V minulom čísle Pohľadu som písal o svojej ceste so synom do Izraela. Spomenul som, že sme sa ubytovali v meste Tel Aviv a na druhý deň sa prechádzali aj po stopách nášho Pána v Jeruzaleme. Ďalší deň mal syn povinnosti na univerzite, tak som si mohol sám dôkladnejšie poobzerať Jopu. Na zastávke autobusu č. 10 som uvidel pár mladých ľudí hovoriacich maďarsky, ako sa pozerajú do mapy mesta a čítajú turistickú príručku. Prihovoril som sa im a kým prišiel autobus, rozprávali sme sa o Jope. Chceli vidieť to a to, ale ja som mal presne opačný názor a tešil som sa na poznávanie nového a neznámeho. Samozrejme, mapu mesta a fľašu s vodou som mal vždy so sebou.

V minulom čísle som napísal prvé informácie o Jope. Keď mi šofér linky č.10 podával cestovný lístok, všimol som si červeno-modro-žltú trikolóru na jeho saku. Už v Jeruzaleme sme videli viať také isté vlajky na niektorých ortodoxných chrámoch aj obchodíkoch a debatovali sme s jedným keramikárom o Veľkej genocíde Arménov, ktorú si kresťanský svet pripomenul 24. apríla 2015. Aj v Jope viala na miestnom arménskom kostole ich trikolóra. Arménsko bolo krajinou, ktorá už v roku 301 prijala kresťanstvo. Arméni boli stáročia prenasledovaní zo strany mohamedánskych utlačovateľov, čo vyvrcholilo ich masovým systematickým vyvražďovaním Turkami v rokoch 1890 až 1922. Príbehy z týchto smutných dní a udalostí umelecky spracované si môžete prečítať v knihe 40 dní Musa Daghu, ktorú vydalo vydavateľstvo SPKK ešte za socializmu.
Jopa je podľa archeológov kontinuálne osídlená 7500 rokov. Nad základmi prastarej svätyne bol v dobách egyptskej nadvlády palác. Nápis nad vstupnou bránou bol zrekonštruovaný zo zachovalých artefaktov. Archeologické nálezy z doby predbronzovej ukazujú na kontinuálne osídlenie pahorku, a tak sediac v parku, na obrázku mám za sebou archeologické nálezisko, pred sebou katedrálu apoštola Petra (obrázok č. 1.) a meditujem o udalostiach, ktoré sú spomenuté v 9.,10. a 11. kapitole Skutkov apoštolov. Arménska rodina, ktorá mala maják v Jope na starosti od 16. storočia až dodnes, bývala podľa tradície v dome garbiara Šimona. V tomto dome (obrázok č. 2.) mal apoštol prijať vojakov stotníka Kornélia. Na tretej fotke je jediný vstup do mesta zo strany prístavu. Vstupovalo sa cez bránu a schodiskom, ktorým iste chodil aj apoštol nahor úzkymi uličkami. Ostatná časť pahorku kedysi bola obohnaná mohutnými hradbami, po ktorých už dnes niet ani pamiatky, pretože si to vynútil rozvoj mesta v priebehu storočí. Na Jope, ale aj na celom meste Tel Aviv je úžasné, ako sa starajú o zeleň. Nádherné parky aj napriek katastrofickému nedostatku vody sú zavlažované kvapôčkovou závlahou. Upravených je mnoho kilometrov pláží lemovaných cyklotrasou a chodníkom pre peších. Ale skutočný zázrak záhradnej architektúry v Izraeli si môže vychutnať hlavne návštevník mesta Haifa, kde sú svetoznáme záhrady bahájistov. Ak Pán dá, o Haife a Akre napíšem nabudúce.

.: Autor: Milan Zajac