Keď sme začali pred vyše 15-timi rokmi chodiť na Campfest, ani sme nevedeli, že po uplynutí takého dlhého času to neprestane mať pre nás silný význam. Ťažisko týchto výletov sa síce za tie roky posunulo, ale na význame to veľmi neubralo. To ťažisko sa posunulo z budovania seba samým, z budovania spoločenstva mládeže-dorastu na budovanie rodín resp. našich detí. Vždy išlo o to, že na takomto kresťanskom hudobnom festivale sme dostávali od nášho Pána množstvo veľmi vzácnych impulzov, ktoré sme potom trávili. Niektorí v kruhu svojich najbližších, iní sami v modlitbách. Samozrejme by sa dalo písať aj o tom, prečo sme zmenili časom ako cieľ našich výletov Campfest za Semfest, ale to by som tu teraz nechcel rozoberať, takže ak chcete, spýtajte sa ma osobne, rád sa s vami o tom porozprávam :-).

Tohtoročný Semfest bol naplánovaný jeho organizátormi na 7.7-10.7. Navštíviť sme sa ho chystali tak prvoplánovo až štyri rodiny plus náš brat farár. Nakoniec sa to v podstate podarilo aj keď nie v tej zostave ako bolo na začiatku plánované. My, Riečanovci, Stachovci sme sa rozhodli ostať stanovať celý čas počas festivalu. Stanovalo sa priamo v záhrade evanjelickej fary v Necpaloch, kde sa akcia konala. Ostatní sa ku nám viac menej pripájali a odpájali. Ďurošovci prišli pozrieť počas piatka a soboty, no v stane nespali. Ivo s Hankou prišli v piatok a jednu noc si v stane aj vyskúšali. No a náš brat farár nás prišiel pozrieť v piatok, jednu noc spal v stane a potom sa pobral späť za povinnosťami domov. Takáto premenlivá zostava však nikomu extra nevadila a naše deti sa mohli zapájať do všetkých aktivít v rámci festivalu. Ale poviem vám, že tento rok ich organizátori pripravili naozaj dosť. Počas celého pobytu prebiehali akcie pre tých najmenších, kde sa učili nové pesničky, spoznávali biblické príbehy rôznymi formami, robili kvízy, učili sa veršíky a mali aj športovú olympiádu. Celý čas sa bral veľký zreteľ na vypovedané biblické pravdy a vedúci sa z Božej milosti snažili vštepiť tieto pravdy deťom do srdca. Dávidko, Rútka a Sisa si to skutočne užili po celý čas. Pre tých starších skorotínedžerov tu boli zase veľmi zaujímavé koncerty a semináre, ktoré boli tiež základom diania na celom festivale. Po týchto aktivitách sa rozhodol sprevádzať našich skorotínedžerov náš Gabo. No a pre dospelých tu bolo množstvo ďalších svedectiev, mohli sme tu stretnúť veľa zaujímavých ľudí, s ktorými sa dalo veľmi dobre podebatovať.

Hlavnou témou Semfestu bolo „Všetko alebo nič“. Buď budeš tehotný na 100% alebo vôbec. Takto to funguje aj s Bohom. Nedá sa mu byť neverný iba na 14,286%. Bola by to rovnaká nevera ako keby si manžel povedal, že 6 dní v týždni bude svojej manželke verný, ale v stredu si oddýchne pri inej. Je to dôležitý duchovný princíp a je treba ho vnímať ako zásadný pre rast našej viery. Touto témou sa niesli aj semináre a svedectvá, ktoré sme mohli počuť z rôznych pódií. Každý deň bolo večer jedno spoločné stretnutie, kde mal kázeň niektorý z pozvaných ev. farárov a bohatý program dopĺňali rôzne scénky, svedectvá, príbehy, kvízy, aktivity, chválospevy a pod. Vtedy sme sa aj my stretli a mohli sme si všetko vypočuť, a potom sa o tom spoločne aj s deťmi porozprávať.

Na fungovaní na takomto festivale sa mi páči to, že sme stále spolu, neustále nám Boh skrze organizátorov, ale nielen, dáva impulzy pre vzájomné rozhovory, ktoré potom môžu zaviesť aj do veľmi hlbokých osobných vyznaní. Takto tam prežívame všetci spolu ako rodina. Nemyslím tým len nás z Radvane, ale aj všetkých spolu ako účastníkov festivalu, keďže je možné dať sa do debaty aj s úplne neznámym človekom. Ďalšia vec kvôli ktorej túžim, aby sme tam chodili i naďalej je to, že sa tam úplne automaticky popri všetkom buduje spoločenstvo našich detí. Dokonca sa môže budovať úplne samostatne počas celého festivalu, pretože areál je uzatvorený a je tu teda možnosť pre rodičov ich nechať, nech si ho užívajú spolu a hlavne sami. Mne sa veľmi osvedčilo to pravidlo, že ak chceš niekoho skutočne spoznať, musíš s ním stráviť naozaj veľa času, aspoň toľko čo by si s ním zjedol kilo soli v rôznych spoločne jedených čipsoch, hamburgeroch, guľášoch a pod. Takto teda môžu byť deti spolu a spoznávať sa, aj dospelí majú tým pádom viacej času na spoločné rozhovory.

Semfest skončil a prišli sme z neho radi, pretože Boh nám zase dal prežiť čas v Jeho blízkosti v spoločenstve ľudí, ktorí sa majú radi a túžia sa spolu zdieľať a tak si napr. pomáhať. Len Boh dokáže pripraviť takéto výlety, kedy sa spoznávame navzájom v Jeho blízkosti a zároveň dostávame neustále nové impulzy nových nápadov a myšlienok ako v duševnej tak v duchovnej oblasti. Chcem teda poďakovať nášmu Pánovi za tento super čas, ktorý sme mohli prežiť spolu ako rodina na Semfeste v Necpaloch tento rok a zároveň by som vás všetkých chcel pozvať na budúci rok, pretože kde je Boží Duch a jeho cirkev, tam Hospodin udelil i svoje požehnanie a to sa predsa oplatí tam byť, nie? Prosím nášho Nebeského Otca, aby nám i naďalej pripravoval takéto úžasné akcie, kde bude platiť zasľúbenie tak, ako je napísané v 133. Žalme: „Hľa, aké dobré, aké milé je to, keď bratia spolu bývajú! Ako výborný olej na hlave, čo steká na bradu, Áronovi na bradu, čo steká na okraj jeho rúcha. Ako rosa Hermona, čo padá na sionské vrchy. Lebo Hospodin tam udelil požehnanie a život naveky.“ AMEN!