Navigácia
Menu
Na zamyslenie
3.10.2010 -- Z23 Hospodin je môj pastier... -- Z8,5-7
Viera je ako východ slnka z vrcholu hory Sinaj. Všade naokolo tma, len zrazu niečo zažiari na horizonte poznania a na východnej oblohe vystúpi z temnoty žeravý kotúč slnka. Ten istý kotúč, ktorý sa tu pred tisíckami rokov objavoval aj Mojžišovi a jeho národu. Po svojej celodennej púti sa tento posol svetla schová na opačnej strane púšte, ale ráno určite opäť vylezie z chladnej tmy noci. A pohľad z vrcholu tejto výnimočnej hory na tú fascinujúcu nádheru mi pripodobňuje pohľad na vieru – nádherné, okúzľujúce, dočasne neviditeľné, ale isté.
"Chvála Tebe Bože náš, chvála Tebe na výsosti, za všetko, čo darom dáš, chvála Tvoja hojne hostí, chvála, chvála, chvála Ti, darca v daroch bohatý."
Search
Časopis Pohľad
Slovo
Zjavenie 19, 11-16 Potom som videl otvorené nebo. Ajhľa: biely kôň, a Ten, čo sedí na ňom, sa volá Verný, Pravý a spravodlivo súdi a bojuje, Jeho oči – ohnivý plameň, na hlave mnoho diadémov, napísané meno, ktoré nepozná nikto, len On sám, odetý do plášťa, zmáčaného krvou, a Jeho meno: Slovo Božie. Nebeské vojská, odeté do bieleho, čistého jemného ľanu, Ho sprevádzajú na bielych koňoch. Z úst Mu vychádza ostrý meč, aby ním bil národy. On ich bude spravovať železným prútom a sám bude tlačiť vínny list rozhorčeného hnevu vševládneho Boha. Na plášti a na bedrách má napísané meno: KRÁĽ KRÁĽOV A PÁN PÁNOV.