V dňoch 9.-12. 4. 2015 som sa spolu s bratmi a sestrami z viacerých evanjelických cirkevných zborov zo Slovenska zúčastnila na zájazde do Nemecka pri príležitosti nadchádzajúceho veľkého jubilea – 500. výročia reformácie. Navštívili sme dôležité miesta v živote nášho reformátora Dr. Martina Luthera.
Po odchode z Kalnej nad Hronom vo včasných ranných hodinách sme stíšením, modlitbou a spevom z nášho ev. spevníka, ktorý bol „ povinnou výbavou“, smerovali do cieľa nášho prvého zastavenia - do Drážďan, ktoré sú považované za jedno z najkrajších miest Európy.
Na konci 2. svetovej vojny boli celé zbombardované a v povojnovom období znovu „vstali z popola“. Naše prvé kroky viedli do luteránského barokového kostola Frauenkirche, ktorý bol tiež úplne zničený a po trinásťročnej rekonštrukcii po zjednotení Nemecka sa znova otvoril pre verejnosť. Vysvätený bol v deň Pamiatky reformácie v r. 2005. Pred chrámom stojí veľká socha M. Luthera.
Vo zvyšnom čase sme ešte absolvovali prehliadku komplexu múzeí- Zwinger, kde je známa hlavne galéria starých majstrov so zbierkou obrazov svetových maliarov a zbierka porcelánu.
Ďalšou našou zastávkou bolo mesto Torgau. Ako rezidencia saských kniežat bolo duchovným a politickým centrom reformácie. Na brehu rieky Labe sa vypína zámok Hartenfels, sídlo Fridricha Múdreho, ktorý bol prívržencom reformácie a ochranca M. Luthera. Zámocká kaplnka bola v r. 1544 prvou protestantskou novostavbou a vysvätená bola osobne M. Lutherom. V Torgau boli v r. 1530 podpísané Lutherom, Melanchtonom, Jonasom a Burgenhagenom tzv. Torgauské články o otázkach viery a cirkevnej praxe. Zastavili sme sa tiež pri dome, kde po smrti M. Luthera bývala a aj umrela jeho manželka Katarína von Bora. Pochovaná je v neďalekom chráme.Večer sme sa zdravo unavení, ale plní dojmov, ubytovali v mládežníckej ubytovni vo Wittenbergu.
Na druhý deň po raňajkách nás čakala cesta do mesta Eisleben a návšteva rodného domu M. Luthera ako aj domu, v ktorom zomrel. Z expozície a rozprávania brata seniora Jána Janču sme sa dozvedeli o životnej púti nášho reformátora. V rodnom dome sme mali možnosť vidieť portréty jeho rodičov a dozvedieť sa o vzťahoch v rodine. Izba, kde M. Luther zomrel, je prázdna. Na stene visí veľký obraz, ktorý namaľoval najvýznamnejší maliar reformácie Lucas Cranach. Zobrazuje M. Luthera na smrteľnej posteli obklopeného najbližšími priateľmi.
Z Eislebenu sme sa na spiatočnej ceste zastavili v známom univerzitnom meste Halle, kde študoval aj Ľudovít Štúr a Matej Bel, ktorého učiteľom bol August Hermann Francke (1663 – 1727), v tom čase hlavný predstaviteľ pietizmu. Brat Miki Lipták z vydavateľstva Vivit v Kežmarku nám veľmi zaujímavo a so zápalom rozprával o tomto teológovi a pedagógovi ako o výnimočnom človeku, ktorý sa staral o množstvo sirôt. Z milodarov postavil v Halle celý komplex sirotincov, škôl a knižníc pre dvetisíc sirôt. Stojí za to prečítať si o tom niečo viacej a zistiť, ako diakonia fungovala už v tom čase.
Na záver dňa čakalo na nás ešte najväčšie mesto v Spolkovej krajine Saska – Lipsko. Aj tu založením univerzity v r. 1409 nadobudlo vzdelávanie veľký význam. Mesto je známe aj tým, že tu mal M. Luther dišputu s Dr. Eckom, odporcom reformácie.
V kostole sv. Tomáša pôsobil ako kantor od r. 1723 až do svojej smrti v r. 1750 jeden z najvýznamnejších skladateľov všetkých čias - J. S. Bach. Jeho dielo je poznačené hlbokou evanjelicko - luteránskou zbožnosťou. Podľa neho konečným cieľom hudby nie je nič iné, ako vzdávať česť Bohu a povznášať duše. Toto považoval za akési krédo, ktoré skladateľ na konci skladieb zvykol vtesnať do skratky S D G – Soli Deo Gloria, sláva jedinému Bohu. Každý tón bol venovaný Bohu, nikomu inému. Po celý život ho sprevádzal protestantský chorál, spoločenstvo veriacich aj individuálne vyjadrenie viery. Nachádzame ho v jeho organových dielach, v kantátach a v Matúšových i Jánových pašiách.
Bolo to krásne zakončenie dňa, len som ľutovala, že sme už nemali priestor na jeho koncert, ktorý sa práve v chráme začínal. Tak som si aspoň odfotila interiér kostola a sochu tohto veľkého skladateľa, úprimne veriaceho luterána. Tretí deň nás čakala trochu dlhšia cesta autobusom na hrad Wartburg, ktorý sa nachádza nad mestom Eisenach na okraji Durínskeho lesa. V histórii získal hrad Wartburg veľký význam pre celé Nemecko. V rokoch 1521 – 1522 sa tu ukrýval pred prenasledovaním M. Luther potom, ako ho na ceste prepadli a zajali zamaskovaní muži a priviedli ho na hrad, kde bol utajovaným zajatcom pod krycím menom rytier Juraj. Bol to pre neho nezvyčajný život – 300 dní osamelosti, ktoré však vyplnil plodnou prácou. O jeho pobyte na Wartburgu vznikla neskôr legenda so známou atramentovou škvrnou na stene, podľa jeho výroku, že tam atramentom porazil diabla. Čo je však dôležitejšie, s Lutherovým pobytom na tomto hrade je spojená epochálna práca – preklad Novej zmluvy do nemčiny. Luther ju preložil z gréčtiny podľa Erazmovho vydania z r.1519 v rekordne krátkom čase – len asi 10 týždňov. Tým vytvoril pre všetky vrstvy národa spoločnú literárnu reč, a tak sa Biblia stala ľudovou knihou. Napriek nebývalej výške nákladu - päťtisíc kusov a vysokej cene ( 1,5 zlatky, čo bola cena koňa), bola za tri mesiace vypredaná. Počas Lutherovho života vyšla v Nemecku celá Biblia alebo jej časti v 253 vydaniach.
Na konci prehliadky zámku, v izbe, kde Luther žil a tvoril, sa mi podarilo spustiť alarm. Priblížila som sa totiž k jeho stolu, na ktorom bola otvorená Biblia a položila som na ňu ružu so slovenskou trikolórou ako vďaku od slovenských evanjelikov. Našťastie sa to obišlo bez následkov. Dúfam, že tá ruža je tam dodnes...
Z hradu Wartburg sme pokračovali v našom poznávaní do mesta Erfurt, kde typickou dominantou tohto mesta je kostol Panny Márie, kde bol Martin Luther v r. 1507 vysvätený za kňaza. Je to veľká a pochmúrna stavba, hodná stredoveku. O niečo príjemnejšie na mňa zapôsobil Augustiánsky kláštor a jeho kostol. Vrúcna túžba po vyslobodení z hriechu a po pokoji s Bohom viedla Luthera k rozhodnutiu vstúpiť do kláštora a stať sa mníchom. Najradšej študoval Božie slovo. Písmo sväté našiel reťazou prikované ku kláštornému múru a čím viac sa presviedčal o svojej hriešnosti, tým viac sa snažil svojimi skutkami získať odpustenie a pokoj. Mníšsky život ho neurobil šťastným. Stále hľadal Boha nielen ako prísneho a trestajúceho, ale hlavne ako milostivého, milosrdného a milujúceho. Jeho predstavený Staupitz mu radil, aby sa prestal trápiť nad svojimi hriechami, ale radšej sa v dôvere vrhol do náručia Vykupiteľa a spoliehal sa na jeho spravodlivosť a na jeho spásonosnú smrť. A tak v evanjeliu poznal živého milostivého Boha, ktorý sa nám v Kristu stal Otcom. Keď sa mu odovzdáme v dôvere, staneme sa novým, radostným stvorením. Ospravedlnenie iba vierou bez našich zásluh je začiatkom Lutherovej reformácie.
Posledný deň nášho pobytu v Nemecku bola nedeľa a my sme sa všetci tešili na Služby božie priamo v kolíske reformácie – vo Wittenbergu. Ešte predtým sme stihli prehliadku mesta s odborným sprievodcom – kazateľom tamojšieho cirkevného zboru. Celý Wittenberg už žije prípravami na veľké jubileum v r. 2017, opravujú sa všetky významné objekty v meste, vrátane kostolov. Najskôr sme sa zastavili pri Farskom kostole a pri bráne, kde Luther 31. októbra 1517 vyzýval k verejnej dišpute o odpustkoch vyvesením svojich 95 výpovedí. Celý kostol je zahalený lešením a aj interiér je uzavretý. Nachádza sa v ňom Lutherov a Melanchtonov hrob. Ďalšou zastávkou bol Mestský kostol, kde sa Večera Pánova prvýkrát prisluhovala evanjelickým spôsobom. Prešli sme aj popri dome, kde žil Filip Melanchton, verný druh Lutherov, a zastavili sme sa na nádvorí Wittenbergskej univerzity, kde bol Luther povolaný za profesora. Nadšeným študentom prednášal o Biblii, vykladal žalmy, evanjeliá a epištoly. Poslucháčov nadchýnala jeho výrečnosť, jasnosť a istota, s akou hlásal biblické pravdy.
Na tejto univerzite študovalo veľa významných ľudí, napr. Giordano Bruno, astronóm a filozof, náš Ján Jessenius, lekár, anatóm a profesor na Karlovej univerzite.
Ešte sme išli k domu, kde bývala rodina Lutherovcov. Za manželku si vzal bývalú mníšku Katarínu von Bora, ktorá aj spolu s 9 mníškami pod vplyvom reformácie ušla z kláštora. Ich manželstvo bolo požehnané šiestimi deťmi a ich domácnosť bola štedrá a pohostinná pre mnohých návštevníkov.
Na záver nášho pobytu sme sa zúčastnili na službách Božích aj spolu s nemeckými bratmi a sestrami. Zaspievali sme spoločne, každý vo svojej reči, Hrad prepevný, aj iné piesne a s radosťou v srdci sme pristúpili k sviatosti Večere Pánovej.
Ešte dlho budem spomínať na túto cestu, ktorá ma podnietila do toho, aby som sa viacej zaujímala o život a dielo nášho reformátora a utvrdila sa vo svojej hrdosti na to, že som evanjelička – luteránka, ako aj všetci moji predkovia, ktorí dobre vedeli, komu uverili!
Veľká vďaka patrí predovšetkým nášmu Otcovi nebeskému za ochranu počas cesty, za pekné počasie a v neposlednom rade za krásne spoločenstvo bratov a sestier vo viere, bratovi seniorovi Jankovi Jančovi a Anke Jančovej za vedenie nášho „autobusového“ spevokolu. Vďaka patrí aj Mikimu Liptákovi za jeho prekladateľské umenie, technické zabezpečenie a za jeho svedectvo živej viery.
Dúfam, že to nebola naša „posledná cesta“!
.: Autor: Edita Kráľová
