O Izraeli, ako o kolíske troch monoteistických náboženstiev – židovstva, kresťanstva a islamu sa popísalo mnoho článkov. Staršie pomenovanie Palestína alebo Svätá zem sa však nevzťahuje iba na terajší Izrael, ale aj na susednú krajinu Jordánsko, kde prebiehali po stáročia starozmluvné aj novozmluvné udalosti.
Mala som to šťastie, že som sa pred pár týždňami zúčastnila na biblickom poznávaní tohoto Jordánskeho hašimovského kráľovstva. Už z názvu vyplýva, že je to konštitučná monarchia na čele s kráľom Abdulláhom II.
Jordánsko sa nachádza v severozápadnej časti Arabského polostrova a na západe hraničí s Izraelom. Počet obyvateľov je okolo 6 miliónov, z toho 90 % Arabov, zvyšok Sýrčania, Iránci, Arméni a Beduíni. Hlavným náboženstvom je islam, ale žije tu aj asi 4% kresťanov.
Od 9. storočia p.n.l. ovládli Jordánsko Asýrčania, Peržania a Babylončania. Neskoršie sa stalo súčasťou Rímskej ríše. V 7. storočí n.l. sa tu usadili moslimskí Arabi, čo viedlo ku križiackym výpravám. Arabom sa podarilo kresťanov z krajiny vytlačiť. V 16. storočí sa krajina stala súčasťou Osmanskej ríše až do I. svetovej vojny, kedy sa dostala pod správu Britov ako mandátne územie Palestína.
Jordánsko získalo nezávislosť v roku 1946, ale odvtedy bolo zatiahnuté do viacerých arabsko – izraelských vojen. Hlavným motívom týchto vojen bol boj o zdroj pitnej vody- rieku Jordán a ďalšie územia v okolí tejto rieky. V 90. rokoch pri operácii Púštna búrka v Perzskom zálive, zachovalo Jordánsko neutralitu, následkom čoho sa zlepšili vzťahy s Izraelom podpísaním mierovej dohody. To, že voda v rieke Jordán je dôležitou podmienkou života v tejto oblasti je zrejmé aj z toho, že túto hornatú krajinu tvorí z 95 % územia púšť alebo polopúšť.
Hlavným mestom je Ammán, v biblických časoch sa volala Filadelfia, ktorá bola jedným z miest Dekapolis - Desaťmestia, ktoré spomína aj evanjelista Matúš 4,25. Najväčšie mestá ležia v okolí rieky Jordán, ktorá končí v Mŕtvom mori. Je to najnižšie položené miesto na svete s nadmorskou výškou – 420m pod hladinou Stredozemného mora. Jordánske kráľovstvo je bohaté na historické pamiatky a patrí medzi najzaujímavejšie krajiny sveta. Hneď za hranicami sme videli utečenecké tábory ešte z roku 1948, kedy po vzniku Izraelského štátu došlo k vzniku palestínskeho konfliktu medzi Arabmi a Izraelčanmi a Jordánsko zaplavilo tisíce utečencov. V dnešnej dobe sa história opakuje, ale utečenci prichádzajú zo Sýrie.
Neďaleko od hraníc sme potom navštívili zrúcaniny mesta PELLA, ďalšieho z miest Desaťmestia, ktoré zohralo významnú úlohu na počiatku kresťanstva. Stalo sa útočiskom mnohých kresťanov z Jeruzalema v 1. storočí, ktorí museli ujsť v dôsledku rímskeho prenasledovania a zničenia Jeruzalemského chrámu v r.70. V meste bol postavený jeden z prvých kresťanských kostolov.
Tretím mestom Desaťmestia, ktoré sme mali možnosť vidieť je Jarash, biblickým názvom GERASA, ktoré býva označované ako Pompeje Stredného východu. Je tiež jedno z najväčších, najvýznamnejších a najzachovalejších grécko – rímskych miest na Blízkom východe. Okrem antických objektov Artemidinho a Diovho chrámu, dvoch amfiteátrov, širokej stĺpovej kolonády, pôvodnej kamennej dlažby a iných sa tu nachádzajú pozostatky trinástich kresťanských kostolov, napr. kostol sv. Kozmu a Damiana, sv. Juraja a Jána Krstiteľa, kde sú zachované pôvodné podlahové mozaiky.
Dekapolis bola voľná federácia grécko – rímskych miest na východ od rieky Jordán. Vznikla v 1. storočí p.n.l. v oblasti nazvanej Perea, od Damašku po Filadelfiu. Táto skupina desiatich miest na východnej hranici rímskej ríše mala spoločný jazyk, kultúru aj politiku, pričom každé fungovalo ako autonómne mesto. (Mk 5,20; Mt 4,25)
Ďalšie mesto s dlhou a zaujímavou históriou, siahajúcou až do r. 1300 p.n.l. Je MADABA. V rímskej dobe to bolo prosperujúce provinčné mesto, v byzantskej dobe sa stalo sídlom biskupa. V 6. storočí n.l. sa tu začala vo veľkom výroba mozaiky, ktorá zdobila domy, kostoly aj verejné budovy. Najznámejšou mozaikou je mapa Svätej zeme, ktorej originál sa zachoval dodnes na podlahe kostola sv. Juraja. Mozaiková mapa bola veľmi dôležitá pre lokalizáciu a overenie niektorých biblických miest, najmä v Jeruzaleme. Na jej základe boli robené archeologické vykopávky, ktoré trvajú až do súčasnosti. Mozaika sa skladá z vyše milióna kúskov kamienkov a skla. Po dvesto rokoch od jej vzniku bola pri silnom zemetrasení z veľkej časti zničená, zreštaurovaná bola do súčasnej podoby archeológmi v r. 1965.
Na našom putovaní sme sa zastavili aj pri potoku JABOOK, kde Jákob zápasil s nejakým mužom, kým nevyšla ranná zora. Jákob ho nechcel pustiť, pokiaľ ho onen nepožehná. Vtedy Jákob dostal nové meno Izrael, lebo bojoval s Bohom aj s ľuďmi a zvíťazil. Tam dostal Jákob požehnanie a povedal „ videl som Boha tvárou v tvár a ostal som nažive.“(1.Moj 23-31) Na ceste púšťou sme sa zastavili na mieste, kde zo skaly naozaj vyteká pitná voda a volá sa Mojžišov prameň. To nám pripomenulo udalosť zo Starého zákona, kedy sa ľud hádal s Mojžišom, bol smädný, a preto reptal proti Mojžišovi. Ten volal k Hospodinovi o pomoc a stalo sa.
Hospodin riekol Mojžišovi „...vezmi si so sebou starších Izraela i svoju palicu, ktorou si udrel na Níl a choď! Hľa, ja budem pred tebou stáť na skale, na Chórebe, potom udrieš na skalu, potečie z nej voda a ľud sa napije.“ (2.Moj17, 3-6)
Aj my sme sa osviežili z tohoto prameňa a nielen vodou, ale aj slovom Božím. Uvedomovali sme si, silu a všemohúcnosť nášho Boha a vzdávali sme mu za to našu chválu.
Veľkým zážitkom pre nás bol výstup na horu NEBO, odkiaľ je nádherný výhľad do údolia Jordánu, na mesto paliem – Jericho, na severný cíp Mŕtveho mora a skalnaté hory Júdskej púšte.
Hospodin prikázal Mojžišovi vystúpiť na horu Nebo z Moábskej púšte po 40 rokoch putovania Izraelského národa z Egypta. Napokon ukázal Hospodin Mojžišovi zasľúbenú zem – Kanaán, zem oplývajúcu mliekom a medom, do ktorej mu však nebolo umožnené vstúpiť pre neveru Izraelcov a preto, že si Ho neuctili ako Svätého uprostred Izraela.
Mojžiš zomrel na hore Nebo vo veku 120 rokov a nikto dodnes nevie, kde je jeho hrob. (5.Moj 34,1-6)
Na vrchole hory boli odkryté pozostatky kostolov zo 4. a 7. storočia a tam je umiestnená aj moderná plastika znázorňujúca symboliku Mojžišovho medeného hada a Ježišovho kríža.
„ I riekol Hospodin Mojžišovi: Zhotov si serafa a vylož ho na stĺp a ak sa na neho pozrie ktokoľvek uštipnutý, ostane nažive. Mojžiš teda zhotovil medeného hada...a kto naň pohliadol ostal nažive.“ (4.Moj 21,4-9)
V Novom zákone u evanjelistu Jána v 3, 14-16 čítame: „ Ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený aj Syn človeka, aby každý veriaci mal v Ňom večný život. Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v neho.“
Jeden celý deň sme v Jordánsku venovali návšteve prírodného skvostu tejto krajiny, zapísaného do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO – skalnému mestu PETRA. Biblia označuje Petru ako Chóréb, kde Mojžiš udrel na skalu a vytryskla z nej voda. Mesto vzniklo v dokonale skrytom mieste, kde sa stretávajú tri údolia. Bolo založené asi v 3. storočí p.n.l., kedy toto údolie obsadili Nabatejci, ktorí boli jedným z arabských kmeňov a boli vynikajúci sochári. Petra sa stala hlavným mestom ich kráľovstva. Cez ich územie viedla obchodná cesta do južnej Ázie, ovládli obchod s korením, kadidlom, myrhou a škoricou, a preto sa im dobre vodilo aj po materiálnej stránke.
Pre farbu skalných útesov, ktoré sú z ružového a červeného pieskovca, má Petra aj názov Ružové mesto. Všetky stavby – chrámy, hrobky, obydlia aj amfiteáter boli vytesané do pieskovca. Najznámejšia je tzv. Faraónova pokladnica. Je to najstaršia a najkrajšia stavba. Mesto dosiahlo najväčší rozkvet a význam okolo r.62 p.n.l., kedy tu žilo asi 30 tisíc obyvateľov. Petra postupne upadala do zabudnutia, keď ju poslední ľudia opustili v 6. storočí n.l. po ničivom zemetrasení.
Slovami sa dajú len ťažko opísať všetky zážitky z tejto materiálne síce chudobnejšej, ale na iné hodnoty bohatej krajiny. Ďakujem Pánu Bohu za možnosť cestovania po biblicky vzácnych a zaujímavých miestach, za zdravie, radosť a spoločenstvo spriaznených duší- bratov a sestier vo viere a za ochranu počas celej cesty. Modlím sa za pokoj a mier v tejto tak skúšanej časti sveta!
.: Autor: Edita Kroľová
