Ďalej pokračujeme návštevou kostola sv. Hripsime a Gayane zo 7. stor. so zaujímavou históriou. Tieto nasledovníčky Ježiša Krista boli spolu s mnohými ďalšími kresťanmi umučené pre svoju vieru. Tu sme videli aj počuli arménsky náboženský obrad, ale nevedeli sme presne, o čo ide. Boli prítomní traja kňazi, malé dieťatko a jeho rodičia, ale krst to nebol.
Po chutnom obede v kultúrnom centre mesta Ečmiadzin nasledovala návšteva archoelogického areálu Zvartnosts zo 7. storočia, zapísaného v zozname Unesco. Aj tu sme pocítili dych histórie, hoci z chrámu sa zachovali iba ruiny. Pokračovali sme prehliadkou blízkeho múzea, kde nás čakalo milé prekvapenie. Úžasným zážitkom a zlatým klincom programu v tento deň bolo vystúpenie dvoch arménskych spevákov a jednej speváčky v priestoroch múzea. Zaspievali nám s obrovským citom niekoľko arménskych náboženských piesní - boli to vlastne spievané modlitby a aj ľudové piesne. Nadšene sme im tlieskali a mnohým sa do očí tlačili slzy dojatia. Aj my sme každý deň spievali počas cesty v autobuse naše duchovné piesne.
Na ďalší deň sme sa tešili na slávny, pre Arménov posvätný Ararat /5137 m/, kde podľa biblickej zvesti v knihe Genesis pristál praotec Noe so svojim korábom na konci veľkej potopy sveta. Je to vulkánom vytvorený masív s dvoma vrcholmi - Veľkým a Malým Araratom. Celoročne je pokrytý snehom a ľadom a skoro stále je sčasti zahalený oblakmi. Aj keď ide v súčasnosti o najvyššiu horu Turecka, Arméni ju v minulosti obývali, a tak majú s ňou úzko spätú históriu. Po politických zmenách bola veľká časť územia Arménsku odobratá /ukradnutá/, aj vrátane ich posvätnej hory. Ľudia žijúci neďaleko tejto krajinnej dominanty sú hrdí, že sa môžu na ňu aspoň denne pozerať. Platí to aj o obyvateľoch Jerevanu, ktorí bývajú len 12 km od tureckej hranice. Ararat majú v štátnom symbole, jeho meno nesú ulice, námestia, ale tiež svetoznáma arménska špecialita - koňak Ararat, vyrobený výhradne z arménskeho hrozna.
My sme mali krásny výhľad na horu z kláštora Khor Virab, ktorý patrí medzi ďalšie unikátne historické pozoruhodnosti. Nevedela som sa nasýtiť pohľadom na túto majestátnu horu. V týchto miestach sa začala písať história kresťanstva v Arménsku.V kláštore bol väznený sv. Gregor - Iluminátor, je to svätec, ktorý má dôležité miesto v šírení kresťanstva po celej krajine.
Ďalšia naša cesta viedla vinárskou oblasťou Areni Wineri a bola spojená s degustáciou tých najlepších vín z tejto oblasti.
Pokračovali sme návštevou kláštora Noravank z 13. st. Je jednou z najkrajších turistických atrakcií v Arménsku.Nachádza sa v úzkej rokline rieky Amaghu, obkolesený zaujímavými červenými skalami. Je oceňonaný nielen pre svoju architektúru a históriu,ale aj pre jeho harmóniu s okolitou prírodou. Pozostáva z troch chrámov. Dominantou je dvojpodlažný kostol Matky Božej, kde prístup do druhého poschodia je pomocou úzkeho kamenného schodiska bez zábradlia, vyčnievajúceho z vonkajšej strany stavby. Nad vstupom do chrámu je vytesaná plastika, ktorá zobrazuje Ježiša Krista s apoštolom Petrom a Pavlom. Vo vnútri aj v exteriéri sa nachádzajú mnohé chačkary - kamenné kríže. Kláštor sa stal od jeho zrodu sídlom biskupov a neskôr náboženským a kultúrnym centrom Arménska, čo úzko súvisí s mnohými vzdelávacími inštitúciami, hlavne univerzitou a knižnicou v blízkom Gladzore. V minulom storočí prešiel rozsiahlou rekonštrukciou s finančnou pomocou zahraničných krajanov.
Pred sebou sme v tento deň mali ešte prechod cez slávny priesmyk Selim Pass vo výške 2410 m n.m. Tento patrí k najvyšším priesmykom celého južného Kaukazu. Zastavili sme sa na starej Hodvábnej ceste, kde stavitelia po sebe zanechali najzachovalejší karavanseraj v Arménsku. Tu sa kedysi ukladali na spánok obchodníci a ich zvieratá, aby nabrali sily po namáhavom výstupe a na ďalší deň mohli opustiť pohorie Selim. Bola som veľmi prekvapená, že v takej vysokej nadmorskej výške je taká krásna, bujná, zelená tráva s pestrým kobercom kvitnúcich kvetov. Boli tam červené maky, fialové zvončeky, žlté a biele kvietky, no nádhera! Tiež ma prekvapila príjemná teplota, keďže sme bez problémov chodili iba v tričkách. Tu som si od domáceho predajcu kúpila špecialitu - moruše zaliate medom a orechy v sirupe z granátových jabĺk, je to výborná pochúťka.
Po celej krajine práve dozrievali čerešne a broskyne. Ešte som nevidela krajinu tak obsypanú čerešňami a aj orechami. Popri ceste bolo veľa predajcov rôzneho ovocia, zeleniny, medu a zaváranín.
Pomaly sme z týchto výšin zostupovali smerom k jazeru Sevan.Cestou sme sa ešte zastavili na historickom cintoríne v dedinke Noratus, ktorý je posiaty takmer tisíckou starobylých kamenných krížov - chačkár. Tie sa datujú už od 9. st. a zaberajú plochu 7 ha. Vrchol tohoto kamenárskeho umenia bol medzi 12.-14. storočím a predstavuje symbol arménskeho národa. Chačkary sú vytesávané z kameňa a každý z nich zobrazuje unikátnu výzdobu. Dosahujú výšku 1,5m a majú v strede ornamentálne vytesávaný kríž, spočívajúci na symbole slnka alebo kolesa večnosti spolu s rastlinno-geometrickými motívmi a postavami svätcov. Väčšina chačkár bola postavená na spásu duše človeka, no boli určené aj na pripomenutie vojenského víťazstva, výstavby chrámu alebo ako ochrana pred prírodnými katastrofami. Nachádzajú sa hlavne na cintorínoch, ale niektoré boli prenesené do historického múzea v Jerevane a vedľa katedrály v Ečmiadzine. Od 20. st. sú po celom svete stovky chačkár, ktoré slúžia ako pamätníky arménskej genocídy.
Deň sme ukončili príchodom a ubytovaním sa pri „Modrej perle Kaukazu“- druhým najväčším horským jazerom na svete - jazerom Sevan. Leží tiež v úctyhodnej nadmorskej výške 1900 m. Vence hôr, ktoré lemujú jazero, sú jemne poprášené snehom. Rozlohu má 1262 km2 a maximálnu hĺbku 86 m. Vodná hladina má krásnu modrú farbu a je priezračná do hĺbky 11m. Okrem národohospodárskeho využitia slúži jazero ako jedno z najobľúbenejších lokalít oddychu a rekreácie pre domácich aj zahraničných návštevníkov. V jeho chladných vodách si ako jediná zaplávala naša odvážna Radvančanka Vlastička Štugnerová.
Na druhý deň sme navštívili chrámy, ktoré sa nachádzajú v okolí jazera. Na polostrove, ktorý zasahuje do jazera, sú dva kláštory, ku ktorým sa dá dostať po prekonaní 500 schodov. Odtiaľ je nádherný pohľad na Sevan a celú okolitú krajinu. Kláštory sa datujú do 9. st. a žili v nich vraj udatní mnísi, ktorí bránili so zbraňou v ruke svoj kláštor aj vieru proti moslimským vpádom. Kláštorný komplex Sevanavank sa líši od ostatných kláštorov tým, že je postavený z čierneho bazaltu. Vnútro osvetľujú lampy a tlmené svetlo sviečok a všade naokolo cítiť duchovnú atmosféru.
Po návšteve kláštora sme sa presunuli do historického vysokohorského mestečka Dilijan, ktorý pre svoju architektúru a krásnu prírodu nazývajú aj kúsok Švajčiarska v Arménsku. Tu sme našli typické dielničky domácich majstrov rezbárov a maliarov, tiež obchodíky s tradičnými arménskymi výrobkami.
Po výbornom obede v príjemnej miestnej reštaurácii sme navštívili posledný kláštor v našom programe - Haghartsin. Je ukrytý v hlbokom lese a tvorí nádhernú harmóniu nedotknutej prírody a výnimočnej architektúry. Je to komplex troch chrámov z 10.-13. st., chrám sv. Gregora, sv. Štefana a Matky Božej. Celý tento areál bol v r. 2011 nádherne zrekonštruovaný. Zaujímavosťou je, že sa to stalo zásluhou moslima Dr.Sheikh Sultan bin Mohammed al Quasimi, ktorého tieto chrámy veľmi oslovili a uhradil všetky náklady spojené s rekonštrukciou. Pri vstupe do areálu je ďakovný text tomuto donorovi, že zrenovoval Haghartsinský monastir na úžitok pre všetkých veriacich a pútnikov. „Nech naša modlitba, s vďačným srdcom k Všemohúcemu, dá dobrodincovi Božiu odmenu a požehná jeho rodinu.“ Je to krásny príklad ľudského porozumenia a spolupráce.
Teraz nás už čakala iba cesta do Jerevanu a posledný večer v Arménsku. Cestovanie autobusom /moderným, klimatizovaným/ nám ubehlo rýchlo, lebo naša výborná,vzdelaná a ochotná sprievodkyňa nám odpovedala na mnoho našich otázok zo súčasného života v tejto krajine. Dozvedeli sme sa niečo o školstve, zdravotníctve a sociálnej situácii obyvateľov. Arméni to veru nemajú ľahké, je tu vysoká nezamestnanosť. Každému, kto je nespokojný a nadáva na naše Slovensko, by som dopriala žiť nejaký čas v Arménsku, aby pochopil, v akom nadbytku žijeme u nás. Len pár údajov za všetky: platy sú v rozmedzí 100 - 400 €, dôchodky od 40 -100 €, materská dovolenka trvá 2 roky a mesačne štát prispieva 30 €. Pritom potraviny nie sú nejaké superlacné. Základné vzdelanie trvá 9 + 3 roky a v základnej škole sa povinne vyučuje šach. Univerzity sú štátne aj súkromné, za ktoré sa platí. Dĺžka štúdia, napr. medicíny, je 10 rokov. Donedávna nemali ani povinné zdravotné poistenie. Je tam aj nedostatok liekov, preto sa tu uplatňuje aj ľudové liečiteľstvo pomocou liečivých rastlín. Konštatujú, že tu jazdia staré, ojazdené západoeurópske autá, ktoré vystriedali staré, ojazdené ruské autá. Veď to poznáme aj my. Napriek tomu všetkému cítíť z ľudí radosť, skromnosť a veľkú nádej na lepšiu budúcnosť.
Zobudili sme sa do jasného, slnečného rána, posledného v tejto krajine, a tak ako býva zvykom pri týchto našich poznávacích cestách, sme sa po raňajkách stretli na spoločnom mítingu. Tu sme všetci sedeli okolo „okrúhleho“ stola a po Božom slove, modlitbe a zaspievaní piesní z nášho spevníka, každý z nás niekoľkými vetami povedal svoje dojmy a najväčšie zážitky z pobytu v Arménsku.
Ja som bola veľmi oslovená a dojatá z histórie arménskeho národa a jeho utrpenia počas genocídy, z prekrásnej panenskej prírody, z chrámov a kláštorov, z ktorých dýchala dávna minulosť, z precíteného spevu arménskych umelcov a z milých, skromných ľudí. Moje očakávania sa nadmieru naplnili a spomienky zostanú dlho uložené v mojom srdci.
Na záver sa chcem poďakovať nášmu Otcovi nebeskému za požehnané chvíle strávené v tejto krajine, za ochranu počas celej cesty, za pekné počasie a vzácne spoločenstvo bratov a sestier z celého Slovenska aj zo Sliezka. Moje poďakovanie patrí aj organizátorovi týchto ciest p. farárovi Jankovi Jančovi z Kalnej n./ Hronom, tlmočníkom Mikimu Liptákovi z Kežmarku a p. seniorovi Marianovi Kaňuchovi zo Žiliny, ako aj ďalším kňazom, ktorí nám poslúžili Božím slovom. Ak Pán dá, budem sa už teraz tešiť na ďalšie stretnutia, priatelia.
.: Autor: Edita Kroľová
