné. Paul Washer povedal krásnu myšlienku: „Buďme hrdinami doma vo svojich rodinách, tam kde nás nikto nevidí, len náš Pán a naši blízki …“ Takto sa konfrontujme, aby sme dokázali žmýkať zo seba čo najviac práve vo svojich rodinách!
Vrátim sa teraz k hlasom, ktoré som tej onej noci identifikoval. Trvalo mi dosť dlhý čas, kým som prišiel na to, že diabol ma parádne oklamal, dokonale skryl svoju identitu! A pridal sa pre mňa celkom nebadane k duchovnému dialógu.
2Kor 11, 14 „A nie div, lebo veď sám satan sa pretvaruje na anjela svetla.“
V tom čase sa odohrali isté udalosti, o ktorých vie len pár ľudí, ktorých sa to dotklo... Ten tretí hlas so mnou začal manipulovať … no chvála Pánovi, z Jeho milosti a vďaka niektorým bratom som bol z tohto klamu a omylu včas vytrhnutý. O tom, čo všetko sa stalo v tomto, pre mňa síce na pohľad krátkom čase, ale veľmi intenzívne prežitom, sa dozviete nabudúce.
Aby sme boli bližšie k Pánovi, aby sme mohli začať prežívať Jeho moc a pôsobenie v našich životoch, musíme byť pokorení a prepálení skúškami. Niektoré pády nakoniec končia lepšie ako víťazstvá, pretože nás privádzajú na kolená pred nášho Pána, dostávajú nás do pokánia, formujú nás, resp. pretvárajú. Naše ja „ego“ dostáva na frak! Najkrajšie na tom všetkom nakoniec je to pozdvihnutie, ale pozor! … nie mňa (nás), ale milosťou Ježiša Krista a to tak, že sa On oslávi cez naše životy, uvedomenie si toho aký som slabý, aký som telesný, ako mnou lomcujú túžby a žiadosti, od ktorých sa chcem oddeliť, ako veľmi potrebujem môjho Boha!
Drahý brat a sestra, pokorné a krotké srdce, neobdržíš okamžite, ako odovzdáš svoj život Ježišovi, ale bude ťa to stáť úsilie, tvoje pády a pozdvihnutia Božou mocou v tvojom živote, z Jeho milosti a musíš prechovávať trvalú potrebu milovať Ježiša! Tak choď a bojuj dobrý boj viery a každé víťazstvo, ale aj pád, z ktorého povstaneš milosťou Pána Ježiša Krista, ti pomôže budovať a premieňať tvoje srdce a tvoju myseľ, upevňovať ducha, aby si mohol obdržať požehnanie a niesť evanjelium Ježiša Krista ako Božie dieťa, na ktorom sa odráža charakter Ježiša Krista. Nezabudni!!! Jediným východiskom z každého pádu v mojom aj vo vašom živote, drahí bratia a sestry, je vždy a jedine milosť Ježiša Krista!!!
1Kor „Podľa milosti Božej, ktorá mi je daná, ako múdry staviteľ, položil som základ a iný stavia naň. Ale každý nech hľadí, ako naň stavia. Lebo iný základ nemôže nikto položiť mimo toho, ktorý je položený, ktorým je Ježiš Kristus. A jestli niekto stavia na ten základ zlato, striebro, drahé kamene, drevo, seno, slamu – jedného každého dielo vyjde najavo, pretože to ten deň ukáže, lebo sa zjaví v ohni. A každého jedného dielo, také aké ktoré je, sám ten oheň skúsi. Ak ostane niečie dielo, ktoré postavil na základ, dostane mzdu; ak zhorí niečie dielo, bude mať škodu a on sám bude zachránený, ale tak ako skrze oheň.“
Pokoj, láska a radosť nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista so všetkými vami.
Autor: Marek Ďurica
