Po úmorných horúčavách tohto leta sme sa v septembri s manželom tešili na osviežujúci vietor a morské vlny Stredozemného mora, ktoré obmývajú najväčší grécky ostrov Kréta.

Ten leží medzi tromi kontinentmi v neveľkej vzdialenosti od kontinentálnej Európy /100 km/, Malej Ázie /175 km/ a Afriky/200 km/. Vďaka svojej strategickej polohe bola Kréta už od začiatku medzinárodného obchodu a politiky veľmi dôležitým územím.

Cesta lietadlom zo Sliača bola príjemná a trvala 2 hodiny 15 minút. Z výšky 11 km je úžasný pohľad na našu krásnu Zem, na pohoria, polia, mestá, more a ostrovy. Pod týmto dojmom sa v mojej mysli automaticky vynárajú slová obdivu a pocit bázne k nášmu Stvoriteľovi - vďaka Ti, Bože, nebeský Otče, za krásu sveta...

Ostrov Kréta je veľmi hornatý, tvoria ho tri horské masívy. Najmohutnejší je Levka Ori /Biele hory/, ktorého 50 vrcholov dosahuje výšku nad 2-tisíc metrov. V nižších polohách sú pokryté bujnou vegetáciou. Medzi pohoriami je veľa hlbokých priesmykov a roklín, z ktorých je najznámejšia Samaria, dlhá 18 km. Množstvo jaskýň po stáročia poskytovalo útulok pirátom, ale aj domácim obyvateľom - bojovníkom za slobodu.Tieto jaskyne sa považujú za miesta, ktoré dali vznik bájkam o gréckych bohoch. V jednej z nich sa vraj narodil aj vládca všetkých bohov - Zeus. Mnohí si ešte pamätajú grécku mytológiu zo školy z hodín dejepisu. Kréta má neobyčajne bohatú vegetáciu, rôzne druhy rastlín, kríkov a drevín. Na mnohých miestach sa pestujú olivovníky, z ktorých sa vyrába kvalitný olivový olej, vinič a viacero druhov subtropického ovocia a zeleniny. Zo zvierat je známa divá koza kri - kri, ktorá sa vyskytuje len na Kréte a bola vyhlásená za chránený druh.

Okrem prírodných daností je veľmi zaujímavá aj história ostrova. Prví obyvatelia Kréty boli Minojčania, ktorí nepatrili medzi grécke kmene. Prvé stopy po obyvateľoch ostrova sa datujú do 7. tisícročia p.n.l. Začiatkom doby bronzovej /3000 - 1100 p.n.l./ vzniká na Kréte prvá európska civilizácia - minojská, ktorá mala vyspelé písmo a palácovú kultúru. Bola súbežná s ďalšími významnými civilizáciami, s egyptskou a mezopotámskou. Táto skutočne prvá európska kultúra bola dlho považovaná za mýtickú, až pokiaľ na začiatku 20. storočia boli nájdené dôkazy potvrdzujúce jej skutočnú existenciu. Z dosiaľ neznámych príčin však minojská civilizácia v roku 1450 p.n.l. náhle zanikla. Niektorí túto skutočnosť stotožňujú s udalosťami bájnej Atlantídy.

My sme mali možnosť navštíviť pozostatky minojského paláca v Knossos. Z mytológie je palác známy ako sídlo kráľa Minoa s povestným labyrintom,v ktorom žil obávaný netvor Minotauros, ktorému museli obetovať každý deviaty rok 7 dievčat a 7 mladíkov z Atén. Premohol ho až Thezeus a s pomocou Ariadninej nite sa dostal von z labyrintu. Terajšie ruiny paláca vyrástli po zničení starého paláca zemetrasením a datujú sa do roku 1700 p.n.l. Palác bol obrovský, mal viac ako 1300 miestností na niekoľkých poschodiach na celkovej ploche 22 tis. m2. Veľkú zásluhu na objavení a čiastočnom zrekonštruovaní paláca mal britský archeológ Arthur Evans na začiatku minulého storočia.Vykopávky odhalili nielen to, že Knossos bol centrom náboženského kultu, ale aj to, aký život viedli jeho bežní občania.

Ďalším pozoruhodným miestom z ďalekej histórie je minojský palác Faistos, kde bol v r. 1903 nájdený tzv. disk z Faistu.Tento hlinený disk z doby okolo r. 1700 p.n.l. je popísaný hieroglyfickým písmom, ktoré sa nepodobá lineárnemu písmu A a B, ktoré používala vtedajšia mykénska civilizácia. Disk špirálovite pokrývajú symboly a geometrické formy, ktoré ešte doposiaľ neboli rozlúštené. Zaujímavosťou je aj to, že znaky na disku neboli kreslené ručne, ale tlačili sa do ešte mäkkého povrchu nevypálenej hliny akýmisi pečiatkami. Bádatelia stále nevedia, či sa má čítať od okrajov, alebo zo stredu a či je vzťah medzi záznamom na jednej a na druhej strane disku.

Nasýtení históriou sme si šli na chvíľu oddýchnuť do dedinky Peza, kde nám rozprávali aj premietali film o výrobe olivového oleja a dobrého krétskeho vínka. Samozrejme sme ochutnali aj tento dar Boží a ocenili jeho lahodnú chuť.

Pred nami bola ešte cesta do neďalekého hlavného a zároveň najväčšieho mesta ostrova - Heraklionu. Prešli sme uličkami starého mesta, kde sú doposiaľ stopy byzantskej, benátskej aj osmanskej nadvlády. Mesto má medzinárodné letisko,univerzitu, historické múzeum a samozrejme, plno obchodíkov a taverien.

Okolo r.1100 p.n.l. osídlili Krétu grécke kmene a dali mestu súčasný názov. Od r. 69 p.n.l. mali nad ostrovom kontrolu Rimania. Počnúc r. 395 nášho letopočtu patrilo mesto Byzantskej ríši, kde veľkú úlohu zohral námorný prístav. V r. 1204 mesto kúpila Benátska republika od križiakov a postavila tu impozantnú pevnosť a pozdĺž pobrežia vybudovala lodenice. Od r.1647obliehali Heraklion Turci.Po víťazstve tu zotrvali až do r. 1898, kedy Kréta získala samostatnosť. V r. 1913 grécky premiér pripojil Krétsky autonómny štát ku Grécku.

Na celej Kréte je viacero chrámov a kláštorov, ktoré patria gréckej ortodoxnej cirkvi. My sme navštívili chrám apoštola Títa v Heraklione. Ako kresťanov nás zaujímal život tohto veriaceho človeka a spolupracovníka apoštola Pavla na jeho misijných cestách.

Apoštol Títus sa narodil pravdepodobne v r. 7 po Kristovi na ostrove Kréta. Pochádzal z kráľovského rodu, ktorý však slúžil modlám. Túžil žiť nábožným životom, zaoberal sa helénskou filozofiou a umením, ale prišiel k presvedčeniu o márnosti pohanstva. Do rúk sa mu dostali hebrejské knihy - Písma Starého zákona, kde objavil veľa vecí, ktoré ho oslovili, a tak dospel k názoru, že jestvuje iba jeden Boh. Aj na Krétu sa v tom čase dostala zvesť o Ježišovi z Nazareta, ktorý koná veľké divy a znamenia. Vladár po porade s poprednými mužmi Kréty sa rozhodol na základe týchto chýrov vyslať svojho vnuka Títa, aby sa presvedčil o pravdivosti týchto chýrov. Vďaka tomu sa Títus osobne stretol s Ježišom Kristom, počúval jeho učenie, videl jeho zázraky a smrť na kríži, presvedčil sa o jeho zmŕtvychvstaní a stal sa aj svedkom zostúpenia Ducha Svätého na apoštolov, ktorí rozprávali cudzími jazykmi(Sk. 2,9-11).

Neskôr pomáhal Títus apoštolom, no nebol pokrstený, lebo odmietol prijať obriezku, čo bolo vtedy podmienkou krstu. Keď však apoštol Peter pokrstil stotníka Kornélia a apoštolský snem v Jeruzaleme rozhodol, že pohania sa pred krstom už nemusia dať obrezať, pokrstený bol aj Títus. Vtedy ho dvanásti apoštoli pripočítali k zboru sedemdesiatich apoštolov a poverili ho misijnou prácou.

Títus sprevádzal apoštola Pavla pri ohlasovaní Božieho slova medzi pohanmi, a tak sa medzi nimi postupne vyvinulo hlboké priateľstvo. Spolu navštívili aj Krétu, kde sa jeho obyvatelia vysmievali zvesti o Kristovi, no po zázraku, ktorým apoštol Pavol vzkriesil z mŕtvych syna vládcu ostrova, uverili a so všetkými domácimi prijali krst svätý. Jeho príklad nasledovali aj viacerí obyvatelia krajiny. Vtedy aj Pavol vysvätil Títa za biskupa a zveril mu Krétu aj okolité ostrovy a sám odišiel ohlasovať evanjelium do ďalších krajín. Odtiaľ / pravdepodobne z Macedónska/ napísal aj list Títovi, v ktorom mu dáva pokyny pri organizovaní cirkvi. Dôrazne ho vystríha pred zvodcami, ktorí vyučujú falošné náuky a aj keď hovoria, že poznajú Boha, svojimi skutkami ho zapierajú. Títus sa má držať zvesti o zjavenej milosti Božej, ktorá prišla v Kristu Ježišovi.

Keď sa Títus dozvedel, že apoštol Pavol bol v Jeruzaleme zatknutý a poslaný do Ríma, išiel za ním. Po Pavlovom sťatí zobral jeho telo, pochoval ho a vrátil sa na Krétu. Tu mnohých pohanov priviedol k viere v Krista a napokon zomrel pokojnou smrťou vo veku 94 rokov.

Milé sestry a bratia, rada som sa s vami podelila o svoje zážitky a poznatky z krásneho stredomorského ostrova.

Ďakujem nášmu Pánovi za dni oddychu, pokoja a pohody, za ľudí, s ktorými sme strávili pekné chvíle a za ochranu počas celej našej cesty. Buď Bohu chvála!

.: Autor: Edita Kroľová