Pozerám sa na syna, ktorému som podal fľašku s čajom a povedal som mu, aby pil a nevylieval. Prvé čo spravil je, že vylial :-). Potom mi skočil na brucho a s chrapotom sa vrhol na mamku.

Snaží sa mu vybrať soplík z nošteka a on krúti tou hlavičkou až sa mi zdá, že si ju vykrúti. Toľko radosti s ním J. My, jeho rodičia, sme najlepšie preliezky. A čo robíme my, to on chce tiež. Behá za nami, búcha mi po klávesnici na počítači, stláča tlačidlá na myške. Keď sa mu niečo nepáči, tak kričí, plače, hádže rukami, myká hlavou, hádže sa o zem. Keď ho vyhrešíme, tak spustí hurónsky rev, až mi je ho ľúto, chlapčeka. Ak sa chce so mnou hrať s autíčkom, tak mi ho najprv hodí do hlavy, že oco poď sa hrať, tu je autíčko. A to má len rok a pol. Vyzerá to tak, že jeho výchova bude zložitá, uvidíme.

Ako to zvládneme? Je to naše prvé dieťatko, ešte s tým nemáme skúsenosti. Sme kresťania, a teda túžime po tom, aby naše dieťa bolo tak isto spasené a malo nádej v Kristu. Ale ako na to? Čo máme robiť? Ťažké to otázky a ešte ťažšie by bolo napísať si odpovede, že čo robiť krok za krokom. Vyzerá to, že výchova nebude ľahká.

V takýchto úvahách, ďakujem Bohu, že máme možnosť modliť sa k nemu a prosiť ho o múdrosť. Prosiť Ho o požehnanie a vedenie. Musíme sa spoľahnúť na Boha, že vypočuje naše modlitby a dá pomoc. Jednu pomoc už máme. Čo myslíte, aká je tá pomoc? No predsa Božie slovo - Biblia. Tam môžeme hľadať. Tak poďme a hľadajme!

Prosím Boha o to, aby nás uschopnil vychovávať syna podľa Božieho slova, prísne, ale s láskou, aby sme boli trpezliví a milujúci. Prosím Ho, aby sme k nemu neboli príkri, ale aby sme ho milovali. Boh nám odporúča prísnu výchovu. A myslím, že On najlepšie vie, o čom hovorí. Nech Boh dá, aby toto slovo bolo pravdou v živote nášho syna, a aby si to zobral k srdcu: „Počúvaj, syn môj, napomínanie svojho otca a nezavrhuj poúčanie svojej matky, lebo sú ľúbezným vencom na tvojej hlave a šperkom na tvojom hrdle.“ (Príslovia 1, 8). A prosím Boha, aby naše napomínanie a poúčanie bolo v súlade s Božou vôľou, a aby sme nečinili proti Božiemu slovu. Napríklad máme počúvať toto slovo: „Otcovia, nedráždite svoje deti, aby neklesli na mysli.“ (Kol 3, 21)

Článok je už u konca, synček si poplakal - vyhrešili sme ho, lebo knižky sa netrhajú a už vôbec nie maminkina Biblia :-). Po plači mi dal pusku na líčko a usmial sa. Položil si hlávku na moju hruď a šiel sa hrať. Krásne to momenty a aj pre tieto sa oplatí počúvať Boha a naozaj svoje deti vychovávať, lebo ich milujeme a chceme pre nich to najlepšie. A v tom nám poradí najlepšie Boh, ktorý je náš stvoriteľ. On vie, že tvrdá výchova je dobrá a je mnoho svedectiev v Biblii, že Jeho prút a Jeho palica potešujú.

.: Autor: Jaroslav Beňo