Zdravím. Volám sa Rado a mám o sebe napísať krátke svedectvo. Teda niečo o tom, ako som uveril v Pána Boha. Priznám sa, že dosť dlho som rozmýšľal nad tým, ako začať a čo vlastne písať, pretože človeče, ak tieto veci vo svojom živote neriešiš, tak ani tento môj príspevok ti zrejme nič nepovie. Hovorím to z vlastnej skúsenosti, keďže oblasť viery ma tiež do istého času vôbec nezaujímala. Taktiež by mi ani len nenapadlo si čítať takéto svedectvá. Však načo by som to aj robil? Čo mi bolo po tom, kto si čo prežíval a čomu všetkému veril?
No a teraz ja, toho všetkého si dobre vedomý, mám tiež niečo také napísať a ešte k tomu tak, aby ťa to možno aj nejako zaujalo. A pritom je tvoj pohľad na duchovné veci možno taký istý, ako bol pred časom aj môj. No, neskutočne vtipné...
Takže. V podstate celý život chodím do kostola. Akurát od mojej mladosti do roku 1997 som s mamou chodieval do toho, čo sa nachádza na Lazovnej ulici. V ňom som absolvoval aj konfirmáciu. Do duchovných vecí nezainteresovaný človek by si teda mohol pomyslieť, že vtedy-niekedy-dávno J, som sa stal aj veriacim človekom. Je pravda, že v nejakého „boha“ som síce veril už aj vtedy, ale všetko to bolo len také povrchné. Takže ani o tom biblickom som v podstate nič bližšie nevedel. Bol som skrátka len vlažným kresťanom, v ktorého živote ešte nenastal ten správny čas na duchovný rast.
Avšak tú skutočnosť, že o pravej viere som vtedy nemal ani len páru, som pochopil až neskôr - a to priamo tu. Nesúviselo to však so zmenou kostola, ale s mojím postupným dospievaním v týchto veciach a mojou otvorenosťou voči Pánu Bohu. Na našom prvom rande v novembri 1997 ma sem zavolala vtedy ešte len moja budúca manželka. Jej pozvanie som neodmietol a vydržal som. Až tu som vo viere skutočne podrástol a tak isto až tu sa mi mnohé duchovné veci aj objasnili. Preto som po určitom čase tiež pochopil aj to, že nie ona, ale sám Pán Boh ma cez ňu zavolal, aby ma k sebe priviedol. Asi vedel, že sa mi tu bude páčiť J. Každý piatok tu totižto bývali stretnutia mladých ľudí príznačne nazývané „mládež“. Vtedajší Duchom Božím zbudovaný farár mal na nich vždy nejaké zaujímavé Božie slovo, ktoré som veľmi rád počúval. Myslím si, že viacej toho už o sebe písať ani nemusím. Keď to celé zhrniem, tak tou najdôležitejšou informáciou, ktorú by si si mal, človeče, uvedomiť je tá, že som sem určite neprišiel z vlastnej vôle. V Biblii sa píše, že ľudia Boha nehľadajú, a preto aj tento tvoj príchod je toho len dôkazom. Tiež si bol niekým zavolaný a tiež je len na tebe, či sem budeš chodievať aj naďalej. Možno si prišiel na základe pozvánky, možno kvôli svojim deťom, ktoré zavolali ich kamaráti a tebe už nič iné, ako ísť sem s nimi v podobe „dozoru“ nezostávalo. No vedz, že nech už podnet k tomu bol akýkoľvek, tak ten, kto ťa v skutočnosti zavolal, bol samotný Pán Boh. Aj keď toto je len anonymný deň otvorených dverí, kde ťa nikto na nič „lámať“ určite nebude, tak aj tak si na ťahu práve ty. Je na tebe, čo s tou Božou pozvánkou urobíš. Si presne v takej istej situácii, ako ja pred 21 rokmi. A ja to moje rozhodnutie tu vydržať teda vôbec neľutujem. A to si píš, že viem, o čom hovorím.
Teraz ti, človeče, na zamyslenie predostriem tri také krátke myšlienky.
Prvou je, že viera je z počúvania slova Kristovho-Biblie. Bez toho proste „nepodrastieš“ a tak isto nám-veriacim, nebudeš ani trošku rozumieť. Aby si teda, človeče, skutočne uveril, tak musíš to Božie slovo počúvať, študovať a ono bude popri tom v tebe pomaličky, postupne, nenápadne rásť. Bude ťa meniť a ty skoro ani nepostrehneš ako. Len po zbudovaní tvojho vnútorného „človeka“ môže potom ono byť v tvojom živote, ako sa aj píše, živé a mocné.
Druhou ťa chcem naviesť k tomu, aby si sa nikdy nepozeral na veriacich ľudí s očakávaním, že v tej svojej viere budú dokonalí, pretože sa určite sklameš. Podľa Písma nikto nie je dokonalý, iba Boh. On síce vytýči ten správny smer, no vždy je len na ľuďoch, ako veľmi a či vôbec sa ho budú v reálnom živote aj držať! Preto veriacich neposudzuj a ani všetkých nehádž do jedného „vreca“. Uvedom si, že ani ty si vo svojej maximálnej snahe určite nešiel vo všetkom, na čo si sa v živote odhodlal, vždy dobrým príkladom.
No a poslednou - treťou myšlienkou, ktorej výpovednú hodnotu možno tiež teraz až tak veľmi nedoceníš, je tá, že ak chceš mať skutočne parádny život tu na zemi, tak hľadaj najprv kráľovstvo Božie, lebo len potom ti Pán Boh aj tie ostatné veci skutočne pridá. Toto je môj najobľúbenejší biblický verš a je v ňom obsiahnutá neskutočná pravda. Ak budeš hľadať všeličo iné, tak vedz, že nikdy skutočne šťastný nebudeš a pritom to tvoje nešťastie nebudeš vedieť ani len rozpoznať.
Tieto tri myšlienky si vyžadujú viacej vysvetlenia, takže ak by si sa ma na niečo chcel ešte opýtať, tak nevidím v tom žiaden problém. Určite tu niekde pobehujem po areáli. Asi najskôr budem pri jedle :-). No a samozrejme, ak by si sa ostýchal, tak mám aj webovú stránku www.ratko.sk. Je tam niekoľko zamyslení na rôzne témy a ešte aj všeličo iné, čo by ťa k niečomu mohlo povzbudiť a verím, že aj naviesť.
A tak nech ti, človeče, v živote Pán Boh mocne žehná, lebo len On ti môže dať skutočný vzrast vo viere. Nie ja a moje reči, ale On. To však, či to skúsiš, závisí od teba. Tak neurob mylné rozhodnutie.
.: Autor: Radovan Riečan
