Pred mesiacom začal školský rok a mnohí z nás, ktorí chodíme do školy alebo máme školopovinné deti, sa asi zhodneme, že po oddychových a príjemne neorganizovaných prázdninových dňoch september prináša množstvo úloh, povinností a organizovania. Ako zladiť školu detí s prácou rodičov, ktoré krúžky sa ešte dajú / je múdre stihnúť a kto tam deti zavedie, kedy je najlepší čas na domáce úlohy a kto s nimi deťom pomôže, ako to všetko zvládnuť bez nervozity a napätia...?
Možno sa v týchto týždňoch cítime ako pri skladaní puzzle – vybalili sme z krabice spústu malých dielikov a máme pocit, že im musíme čo najrýchlejšie nájsť miesto, ale nemáme dosť času, aby sme sa zdržiavali s podrobným preštudovaním predlohy. Niekde vnútri tušíme, že by nám to pomohlo, no jednoducho na to nie je čas.
Pred pár rokmi sme si už tradične počas leta naplánovali „náš manželský víkend“. Našli sme pre tento čas malebné miesto – chalupu na Kysuciach, odkiaľ sme si chceli robiť výlety a užívať čas vo dvojici. Pár dní pred odchodom som si ale dosť zle vyvrtla členok – a bolo jasné, že z našich plánov využiť tento čas aktívne, nič nebude. Zo začiatku som bola z toho, najmä ja, dosť sklamaná – veď tak som sa na tento výnimočný čas tešila! Napriek tomu sme sa rozhodli na chalupu ísť. No a keďže sme boli „hendikepovaní“ mojou nepohyblivosťou, väčšinu času sme sa „len“ rozprávali. O našom vzťahu, deťoch, rodine, službe. Prehodnocovali sme náš život, premýšľali nad tým, kam smerujeme, v čom sa nám darí a v čom nie. A prosili sme Pána Boha, aby nám ukazoval, čo je Jeho zámerom s našou rodinou ďalej a čo môžeme my urobiť, aby sme tento zámer naplnili. Nakoniec to bol vzácny čas, ktorý nám Pán Boh daroval úplne neočakávane!
A my sme si povedali, že takýto čas zastavenia a hľadania Božieho vedenia do ďalšieho obdobia našej rodiny si chceme robiť pravidelne. Niežeby sme Naňho neočakávali v každodenných úlohách a rozhodnutiach (pri ukladaní jednotlivých dielikov puzzle), no uvedomili sme si, že z času na čas je dobré zastaviť sa a poriadne si prezrieť celú predlohu. Ako chceme, aby naša rodina vyzerala o 5, o 10 rokov? Čo chceme odovzdať našim deťom? Nenahradili sme dôležité veci nevyhnutnými? Sú nami deklarované priority skutočnými prioritami v našom živote – koľko im venujeme času?
V knihe Jeremiáš (29,11) Hospodin hovorí Izraelu: „Lebo ja poznám úmysly, ktoré mám s vami...“ My veríme, že On má plány aj s našimi rodinami, tak sa zastavme a dajme Mu priestor, aby nám ich odhaľoval a aby sme mohli do nich vstúpiť!
.: Autor: Renátka Sochorová
