Po všeobecných informáciách o Arménsku by som sa chcela zmieniť o našom každodennom programe.
Prvý deň, po ubytovaní sa v jerevanskom hoteli Nare, sme absolvovali uvítaciu večeru v typickej arménskej reštaurácii. Pripravili nám špeciality z ich národnej kuchyne, ktoré boli pestré a veľmi chutné. Počas večere bol aj kultúrny program so spevom a tancom. Bolo to veľmi príjemné a so záujmom sme sa započúvali do ich domáceho folklóru.
Druhý deň ráno, hneď po raňajkách, sme mali ranné stíšenie s Božím slovom, modlitbou a piesňami z nášho Ev. spevníka. Bol to požehnaný začiatok každého dňa, ktorý sme prežili v Arménsku.Tento deň sme začali prehliadkou hlavného mesta Jerevan, ktorý má aj prívlastok „ružové mesto“, pre ružovo sfarbené skaly, z ktorých boli postavené mnohé budovy. Miešajú sa tu chudobnejšie štvrte so širokými, modernými bulvármi. Zoznámili sme sa s históriou pevnosti Erebuni, ktorá bola založená v r.782 p. n. l. a kde sídlil kráľ so svojím vojskom. Boli sme aj vo vlastivednom múzeu s mnohými zaujímavými exponátmi a odborným výkladom o histórii krajiny.
V rámci prehliadky hlavného mesta sme navštívili aj komplex budov so zvláštnou architektúrou, fontánami a múzeom moderného umenia pod holým nebom - Kaskády. Prešli sme na veľké Námestie republiky s mnohými farebnými a hrajúcimi fontánami. Tu vo večerných hodinách stovky ľudí sledujú pôsobivý dvojhodinový program. Zastavili sme sa aj vo firme Megarian Carpet Factory, založenej v r.1917, kde sme sa zoznámili s technológiou výroby tradičných aj moderných arménskych kobercov. Tie sa viažu ručne a len z prírodných materiálov. Nevynechali sme ani dominantu Jerevanu - monumentálny pamätník „Matka Armenia“ v Parku víťazstva. Pod 51 m vysokou sochou ženy s mečom v ruke horí večný oheň a okolo sú exponáty vojenského múzea.
Známy je tiež veľký jerevanský trh - Pak shuka, kde predávajú všeličo, ale hlavne čerstvé a sušené ovocie, navážia vám rôzne druhy zrnkovej kávy, čajov, rôznych korenín a aj svetoznámy arménsky koňak Ararat. O tomto meste by sa dalo ešte napísať oveľa viacej. Cítili sme sa tam veľmi príjemne, aj pre dobrú atmosféru a milých, ochotných a usmiatych ľudí. /Týmto pozdravujem nášho pána taxikára. /
Prehliadku Jerevanu sme ukončili návštevou Pamätníka a múzea arménskej genocídy z r. 1915-18 - Tsitsernakaberd, ktoré postavili v r. 1967. Pozostáva z rozsiahleho múzea s množstvom exponátov a upraveného parku, v ktorom zahraničné návštevy vysádzajú stromčeky na pamiatku obetiam genocídy. Dominantou je stéla vysoká 44 m, ktorá symbolizuje prežitie a obrodu arménskeho národa. V jej susedstve je priestor, kde horí večný oheň a kde sme aj my položili biele klinčeky a kytičku červených ruží s trikolórou a slovenskou vlajočkou. Silné emócie sme tu zažívali aj pri zaspievaní našej hymnickej piesne „Kto za pravdu horí v svätej obeti...“
Nasledujúce dni pobytu v Arménsku sme prežili cestovaním po celej krajine. Tretí deň to bola prehliadka jediného zachovaného antického chrámu boha Helia v Garni. S príchodom kresťanstva boli všetky pohanské chrámy zničené a nahradené kresťanskými kostolmi. Tento chrám sa veľmi páčil sestre kráľa Trdata III., vďaka čomu trvá dodnes. V areáli sa zachovali aj pozostatky rímskych kúpeľov s mozaikami. Keď sme boli vo vnútri chrámu, napadlo mi, aby sme si v tomto pohanskom chráme uctili nášho veľkého a mocného Hospodina. Myšlienka sa ujala, a tak sme z celého srdca zaspievali pieseň „Chvála Tebe, Bože náš, chvála Tebe na výsosti...“
Tento chrám je situovaný v prekrásnej prírode, pod ním leží Garni kaňon-strmá skala nad riečkou Azat.
Pokračovali sme návštevou jedného z najznámejších arménskych kláštorov Geghard. Bol vytesaný do skaly v 13. stor. a je v ňom výborná akustika. V blízkom okolí sa nachádza niekoľko skalných jaskýň, v ktorých v minulosti žili mnísi. Obedovali sme v zaujímavej horskej reštaurácii v blízkosti kláštora, nad hlbokou priepasťou, kde v našej prítomnosti pripravovali a piekli tradičný arménsky chlieb lavaš. Bol veľmi chutný. Ďalší deň sme cestovali na sever krajiny, kde sa v prekrásnej prírode nachádza mesto Alaverdy, rozložené v kaňone medzi Jerevanom a Gruzínskom. V nedávnej dobe tu boli významné medené bane. Cestou sme išli blízko hraníc s Náhorným Karabachom a videli sme mnoho opustených domov, z ktorých ľudia ušli počas vojnového konfliktu s Azerbajdžanom.
Ďalej sme pokračovali návštevou majestátneho diela arménskej architektúry - kláštorov Haghpatand a Sanahin z 10. st. Dodnes sa tu zachovali tri chrámy, budova akadémie, knihovňa a zvonica. V centre kláštora stojí chrám Matky Božej, založený v r. 930. Ďalším je unikátny pevnostný kláštor Achtala so vzácnymi kláštornými freskami. Dôležitá je informácia, že vo všetkých týchto kláštoroch už mnísi nebývajú a slúžia iba ako historické a kultúrne pamiatky. V niektorých sa občas konajú bohoslužby.
Unavení teplom, ale plní dojmov, sme sa podvečer vrátili do Jerevanu a osviežili sa v hotelovom bazéne. Večer sme potom sedávali na terase s výhľadom na vysvietené mesto a debatovali sme do neskorých nočných hodín.
Nasledujúci deň po rannom stíšení sme sa vybrali do niekoľko kilometrov vzdialeného náboženského centra Arménska, ktoré nazývajú aj „Vatikán Arménska“, do mestečka Ečmiadzin. Je sídlom najvyšších predstaviteľov arménskej apoštolskej cirkvi. Katedrála postavená v r. 303 je najstarší kresťanský chrám na svete. V súčasnosti v nej prebiehajú rekonštrukčné práce. Chrám sa stal centrom duchovného života v celom Arménsku. Monumentálny vstup do katedrály je ozdobený freskami a nad nimi stojí mohutná zvonica s vytesávanými reliéfmi. Na podlahe sú mramorové dosky, pod ktorými sú pochovaní významní predstavitelia cirkvi. Uprostred katedrály je údajne miesto, kde dopadol božský lúč a ukázal sv. Gregorovi, kde má začať stavať chrám. V pokladnici chrámu majú uložené predmety, pre nich nevyčísliteľnej hodnoty - kopiju, ktorou rímsky vojak bodol do tela Ježiša Krista, kúsok golgotského kríža, ale aj fragmenty z Noemovej archy.
V okolí katedrály je rozsiahly, pekne upravený park s množstvom lavičiek, na ktorých sedia a debatujú starší ľudia, ale aj šantivé deti. Je tu príjemný pokoj a pohoda.
Pokračovanie v budúcom čísle.....
.: Autor: Edita Kroľová
