Dňa 21. marca 2014 sme prijali pozvanie Barborky a s mládežou sme sa ku nej vybrali. Večer v piatok sme zistili, že vlastne nemáme jej adresu. Vedeli sme len, pri ktorej zástavke býva. Začali sme to hžadať, farky kričal Barborkine meno po ulici. Potom nám jedna pani povedala kde Barborka býva (počula ako farky kričí jej meno). Úspešne sme to našli.

  Minulý mesiac sme s mládežou neboli na žiadnej návšteve, ale to nám vôbec neprekážalo, lebo sme prežívali vynikajúci čas – začo patrí veľká vďaku nášmu Bohu. Za posledné tri mládeže sa k nám na každej pripojili noví ľudia. Čas konca mládeže sa nejako začal posúvať na desiatu hodinu večernú – ale ani to nám neprekáža, lebo je nám spolu fajne. Preberú sa rôzne témy, ktoré ľudí zaujímajú. Porozprávame sa o veciach každodenného života, ale aj o veciach spojených s našou vierou. Len dvakrát sa stalo, že sme mali toľko tém na rozprávanie, že nebolo ani Slovo. To sme napravili a teraz sa vyzývame, aby sme už prešli na tému, kým sa nerozídeme.

   Tak a bol tu opäť piatok a pred nami mládež, na ktorú sme sa veľmi tešili. Stretli sme sa o šiestej na fare. Polhodinku sme počkali, ak by prišli nejakí noví ľudia, a potom sme sa vybrali všetci spoločne pešo na návštevu  k Matúšovi a Evelínke, ktorí nás veľmi milo a srdečne privítali. Ďakujem Bohu, že sa z jeho milosti  môžeme takto stretávať.

„Príďte si zahrať v stredu volejbal alebo futbal“. Takouto pozvánkou začalo naše chodenie do telocvične v Radvani v stredu o 19. hodine. Ja tam chodím s naším Aďkom.