Volám sa Filip, som študentom Ekonomickej fakulty  v Banskej Bystrici, bývam v Predajnej (pre tých, čo nevedia, je to dedinka smerom na Brezno),  mám rodičov a 3 súrodencov. Rád by som vám niečo povedal o svojom životnom príbehu a tom, aké miesto v ňom mal Boh.

Vyrastal som a bol som vychovávaný k viere v Boha. Od malička som počúval rôzne biblické príbehy, modlil som sa k Bohu a robil som aj ostatné bežné kresťanské veci. Je však pravdou, že v každom veku človek vníma Boha  inak a celkovo má rôzne názory na náboženstvo, Boha, ale aj život ako taký.  Aj taký človek ako ja, ktorý vyrastal v kresťanskej rodine, sa postupom času stretne s názormi, ktoré nie sú kresťanské.  Býva to často práve v období dospievania, kedy to, čo mi hovorili rodičia, mi už akoby nestačilo a potreboval som si veci takpovediac zažiť sám. Toto obdobie bolo u mňa z tohto pohľadu  zlomové. Bolo to obdobie kedy som sa potreboval sám uistiť, v čo verím, sám skúmať Boha, to, kým vlastne On je. Okrem iného som chodil na Evanjelické bilingválne gymnázium v Tisovci a tam boli názory pre aj proti Bohu veľmi výrazné. Človek sa teda stretol so všelijakými argumentmi aj životnými štýlmi, ktoré buď súhlasili, alebo aj nesúhlasili s Bohom.  V tom, ako som Ho hľadal, ako som Ho  chcel viac poznať, „som Ho aj spoznával novým spôsobom.

To, čo súviselo aj s tou vyhranenosťou názorov, bolo, že som stretával akoby 2 skupiny ľudí. Ľudia jednej skupiny hovorili, že svoju istotu majú v Bohu, keď do každého dňa vstupujú v modlitbe a v očakávaní na Boha. Ale ľudia  z druhej skupiny takéto niečo netvrdili. Ľudia z  prvej opísanej skupiny boli proste nejakým spôsobom iní ako tí ostatní (bola ich aj menšina). Pôsobili veľmi pokojným dojmom, skrátka tak, ako by mali nejakú väčšiu istotu. Postupne vstúpilo do toho viac faktorov.  Nestalo sa to zo dňa na deň, ale aj ja som cez rôzne okolnosti spoznal, že Boh je skutočný, je živý a zaujíma sa o mňa. Toto zistenie dalo môjmu životnému príbehu smerovanie. Som vďačný, že som mohol aj ja Boha takto spoznať, a preto tu teraz o tom píšem, lebo to formovalo a formuje môj život.

Teraz Boha poznám ako toho, na koho sa môžem v modlitbe obrátiť s radosťami aj starosťami, ako toho, kto tieto modlitby vypočúva a kto mení mňa a aj moje okolie.

 

Každý človek má vlastný príbeh, vlastnú cestu, po ktorej kráča, vlastné radosti aj starosti. No nech je ten príbeh akýkoľvek, vždy doň môže pozvať Boha. A to bude aj to najlepšie, čo môže urobiť.  Prajem vám, aby sa aj ten váš príbeh mohol uskutočňovať v očakávaní na Boha.

.: Autor: Filip Sochor         


 

Search

Časopis Pohľad

Slovo

Židom 13, 20-21 Boh pokoja však, ktorý vzkriesil z mŕtvych Pastiera oviec, veľkého krvou večnej zmluvy, nášho Pána Ježiša, nech vás učiní spôsobnými na všetko dobré, aby ste splnili Jeho vôľu, a nech spôsobí v nás skrze Ježiša Krista, čo mu je milé. Jemu sláva na veky vekov. Amen.